Listy na priesadách paradajok

30. mar 2021220

Zdravím. Na niektorých priesadách paradajok mám takéto listy. Niektoré listy vysychajú od okrajov a niektoré sa stáčajú a následne odpadnú. Polievam ich cca každý druhý deň a prihnojujem hnojivom na paradajky -guánom raz za 7 dní. Nevie niekto v čom by mohol byť problém ?
Ďakujem za radu 🙂

  • @mato199723  nemas tam smutivky v substrate? tie male musky cierne drobne

  • @cokoladovyjoe  Nie, žiadne mušky som tam zatiaľ nevidel.

  • @mato199723  mne to pride skor ako hubove ochorenie. Kup si cuprotonic a biotonic a zacni striekat, na striedacku raz jeden, raz druhy kazde 3 - 4 dni

  • Sponzor fóra
  • aky ma vyznam pestovat si doma vlastne paradajky a trapit sa s tym, ked uz na pestovanie priesad pouzijem pochybne hnojivo v krabicke z juznej ameriky a uz ani nehovorim o dalsich postrekoch spomenutych nado mnou? Paradajky podobnej “kvality” si mozes kupit v tesku ci lidli a mas to bez namahy a zamorovania svojho najblizsieho okolia. Na pestovanie priesad potrebujes idealne vlastny jemny kompost. Alebo kupeny z nejakeho lokalneho zdroja.

  • @soki  tie postreky su certifikovane pre bio polnohospodarstvo. A hnojim si tym co ja uznam za vhodne. Presne dnes som chystala zahony pre paradajky. Vlastny kompost, granulovany kravsky hnoj a zelene hnojivo. Ak ich postihne plesen zemiakova ako vlani, budem ich striekat horeuvedenymi bio postrekmi.
    A preco pestujem vlastne paradajky? Okrem toho, ze ma to bavi, pestujem si tie odrody, ktore su nase oblubene a chutia nam a v obchode ich nekupim. Pestujem si ich preto, ze ich oberam v optimalnej zrelosti, nie nedozrete aby vydrzali prepravu a skladovanie kym sa dostanu zakaznikovi na stol. Pestujem ich preto, ze viem cim som ich hnojila aj cim som ich striekala, a moze sa stat, ze vyjde dobre leto a ani tie biopostreky potrebovat nebudem.
    Takze ak si si potreboval rypnut, u mna ti to nevyslo ani omylom. A asi ti to nevyslo u vacsiny ludi, ktori si vlastnorucne pestuju cokolvek.

  • @zita19  nejaka si urazliva a absolutne si nepochopila moju otazku, ktora navyse ani nebola pre teba. Odpovedas, jak keby ti platili za pocet prispevkov.

    Ja praveze uznavam kazdeho, kto si pestuje vlastne ovocie, zeleninu. Ale ked si uz pestujem, tak to nebudem striekat medou a hnojit neviem jakym kupenym sajrajtom. A ze je nieco certifikovane na bio polnohospodarstvo je trt platne. Papier znesie vsetko.

  • @soki  ozval si sa na temu postreku. Ten som tu uviedla ja, takze som ti odpovedala. Ze to bolo dost obsirne, tak to bola len odpoved na tvoje akoze argumenty v porovnavani kvality vypestovaneho doma alebo u velkopestovatelov na hydroponii.
    Inac pestuj si ako chces, nas nechaj pestovat ako my vieme a chceme. Co si dopestujeme, to si zjeme.
    Alebo sa uspokoj s tymi pradajkami z Lidla, najlepsie ked nezrele oberane docestuju z Maroka a hnojene boli sajrajtom z juznej Ameriky a striekane ani srnky netusia cim...

  • @soki  Aspoň taký to má význam, že tie paradajky majú zďaleka lepšiu chuť ako tie zo supermarketov, ktoré sú bez chuti. Myslím si, že keď človek párkrát postrieka paradajky proti plesni, aby z nich nakoniec niečo mal tak je to ešte zanedbateľné oproti tomu ako sa striekajú tie, ktoré si ľudia kupujú v supermarketoch. Lepšie pár krát postriekať a mať úrodu ako nepostriekať a nemať nič.

  • Ale s väčšinou priesad som zatiaľ celkom spokojný. Snáď z toho niečo bude. Sadil som odrody: Costoluto fiorentino, Stupické, Sweet casady, Sweet Aperitif, Sweet pea, Býčie srdce.

  • @mato199723  mozno som divny, ale ja by som vyhodil (alebo lepsie spalil) priesady, ktore maju problem prezit a zasadil len silne, ktore si poslal na poslednej fotke, vyzeraju super. A vyborne jogurty 🙂

  • @zita19  Nerád sa púšťam do polemík, čo je dobré a čo nie, najmä ak je niekto presvedčený o svojej pravde.V tom prípade nech sa zariadi každý podľa svojho.Ale v tomto prípade sa musím zastať Zity.Po minuloročnom fiasku s paradajkami mi Zita poradila pár prípravkov na ochranu paradajok, uhoriek proti hubovým ochoreniam za čo som jej vďačný, veď na tom táto stránka v podstate funguje.Zároveň ma to inšpirovalo k štúdiu problematiky bio-ochrany rastlín z dostupných zdrojov na internete.Pri tom som bol odporučený na konzultáciu s pánom Tamaškom.Po jeho odporučaniach som sa tak trochu zavŕtal do danej problematiky, pretože mi ako každému záhradkárovi vadí tvrdá chémia.A mal som na to ako penzista celú zimu.Odporúčam vrelo knihu pánov Zoltána Tamaška a Ivana Hričovského- Zelenina bez chémie.Sú v nej podrobne rozpísanie použitia bio-prípravkov na báze simbiotických húb,užitočných baktérií, či listových hnojív.Všetky prípravky popísané v tejto publikácii posilňujú imunitu rastlín, pomáhajú vstrebávaniu a rastu koreňovej sústavy. Všetky majú nulovú ochrannú dobu - sú vyrábané na prírodnej báze.Mimochodom aj Zitou spomínaný Cuprotonic je roztok hnojiva na báze medi a zinku s posilňujúcim účinkom na imunitu.Pritom vieme že meď aj zinok sú prirodzene sa vyskytujúce stopové prvky v pôde-žiadna tvrdá chémia.Odporúča sa tento príparvok miešať s Chitopronom na stimuláciu obranného mechanizmu rastlín.Stálo by za zmienku ešte spomenúť Prípravok Trifender, je to simbiotická huba, ktorá v pôde svojou činnosťou zvyšuje obsah cukrov,fosforu v rastlinou príjmateľnej forme a spúšťa tým indukovanú rezistenciu voči chorobám.Takisto sa odporúča ju miešať s Chitopronom.V knihe ktorú som spomínal je rad ďalších bio-prípravkov s návodmi na ich použitie.Túto knihu, ako aj prípravky na ochranu rastlín je možné nájsť na stránke biotomal.sk.Tým v žiadnom prípade nerobím niekomu reklamu, to nakoniec pán Hričovský a pán Tamašek nepotrebujú.Snažím sa len pochopiť a aj v praxi použiť to čo v prírode vždy existovalo a vylúčiť chémiu.Rozpísal som sa v snahe zastať sa Zity.Ja som sa rozhodol, že tohto roku pôjdem cestou bio ochrany bez chémie.Pridám sa k mnohým ktorým sa to osvedčilo, možno že to nevyjde na sto percent, ale do budúcna inú cestu nevidím, ak si len nechceme zamoriť záhradky chémiou-dosť že sú ňou zamorené polia.Prajem veľa šťastia.

  • @duarde  pekne napisane a urcite je dobre skusat bio ochranu pre co najmensie zatazenie prirody. Ale odporucam byt velmi opatrny s tazkymi kovmi (med, zinok atd). Su sice prirodzenou sucastou prirody, ale tou je aj ropa, a tu nikto nepije 🙂 Tazke kovy su toxicke a byt tomu vystaveny pri postrekoch moze zarobit na poriadny problem. Ci Vam alebo Vasmu okoliu cez vzduch a podzemne vody.

    Co sa tyka pouzivania parazitickych organizmov, ktore znicia inych skodcov, tak to moze byt dobre. Ale aj nemusi. Kedysi sa tu doviezli cinske lienky, lebo boli vykonnejsie ako tie nase. Aby tie cinske pomohli pozrat vosky. Teraz je Europa zamorena cinskymi lienkami, ktore navyse mozu byt po ustipnuti nebezpecne aj pre ludi. Tak aby to nedajboze nebolo podobne aj s tymi parazitmi a neobratilo sa to raz proti nam.

    Este otazka na paradajky, aby sme ostali v teme 🙂 Pestujete ich v skleniku, alebo nejakom tuneli chranene pred dazdom? Ci len tak navolno? Zaujima ma to, lebo sam hladam najlepsi sposob.

  • Zo začiatku klimatizačné bunky-viď link https://urobsisam.zoznam.sk/zahrada/zelenina-a-ovocie/chutne-rajciny-aj-bez-sklenika-pomozu-vam-k-tomu-lacne-klimatizacne-bunky , potom navoľno.Ešte k tým ťažkým kovom-neporovnával by som ropu z množstvom medi a zinku prirodzene sa vyskytujúcimi v pôde..myslím tým v obrábanej pôde.Záleží na obsahu medi v postreku.Čo sa týka Cuprotonicu podrobnejšie informácie tu: https://www.bioka.sk/produkty/cuprotonic/. Základom sú informácie o prípravkoch nie v zmysle čo papier znesie, ale informácie zo solídnych zdrojov od solídnych ľudí.O čom nemám relevantné informácie to nepoužijem. @soki

  • Mozem potvrdit ze spomenute pripravky su naozaj vhodne na biopestovanie. Taka paradajka nemoze zdlabnut pomaranc a doplnit si vitaminy tak. Preto je dolezite aj dbat na podu, striedat plodiny atd. Zakladom uspechu pri biopestovani je dobra poda, ale to sa neda dosiahnut zo dna na den. Preto clove oceni akykolvek pripravok vhodny pre ekologicke pestovanie. A rastliny naozaj potrebuju vitaminy a ak ich nemaju z pody, musime si pomoct takto. Pekna debata, dakujem.

  • @mato199723  a paradajky mas krasne. Tie prve vyzeraju ako od nejakeho hmyzu nadobnute podla mna. Kazdopadne by som kludne pouzil na zlepsenie kondicie zitou spomenute pripravky. Drzim palce!

  • Sponzor fóra
  • @soki  ani med, ani zinok nie su tazke kovy. Tazke kovy, ktore sa akumuluju v organizmoch su olovo, kadmium... Zinok ako mikroprvok je pre cloveka dolezity, jeho nedostatok sa prejavuje na vlasoch, nechtoch, znizenej imunite. Med ako mikroprvok je vo vyzive tiez dolezita pre krvotvorbu a viazanie zeleza v organizme. Kedze nie je mozne ziskavat tieto mineraly olizovanim cistych kovov, treba ich dostat do tela v organickej forme. Lepsie je ak zjem broskynu, ktora mi poskytne zinok v tej najprirodzenejsej forme ako mam v lekarni kupovat tabletkovany cinkvajs a doplnat zinok.
    Ono by sa dalo o tomto polemizovat, co by bolo pre prirodu najmenej zatazujuce. Zial nemam pristup ani k vyzretemu kravskemu hnoju, ani nepojdem do lesa hrabat listovku (lebo je to zakazane), nemam tolko plochy aby som mohla prejst na permakulturu ale snazim sa jej co najviac priblizit. Takze pestujem sposobom, ktory co najmenej zatazuje prirodu, moje telo aj moju penazenku. Tento sposob pestovania je pre mna akceptovatelny a nemyslim si, ze je to najhorsie co pre prirodu a seba robim.
    A paradajky pestujem na volnej ploche. Okrem minuleho letam ktore sa vyznacovalo extremnym tlakom plesne zemiakovej na paradajky som nikdy nepouzila ziadnu chemiu, ziadny bio postrek. Vystacila som si (okrem pravidelnej zalievky) so zimnym vapnenim pody dolomitickym vapencom, zapracovanim nasho kompostu a granulovaneho kravskeho hnoja, mulcovanim pokosenou travou a pravidelnym vylamovanim napadnutych listov. Uroda bola vzdy bohata, paradajky chutne. Minula sezona bola extremna, a za tie desiatky rokov co sa venujem zahradkarceniu si pamatam len na jednu rovnako decimujucu kultury vo vseobecnosti. To bolo v osemdesiatych rokoch ked vykapali vsetky uhorky siroko daleko na plesen uhorkovu

  • @zita19  Ešte informácia k tým ťažkým kovom, prosím neber to ako že všetko viem, je to len príspevok, informácia že náš organizmus nevyhnutne potrebuje aj niektoré ťažké kovy napr. zinok meď železo,selén v zodpovedajúcom množstve.Roky som pracoval na úseku vodného hospodárstva, takže som sa denne stretával so vzorkami odpadových vôd a mám veľkú snahu sa vyhnúť všetkému, čo by mohlo škodiť nášmu zdraviu a naším záhradkám pretože o tom viem možno trocha viac než je to bežné a pre mňa dobré. vedieť...človek potom viac rozmýšľa...čosi ako profesionálna deformácia... 🙂
    Viac informácii o ťažkých kovoch tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ťažký_kov Prajem pekný deň.

  • @duarde  vsak mne je to jasne. Aj privela zeleza vo vode skodi, pritom vacsina populacie trpi jeho nedostatkom. Syn ma vodu zo studne, kde su prekrocene hodnoty zeleza pre pitnu vodu niekolkonasobne a tym padom, napriek tomu, ze ta voda vyhovuje vo vsetkych ostatnych parametroch nemaju pitnu vodu.
    Napriklad selen sa u nas v pode v podstate nevyskytuje vo forme, ktora by bola prijetelna rastlinami a tym padom by sa dostal do nasho potravinoveho retazca a pritom selen je pr organizmus dolezity. V rozumnom mnozstve. To iste vsetky ostatne prvky.

  • @zita19  Plný súhlas,nie všade pôda obsahuje všetko, a treba našim rastlinám pomôcť, rovnako ako si aj my pomáhame vitamínami a stopovými prvkami napr. spomínaním selénom či zinkom atď.Prajem pekný deň.Zajtra sa chystám pikírovať rajčiny, minulý rok som ich mal veľmi veľké- kvitlo už druhé poschodie, tak som to posunul o 10dní. 🙂

  • @duarde  moje niektore este nevyliezli, niektore uz maju 1. pravy list. Ale ked pozeram na kalendar, tak su v optimalnej faze vyvoja.

  • @zita19  Tak nejak, dúfam, že som to odhadol časovo dobre.

  • @duarde  ja mam odskuasane. Vysievat 10. marca bolo skoro, 20. neskoro tak sa snazim trafit +/- do 15. marca

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém