pasce ktore som kupil nepomahaju a stoja za hov... skusal som aj dymovnice a tiez nic, handra namocena v riedidle a vlozena do diery mozno tak v okruhu max. 2 metrov... skusal to niekto travit jedom? ak ano tak akym?
No nechcem byť odborníkom na všetky hlodavce, ale podľa toho čo si popísal, tak na 80% by to mohol byť hryzec.Mal som tú česť aj s týmto hlodavcom.Nepremnoží sa tak ako hraboš,ohryzáva korienky rastlín stromčekov, mladšie dokáže celkom zničiť,niekedy vťahuje do dier celé rastlinky.Ochrana problematická,nevychádza tak na povrch ako hraboš, tak aj mačky majú sťaženú prácu.Ruší ich samotnný pobyt ľudí na záhrade...práca, kosenie atď.Pomáha aj Karbid-dostať ho bežne kúpiť v záhradkárskych obchodoch.Hryzca nezabije, no ak ho dáš do diery a zaleješ vodou, uvoľní sa acetylén, ktorý zanecháva na dlhšiu dobu v chodbách nepríjemný zápach.Pre záhradu je neškodný , po ukončení reakcie zostáva v pôde hasené vápno.Nie je to zázrak, ale keď to pôjde hryzcom dlhšie na nervy, odsťahujú sa.Držím palce.
ahojte. mam asi problem so skodcom, akurat som si neni ist akym, robi si chodby priamo na zahone, znakom je nadvihnuta zemina nad oblastou po ktorej siel. Ktrince sem tam najdem ale krtko nerobieva take plytke chodby a uz nie horizontalne pokial vie , vyzera to na hrabosa, co si myslite?
Premnoženie hlodavcov v určitom období na určitých miestach je normálne, trvá to rok dva, a ako som uviedol vyššie, populácia hrabošov to vlastne vyrieši za nás-následkom premnoženia a chorôb za zrúti.Zažil som to, keď vám hraboše behajú rovno pod nohami, kde sa pozriete diera, úroda zničená stromy zožraté.Dokonca, a to mi nebudete snáď ani veriť, liezli po paradajkách a žrali zrelé aj nezrelé plody!A to doslova pred vašimi očami. Prečo to znovu píšem?Nuž nechcem Vás strašiť, ale pri veľkom premnožení Vám neostane nič iné len čakať kým to prejde.Bojovať môžte s malým počtom hlodavcov,ale pri 2-3 dierach na metri2 nemáte šancu, ak si nechcete otráviť nielen hraboše ale aj pozemok.Je pravda, že pomôžu mačky, je pravda, že pri premnožení hlodavcov majú dravce viac mladých, ale to všetko má účinok len čiastočný.Mačky čosi pochytajú, no pri hrabošej "epidémii" je to len kvapka v mori.A dravce tie sa prilákať nedajú, dravce nehniezdia v búdkach aby sme ich takto prilákali, ale je pravda, že za potravou prídu, čo som v čase premnoženia pozoroval.Ale do 2 rokov do prešlo a odvtedy so hraboša nevidel...ako keby ani neexistovali.Ale chémiu by so nepoužíval.
pracoval som v zahranici a pred 2mi rokmy sa tam tiez premnozili hrabose... dosiel deratizer s pascami celkom slusnimi ocelovimi 5timi kusmi, nie ako tie co som zohnal ja na sk trhu-plastove, za jeden den chytil 120 kusov druhy den o 10 menej treti den... tiez vsetko mozne vyskusal cez vybusniny, chemiu-pri tej sa priotravil 2 dni lezal co mu srdce nevladalo bit, preto je chemia riziko...a co je hlavne za jednu sezonu stihli "odkosit" 5 jabloni vo veku 15 rokov a viac-no proste uzas. maciek sme tam mali 12 ale striehli tak max tri, v stodole tiez hniezdila sova ale to proste nestihala... tu na sk tiez macky po zahrade pravidelne pendluju ci nieco chytili neviem, co je najhorsie ze sa uz nasackovali pod mlade jablone a na starsich slivkach sa uz zacinaju prejavovat suche konare... co som zistil ze hrabose nemaju radi ihlicnate stromy (v okoli uz starsich smrekov nevidno krtince) a do dier som nastrkal polamane ihlicie smreka a zatial je klud... este tu pascu s vedrom a navnadou vyskusam
kúpiť mačku, u nás chytajú hraboše a myši aj naše dva samojedy 🙂 Chytať do pascí - klepce, nie otrávenám ani nie lepidlo. A možno vyskúšať aj tú búdku pre prirodzených nepriatelov.
Samozrejme ani ja nie som za trávenie, ale zas nie je jednoduché, ak je vôbec možné si myslieť, že ak niekde zavesíme búdku tak sa nám do nej nasťahuje nejaký dravec, s veľkou pravdepodobnosťou sa tak nestane. Dravce sú veľmi náročné na výber miesta na hniezdenie, nehovoriac o tom, že nie všetky na Slovensku hniezdia. Ale chápem ľudí, ktorí sa chcú chrániť pred tým aby im hraboše zničili celú úrodu alebo aj ovocné stromy,mne sa to stalo, a verte že to je nepríjemný pocit hraničiaci z bezmocnosťou.Nejde ani tak o úrodu, ale o vlastnú prácu, ktorá vyjde nazmar.Mal som krásnu 6ročnú slivku, krásne rodila, mladú jablonku, ktorá už tiež rodila a Po tých 6-tich rokoch starostlivosti nič....a môžte začať od znova....
a co tak podporit prirodzenych nepriatelov? Nainstalovat niekde hniezdnu budku pre sokoly, sovy oni sa uz o nich postaraju. Samozrejme netravit hlodavce, lebo ak dravec zozere otraveneho hlodavca, zvycajne zdochne aj on.
Mali sme ten problém asi pred 7-8 rokmi, doslova nám zožrali korene jednej krásnej veľkej slivke a prišli sme aj o jednu jabloň, o úrode zeleniny ani nehovorím.Skúšali sme všetko od dymovníc, vytápania, pascí atď.Všetko pomôže tak trochu.Jedinou pomocou je veľkoplošné trávenie ako to robia poľnohospodári.Ak to budeš robiť len na svojom pozemku tak neviem.Ja som mal najväčší úspech s chytaním tak, že som umiestil nad vedro tenkú na koci zašpicatenú laťku, na koci krorej nad vodu vo vedre visel kúsok slaninky priviazaný na šnúrke.Hraboše v snahe dostať sa k slanine padali do vody a utopili sa.Hraboše sú bylinožravé, no neviem prečo, ale fungovalo to.Napokon miesto slaniny sa dá použiť mrkva, lepšie kúsok petržlenu alebo zeleru. sú voňavejšie.Treba im umožniť prístup nad vedro/napr.do plovice ho zakopať.Vodu naliať len tak do jednej tretiny.Niekedy som za noc tak dostal aj 10-15 hrabošov.Inak najväčším nepriateľom hrabošov je práve ich premnoženie.Vzniká problém s nedostatkom potravy, prídu choroby a populácia hrabošov sa zdecimuje sama.Otázka je čo dovtedy......U nás to trvalo 2 roky, keď bol problém niečo dopestovať.Na každom štvorcovom metri boli 2-3-diery.Ale odvtedy sa to nezopakovalo.Držím palce, je to pliaga.