Ako zatraktívniť záhradu pre vtáky: Zodpovedným prístupom im pomôžeme žiť spokojne v našej blízkosti

  • 16.04.2023

Pre spokojný život vtáctva môžeme v záhrade urobiť viac než len zavesiť búdku a kŕmidlo. Zistite, ako mu môžeme ešte pomôcť.

ako pripravit zahradu pre vtaky
Foto: Shutterstock

Záhradu bez vtákov je ťažké si predstaviť. Najmä ich spev berieme ako každodennú samozrejmosť, keď sme vonku. V záhradách našich starých a prastarých rodičov ich na väčšine lokalít v minulosti žilo výrazne viac čo do počtu aj druhov. Výrazný úbytok je spôsobený viacerými faktormi. Najviac sa spomína miznutie tradičného hospodárenia človeka v krajine. Na pestrú paletu pestovaných plodín v kombinácii s množstvom doma chovaných hospodárskych zvierat boli naviazané stovky druhov hmyzu, ktoré vtáky následne požierali.

Dnes sme vo väčšine prípadov tieto tradičné a fyzicky často náročné spôsoby hospodárenia nahradili záhradami s prevažne okrasnou funkciou. Našťastie si mnohí z nás, i keď takpovediac v hodine dvanástej, uvedomujú výraznú kvalitu doma vypestovaných surovín. A so zdravou úrodou súvisí aj zdravá krajina. Okolitú krajinu ako jednotlivci ovplyvníme ťažko, malými zmenami však môžeme upraviť vlastnú záhradu tak, aby bola okrem zdroja zdravých plodín zároveň rajom pre operence a iné živočíchy.

Sterilný trávnik neposkytuje takmer žiadnu ekologickú hodnotu, naopak, kosená lúka už môže byť útočiskom pre rôzny hmyz. Ten spoločne s produkovanými semenami požierajú vtáky, ktoré tak majú dôvod záhradu navštíviť a v jej okolí aj úspešne zahniezdiť. Našou motiváciou, prečo zvýšiť pestrosť, môže byť snaha o poznanie obyvateľov krajiny a delenie sa o tieto znalosti s našimi deťmi či vnúčatami.

V zásade platí, že čím viac pôvodných druhov rastlín a živočíchov obýva záhradu, tým je ekologicky stabilnejšia. Takéto prostredie zamedzuje nadmernému prieniku rôznych škodcov, pretože je v ňom dostatok rôznorodých predátorov, ktorí ich vysokú početnosť včas eliminujú. Pestrá paleta nápomocných vtákov v priamom okolí by mala byť cieľom každého prírodne uvedomelého záhradkára. Odvďačia sa možnosťou ich pozorovania, ľúbezným spevom a často aj nenápadnou pomocou pri pestovaní rastlín.

Vtáčie hniezdo v strome
Mnohé vtáky hniezdia prirodzene v dutinách stromov. Staré stromy však z kultúrnej krajiny aktívne odstraňujeme pre možné riziko ich pádu. V takýchto oblastiach má preto zmysel umiestňovať vtáčie búdky. Foto: Shutterstock

Zabráňme zbytočným úmrtiam vtákov

V okolí ľudských príbytkov číhajú na vtáky nečakané nástrahy. Mnohé z nich sú pre ne také nebezpečné, že ovplyvňujú veľkosť celých populácií. Človek sa často aj nevedomky podieľa na ich usmrcovaní.

Jedným z najväčších problémov sú rôzne typy čírych sklenených tabúľ, ktoré využívame ako výplne okien, zábradlí terás, ale aj iných prvkov stavieb. Bežná sýkorka lieta rýchlosťou okolo 30 km/h, hrdlička až do 70 km/h. Pri týchto rýchlostiach je náraz do nečakanej priehľadnej prekážky často fatálny. Vták umiera buď ihneď (asi polovica prípadov), alebo postupne – na vykrvácanie či otras mozgu. Odhaduje sa, že na území Slovenska takto zahynú desiatky tisíc vtákov ročne. Dôsledky nárazov sú často skryté. Kým človek objaví pod sklom uhynuté vtáctvo, stihnú ho často zožrať líšky, kuny, potkany či iné cicavce.

K výraznej redukcii tohto javu pritom stačí málo. V súčasnosti je dostupné veľké množstvo rôznych vzorov nálepiek, ktoré sa v dostatočnej hustote na sklá nalepia tak, aby ich vtáky pri prelete mohli včas spozorovať. Kúpiť možno aj priehľadné fólie či fixky, ktoré sú pre človeka takmer neviditeľné, operence ich však vďaka odlišnému zraku vidia veľmi zreteľne.

Fólie a nálepky proti nárazom vtákov
Zabrániť zbytočným úmrtiam vtákov z dôvodu nárazov do veľkých sklenených tabúľ pomáhajú viditeľné, ale pre nás takmer neviditeľné fólie. Foto: Shutterstock

Aby úspešne zahniezdili

Mnohé druhy vtákov sa naučili žiť v blízkosti človeka. V stavbách našli dostatok priestorov, ktoré nahrádzajú ich pôvodný prírodný domov, akým sú skalné štrbiny či dutiny v stromoch. Moderným stavbám však takéto nepotrebné dutiny chýbajú, preto má v kultúrnej krajine zmysel inštalovať pre operence rôzne typy búdok.

Okrem modelov s typickou konštrukciou, ktoré sa upevňujú o kmeň stromu, existujú aj iné typy búdok vyhovujúce rôznym vtáčím druhom. Typické búdky v tvare domčeka si v záhrade obľúbia najmä vrabce, brhlíky a sýkorky. Drevená konštrukcia s rozmermi približne 15 × 15 × 30 cm by mala byť otvárateľná, aby sa dala počas zimy vyčistiť.

Čistenie je dôležité, keďže sa v starom hniezdnom materiáli zhromažďujú rôzne parazity, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vývin mláďat. Aj veľkosť vletového otvoru je dôležitá, výrazne od nej závisí ochota vtákov v búdke zahniezdiť. Príliš veľký otvor mnohé druhy odrádza pre obavu z vniknutia predátorov. Jeho odporúčaná veľkosť je 32 až 40 milimetrov. Prednú stenu alebo aspoň okolie vletového otvoru majú tvoriť dve dosky, ktoré predĺžia vstupnú chodbu dovnútra a výrazne tak znemožnia krádež vtáčieho potomstva mačkám a kunám.

Hniezdna búdka
Zjednodušene povedané, vtáky si hniezdnu búdku vyberajú podľa šírky vletového otvoru a výšky jej umiestnenia. Foto: Shutterstock

Záhradu môžeme vybaviť aj takzvanými polobúdkami, ktoré majú časť prednej steny úplne otvorenú. Obsadzujú ich najmä žltochvosty, trasochvosty a mucháriky. Na mohutný strom môžeme upevniť búdku pre menšie sovy a kavky s rozmermi približne 20 × 20 × 50 cm a s tvarom domčeka. Veľkosť vletového otvoru má byť 80 mm. Kľúčová je výška, do ktorej ju umiestnime, nemala by byť nižšia ako 5 metrov.

Na fasádu budov sú určené špeciálne typy pre belorítky a lastovičky. Vo všetkých prípadoch platí, že búdky umiestňujeme na chránené stanovištia a mimo dosahu voľne žijúcich mačiek. Zvolíme pre ne dostatočnú výšku a málo rušný kút záhrady. Pri svojpomocnej výrobe sa vyvarujeme tvorbe bydielka pod hniezdnym otvorom, ten v skutočnosti vtákom skôr zavadzia, než vyhovuje.

Podpora prirodzených zdrojov potravy

Kŕmidlá pre vtáky sú nepochybne skvelým nástrojom, ako pomôcť vtákom, a to najmä v zimnom období. V čase hniezdenia sa im snažíme poskytnúť výrazne širšie spektrum potravovej ponuky, ktorá zabezpečí ich potomstvu dostatok živín pre zdravý rast. Podobne ako sa aj ľudia snažia dávať svojim deťom kvalitné potraviny, aj vtáčí rodičia selektujú, ktorú potravu zjedia sami a ktorú poskytnú svojim mláďatám.

Napríklad hmyzožravé vtáky kŕmia vtáčatá rôznymi samotárskymi včelami, ktoré na svojich mäkkých telách nesú výživný peľ. Naopak, rôzne menšie tvrdšie chrobáky požierajú samy. Aby operence našli v záhrade dostatok vhodnej potravy, môžeme ako uvedomelí záhradkári zabezpečiť zodpovedným prístupom k hospodáreniu.

Trasochvost
Trasochvost Foto: Shutterstock

Začneme od zdravej živej pôdy. Mnoho druhov vtákov si prilepšuje pojedaním dážďoviek. Ich počet v pôde pozitívne ovplyvníme ručným zakopaním poctivého hnoja či vysiatím a následným zaoraním zeleného hnojiva, napríklad lucerny a ďateliny. Dážďovky zle znášajú chemizáciu pôdy a obnova ich populácií trvá aj niekoľko rokov. Podobné je to aj s hmyzom, na ktorý v najkritickejšom období negatívne vplýva jarné kosenie záhrady. Asi najhorší možný spôsob je kosiť prírodnú trávnatú plochu v najväčšom rozkvete a naraz. Hmyz náhle stratí svoj životný priestor a zdroje potravy, následkom čoho hynie.

Vtáky, ktoré si na tento zdroj počas jari zvykli, vzápätí prídu o svoje zdroje potravy, čím môžu utrpieť ich mláďatá. Na vyhradených plochách záhrady preto kosíme mozaikovite, čiže kosíme postupne menšie plochy s odstupom niekoľkých týždňov. Takto príroda v záhrade nezažije šok. Kvitnúce byliny sa zároveň stihnú vysemeniť, čo je zdroj potravy pre iné druhy vtákov. Rozhodne sa vyhýbame plošným chemickým zásahom.

Ako rozpoznať vtáčie druhy?

Štúdiom vtákov sa zaoberá ornitológia, ktorá sa medzi nadšencami prírody teší veľkej obľube. Operence sú veľmi rozmanité nielen z hľadiska tvarov a farieb tela, ale aj hlasovými prejavmi. Ich pozorovanie a poznávanie tak môže vyústiť do zaujímavej a poučnej zábavy s najbližšími.

Môžeme si zakúpiť atlas vtákov, a na ich identifikáciu podľa hlasu existuje množstvo mobilných aplikácií, napríklad BirdNET. Stačí nahrať spev a aplikácia vyhodnotí druh. Často sa totiž stáva, že vtáka v hustom poraste ani nevidno, a tak je určovanie inak ako podľa hlasu náročné. Väčší nadšenci sa isto nezaobídu bez ďalekohľadu.

Na území Slovenska bol dokázaný výskyt 371 druhov vtákov, z ktorých 232 tu aj hniezdi. Väčšina z nich sa kontaktu s človekom vyhýba. Či a koľko druhov spozorujeme vo vlastnej záhrade nezávisí len od nášho prístupu k hospodáreniu, ale aj od stavu životného prostredia v okolí. Nie je preto na škodu do tejto záľuby zasvätiť aj susedov.

Vrabce

Vrabce rady žijú v kolóniách, ktoré im poskytujú väčšie bezpečie pred predátormi. Dospelce sa živia rôznorodou potravou. Požierajú nielen hmyz, ale aj semená rastlín či rôzne zvyšky potravy po človeku. Naopak, mláďatá sa živia takmer výlučne hmyzom.

V čase hniezdenia sú nesporne vítanými spoločníkmi v záhrade. Za obeť im padnú rôzne húsenice, chrobáky, ale aj pavúky, požierajú ich chytaním na zemi. Často ich po poľnohospodárskych zásahoch vídať na poliach, ako vo veľkých počtoch niečo obžierajú. Ľudia si tak myslia, že ničia úrodu, no opak je pravdou – požierajú hmyz unikajúci do bezpečia.

Vrabec
Vrabce v našich podmienkach hniezdia až trikrát ročne. V súčasnosti ich pre chemizáciu prostredia výrazne ubúda. Foto: Shutterstock

Drozdy

Ešte nedávno boli výlučne obyvateľmi lesov, no dnes patria k najbežnejším vtákom na dedinách i v mestách. Hniezdia v korunách stromov, ale aj na balkónoch domov. V čase hniezdenia sa živia prevažne hmyzom. Sú špecialisti na lov dážďoviek a slimákov, preto ich často vidíme na trávniku čosi vyzobávať. Stravu si spestrujú požieraním mäkkých plodov, z tohto dôvodu zakrývame úrodu v čase dozrievania ochrannou sieťou.

Drozd
Drozdy sú skvelí imitátori rôzneho vtáčieho spevu, niektoré dokážu dokonca zaspievať zvuk sirény. Foto: Shutterstock

Sýkorky

Sú to inteligentné a mimoriadne prispôsobivé vtáky. V okolí človeka sa naučili získavať rôznorodú potravu. Primárne sa zameriavajú na lov pomaly lezúcej potravy – najmä húseníc, pavúkov či drobného hmyzu. Jedálniček si spestrujú pojedaním olejnatých semien. Je to pre ne preferovaná strava najmä v zimnom období. Aj preto sú najčastejšími návštevníkmi kŕmidiel.

Sýkorka
Hniezdia dvakrát do roka, pričom v prvej znáške býva 6 až 13 vajíčok. Do ďalšieho roka sa však často dožívajú len dvaja súrodenci. Foto: Shutterstock

Brhlíky

Veľkosťou sú podobné vrabcom. Špecializujú sa na pohyb v korunách stromov. Hniezdia dvakrát ročne v rôznych stromových dutinách. V znáške je 5 až 8 vajíčok. Živia sa larvami hmyzu, ucholakmi, pavúkmi, ale aj rôznymi semenami a orechmi. S obľubou požierajú obsah vlašských orechov či bukvíc.

Zaujímavé sú i tým, že si v štrbinách kôry vytvárajú zásoby semien, neraz si ich nanosia aj priamo z kŕmidiel. Na zemi ich vidno loviť potravu len výnimočne. Sú veľmi teritoriálne, pričom svoje stanovištia neopúšťajú ani počas zimy.

Brhlík
Brhlíky sú schopné loziť po kmeni, a to aj smerom nadol. Foto: Shutterstock

Žltochvosty

Žltochvost domový a žltochvost hôrny patria k najbežnejším vtákom v blízkosti človeka. Pôvodne hniezdili v skalných štrbinách, dnes nachádzajú útočisko v rôznych ľudských stavbách a predmetoch. Hniezdia dvakrát do roka. Samica kladie 5 až 6 vajíčok. Živia sa najmä drobným hmyzom.

Žltochvost
Žltochvosty sú sťahovavé. Pred odletom do teplých krajín si potravu spestrujú plodmi bazy či černicami. Foto: Shutterstock

Trasochvosty

Trasochvosty sú sťahovavé vtáky. Mimo zimy sa radia k najbežnejším vtákom nížinnej krajiny. Tu si tvoria hniezda z rôznych rastlinných materiálov na zemi, ale aj v kríkoch. Hniezdia 2 až 3-krát do roka. Živia sa takmer výlučne rôznym hmyzom.

Trasochvost
Keď v záhrade pozorujeme, že často lietajú do vyššej trávy, zistíme, či v nej majú hniezdo a pri kosení ho obídeme. Foto: Shutterstock

Lastovičky, belorítky a dážďovníky

Vzhľadovo podobné vtáčie druhy majú nejednu spoločnú vlastnosť. Vo všetkých prípadoch ide o sťahovavé a výlučne hmyzožravé vtáky. Špecializujú sa na lov lietajúceho hmyzu, sú obratní letci. Kým lastovičky a belorítky si budujú typické hniezda zo slín a blata, dážďovníky hniezdia v rôznych štrbinách stavieb a skál. Mávajú jednu až dve znášky. Sú biologickou ochranou človeka proti muchám a komárom. Z neopodstatnených dôvodov sú ich hniezda často ničené, hoci sú zákonom chránené.

Lastovička
Hniezdiaci pár dokáže za jediný deň zožrať vyše 3 000 jedincov hmyzu. Foto: Shutterstock

Muchárik bielokrký

Hniezdi najmä na okrajoch lesov v dutinách stromov. Je to sťahovavý vták. Vytvára jednu znášku so 4 až 7 vajíčkami. Mláďatá kŕmi prevažne húsenicami. Často hniezdi v uzavretých búdkach umiestnených v blízkosti väčších zhlukov stromov.

Muchárik bielokrký
Živí sa výlučne hmyzom, podľa toho je aj pomenovaný. Foto: Shutterstock

Sovy

Život v záhrade neustáva ani po západe slnka. Okrem netopierov možno pozorovať aj rôzne druhy sov. Ide najmä o myšiarky, kuviky, pôtiky či výriky. Strach z nepoznaného viedol ľudí k tvorbe rôznych mýtov a legiend, ktoré mali často za následok ich cielené hubenie. Aj preto sú čoraz vzácnejšími návštevníkmi záhrad. Hniezdenie myšiarky ušatej sprevádza charakteristický piskot mláďat. Živí sa nielen drobnými cicavcami, ale aj hmyzom.

Myšiarka ušatá
Myšiarka ušatá žije pomerne často v okolí ľudských sídiel, kde je schopná uloviť aj potkana. Foto: Shutterstock

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Kávová usadenina ako riešenie na všetko? 5 dôvodov, prečo ju v záhrade nepoužívať
Kávová usadenina ako riešenie na všetko? 5 dôvodov, prečo ju v záhrade nepoužívať
Kedy je správny čas na zber cesnaku?
Kedy je správny čas na zber cesnaku?
9 overených spôsobov, ako sa zbaviť slizniakov v záhrade
9 overených spôsobov, ako sa zbaviť slizniakov v záhrade
Júl v zeleninovej záhrade: Čo ešte môžeme sadiť a vysievať?
Júl v zeleninovej záhrade: Čo ešte môžeme sadiť a vysievať?
Prečo vyhlásili petržlen v roku 2023 za jedovatú rastlinu? 6 vecí, ktoré ste možno o ňom nevedeli
Prečo vyhlásili petržlen v roku 2023 za jedovatú rastlinu? 6 vecí, ktoré ste možno o ňom nevedeli
4 videonávody, ako si uviazať cesnak
4 videonávody, ako si uviazať cesnak
Kedy je správny čas na zber cesnaku?
Kedy je správny čas na zber cesnaku?
Júl v zeleninovej záhrade: Čo ešte môžeme sadiť a vysievať?
Júl v zeleninovej záhrade: Čo ešte môžeme sadiť a vysievať?
Záhrada v júli neoddychuje! Čo by sme mali stihnúť do konca mesiaca?
Záhrada v júli neoddychuje! Čo by sme mali stihnúť do konca mesiaca?
4 videonávody, ako si uviazať cesnak
4 videonávody, ako si uviazať cesnak
Pestujete paradajky? Toto sú najčastejšie chyby a choroby, s ktorými sa môžete pri ich pestovaní stretnúť
Pestujete paradajky? Toto sú najčastejšie chyby a choroby, s ktorými sa môžete pri ich pestovaní stretnúť
Celý národ im hovorí mirabelky, ale je to čosi iné. Názov tohto ovocia ste možno ešte nepočuli!
Celý národ im hovorí mirabelky, ale je to čosi iné. Názov tohto ovocia ste možno ešte nepočuli!