Bohatá úroda nezačína v záhone, ale pri výseve. Na čo si dať pozor?
Úspešné pestovanie začína už správnym výsevom. Či už sejete do misiek v interiéri, alebo priamo na záhon, správna hĺbka a substrát sú kľúčom k silným priesadám. Prečítajte si praktický návod, ako pripraviť osivo, kedy začať s pikírovaním a na čo si dať pozor pri konkrétnych druhoch zeleniny.
Správny výsev je základom úspešného pestovania. Rozhoduje o tom, či rastliny vzídu rovnomerne, vytvoria silný koreňový systém a zvládnu presádzanie aj ďalší rast bez zbytočných strát.
Substrát a nádoby, kde sa začína kvalita priesad
Pri predpestovaní priesad má byť substrát ľahký, jemný, výsevný a ideálne sterilný, čo v domácich podmienkach dosiahnete vysokou teplotou v elektrickej rúre, mikrovlnke alebo preliatím horúcou vodou.
Nádoby používame vždy čisté a dezinfikované. Zvlhčený substrát v nich zľahka pritlačíme a osivo rovnomerne, nie príliš husto vysejeme.
Povrchové výsevy, kam patrí zeler, šaláty, tymian, oregano, rozmarín, lobelka, petúnia či agerát, stačí len pritlačiť a orosiť. Ostatné druhy podľa veľkosti osiva prikryjeme substrátom, prípadne jemnými pilinami, zľahka utlačíme a orosíme vodou.
Voda, teplo a svetlo – čo potrebujú semienka po výseve
Po výseve je dôležité udržiavať rovnomerné vlhko. Výsev nesmieme premokriť, radšej ho len pravidelne rosíme. Aby semienka nevyschli, nádoby môžeme prekryť sklom alebo fóliou. Po vzídení zabezpečíme krátke, ale pravidelné vetranie.
Teplomilné rastliny, napríklad paprika, potrebujú pri klíčení väčšie teplo. Svetlo zatiaľ nie je nutné, kľúčovým sa stáva až po vzídení. Ak nevieme zabezpečiť predĺženie denného svetla umelým prisvetľovaním už v januári, s výsevom radšej počkáme do polovice februára.
Kedy začať pikírovať a ako rastliny nepoškodiť
Keď rastlina dosiahne štádium pravých lístkov, začíname s prepichovaním. Výsev najskôr polejeme, aby rastliny natiahli vodu, čím im uľahčíme stres z presádzania. Použijeme už záhradný substrát, ktorý je v porovnaní s výsevným bohatší na živiny.
Mladé rastlinky presádzame jednotlivo do sadbovačov a opäť polejeme či orosíme. Prvé dva až tri dni ich chránime pred silným svetlom, úpekom a prievanom, pretože sú presádzaním oslabené.
Po zakorenení môžeme teplotu mierne znížiť, aby sa priesady nevytiahli. Rastliny pravidelne polievame a kontrolujeme ich zdravotný stav. Prihnojujeme cca po 14 dňoch od prepichovania alebo po prírastku štyroch listov. Hnojivo volíme na podporu koreňového systému a celkovú vitalitu.
Otužovanie a výsadba – prečo sa neoplatí ponáhľať
Následne čakáme na vhodný čas sadenia do skleníkov, fóliovníkov či záhrad.
Netreba sa unáhliť, rastliny predtým otužujeme, pretože sú citlivé na mráz. Ako posledný vysádzame zeler, ktorý je náchylný na prechladnutie a ťažko potom vytvára buľvy.
Ako hlboko vysievať?
Základné pravidlo pre hĺbku výsevu hovorí, že má zodpovedať približne dvoj až trojnásobku veľkosti semena.
Drobné semená (zeler, portulaka, lobelka, petúnia, majorán, bazalka) sejeme do hĺbky 0 – 0,2 cm, čiže takmer na povrch. Šalát, rajčiny, papriky a baklažán vyžadujú 0,3 – 0,5 cm.
Stredné semená, ako hlúboviny, mrkva, petržlen, reďkovka, kôpor, cibuľa či pór, vysievame do hĺbky 0,5 – 1,5 cm. Špenát, cvikla, mangold a uhorky potrebujú 2 – 3 cm.
Veľké semená sejeme hlbšie: tekvica, cuketa, dyňa, hrach a kukurica do 3 – 4 cm, kým fazuľa kolíková (‘Strakatá’, ‘Albena’) až do 8 cm.
Chyby pri výseve, ktoré vás môžu stáť úrodu
Ak vysejete semená príliš hlboko, najmä pri mrkve, petržlene či šaláte, dochádza k pomalému a nerovnomernému vzchádzaniu. Naopak, pri plytkom výseve hrozí vyschnutie.
Pôdu po výseve jemne pritlačíme, čím odstránime vzduchové medzery a zabezpečíme tesný kontakt semena s vlhkým substrátom. Je to nevyhnutné pre jeho správne napučanie a zakorenenie. Utlačená pôda tak rýchlo nepreschne.
Niektoré druhy rastlín majú dlhšiu dobu klíčenia, ako petržlen, ligurček či rozmarín, preto treba porast udržiavať vlhký, prípadne ho prekryť textilnou fóliou, ktorá spomalí odparovanie vody.
Galéria k článku
Zdroj: PR článok ZELSEED spol. s r.o.
