Kvitnúci či tradičný trávnik? Čo preferuje záhradný architekt Martin Čurda?
Martin Čurda Všade počúvam, aké sú kvitnúce lúky „dobré“, ako podporujú život v záhrade a že sa o ne netreba vôbec starať. Je to pravda? Uprednostnili by ste niečo také aj vy sám vo vašej vlastnej záhrade? Sused totiž minulý rok vysial dosť veľkú plochu a tento rok to nebola žiadna sláva – pôsobilo to skôr ako „burinisko“ a nie kvitnúci trávnik.
Často sa stretávame s takýmto rozčarovaním. Ľudia majú očakávania a predpokladajú, že budú naplnené všetky a hneď. Pravda však je, že vždy platia dve zásady:
- všetko potrebuje svoj čas a
- vždy to je niečo za niečo.
Nečakajte efekt trávnej mačiny
Predovšetkým, ak sa rozhodnete pre lúku, nie je to efekt trávnej mačiny, keď máte hneď po jej položení dokonalú zelenú živú plochu. Pri kvitnúcej lúčke musia semená vyklíčiť a vzísť. Rastúci „trávnik“ rozhodne nie je úhľadná zelená plocha, pretože rôzne druhy rastú aj rôzne rýchlo – často totiž zmesi kvitnúcich lúk obsahujú desiatky rozličných druhov (na rozdiel od trávnej mačiny, kde je zväčša päť, maximálne šesť druhov).
A aby toho nebolo málo, prvý rok je efekt z kvitnúcej lúčky často taký, ako píšete. Namiesto „rozkvitnutého trávnika“ je to skôr „burinník“. Nuž, je to preto, že zmesi kvitnúcich lúk obsahujú zväčša trvalky a veľký podiel dvojročiek, ktoré v prvom roku vytvárajú najskôr listovú ružicu a kvitnú až v tom ďalšom.
Samozrejme, kvietkov sa dočkáte už aj v prvom roku niektorých trvaliek v zmesi, hlavne však od letničiek, ktoré sa tiež podľa druhu zmesi k semenám trvaliek a dvojročiek pridávajú. Ak však čakáte rozprávkovú záplavu kvetov hneď od prvého roku, môžete byť dokonca trocha sklamaný.
Rovnako, ak očakávate záplavu kvetov kontinuálne každý rok a nasledujúcich dvadsať rokov, takisto môžete byť mierne rozčarovaný. Drvivá väčšina kvietkov druhov, ktoré „fungujú“ v trávnych zmesiach, sú totiž malé a nenápadné.
Časté a nízke kosenie lúke neprospieva
Okrem toho lúku nesmiete skosiť úplne v plnom rozkvete len preto, že máte pocit, že je vyššia, ako by mala byť.
Raz sme dokonca riešili prípad kvitnúcej lúčky, ktorá bola pekná ako-tak už prvý rok a ten druhý bola úplne ako z rozprávky – samý kvet. No na ten tretí, ba aj štvrtý to bol ukážkový „burinník“ takmer bez jediného kvetu.
V následnej komunikácii s domácimi sme zistili, že len čo lúčka dorástla pod kolená, pán domáci ju jednoducho skosil, pretože mal pocit, že „už je to nejaké príliš vysoké“. Áno, 40 cm je vysoko nad hranicu „normálneho“ trávnika, nie sú to obligátne štyri centimetre… ale o tom je lúčka, že to nie je uprataná, úhľadná, ale monotónna zelená plocha.
Pán domáci tým, že skosil lúčku v plnom rozkvete, neumožnil dvojročkám v zmesi, aby po kvete vytvorili semená a následne sa prirodzene vysiali. Preto nebolo po tomto zásahu na ďalší rok žiadneho kvetu z tejto skupiny. Rovnako neumožnil presievanie ani letničkovým druhom, ktoré v zime síce zahynuli, ale v nasledujúcom roku mohli zo semien vyklíčiť, vyrásť a kvitnúť.
Navyše, častejším a nízkym kosením „nestíhali“ kvitnúť ani trvalky. A výsledok bol relatívne vysoko vyrastený, nesúrodý zelený trávnik, ktorý vyzeral tak, akoby sa oňho domáci pán nestaral.
A čo lúčka do vlastnej záhrady?
Vrátim sa k vašej otázke – áno, určite by som si kvitnúcu lúčku dal do záhrady. Je totiž pravda to, čo píšete vo svojej otázke – vyžaduje oveľa menej starostlivosti ako klasický, prísne pestovaný trávnik. A áno, život v záhrade rozhodne podporuje, a to nepomerne viac ako záhradný „golfový green“.
Chcete sa opýtať Martina? Svoje otázky posielajte na martin.curda@jaga.sk.
Galéria k článku
Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
