Jednoduchá malá stavba pomôže odštartovať sezónu skôr. Z čoho ju postaviť?

  • 22.02.2021

Mnohým nám, zarytým záhradkárom, je už dlho. Vonku je stále zima a sezóna na hriadkach ešte v nedohľadne. No už teraz sa na ňu môžeme dobre pripraviť.

Polykarbonátový skleník v záhrade

Všetky životné procesy vo vysiatom semene, mladej i plodiacej rastline sú riadené jej genetickým programom. Ten potrebuje na začiatku impulz v podobe svetla, tepla či vlhka. Aby však začatý životný proces, realizovaný prevažne enzýmami, aj ďalej pokračoval, musia sa práve v tomto období vytvoriť aktívne enzýmy.

Každý proces totiž potrebuje iné enzýmy a ony zasa vyžadujú iné podmienky prostredia. Rozdielne svetelné, tepelné, výživové, vlhkostné podmienky, ktoré spĺňajú veľmi špecifické požiadavky práve aktívnych enzýmov. To je aj vysvetlenie, prečo rastliny neraz potrebujú iné svetelné a tepelné podmienky v období klíčenia semien a iné napríklad v období rastu či zrenia. Ak týmto požiadavkám venujeme viac pozornosti a ak ich aj splníme, tak často aj bez citeľného zvýšenia nákladov či prácnosti dosiahneme podstatné zvýšenie celkovej efektívnosti pestovania zeleniny.

Mladé rastlinky rajčín

Svetlo je základ

Dobrá úroda, ale i výborná chuť a výživová hodnota zelenín závisí najmä od dostatočného osvetlenia, lebo to je tým najdôležitejším palivom pre rastlinný životný motor, ktorý poháňa fotosyntetický proces. Dôležité je, aby vysiata zelenina neustále rástla a asimilovala sa bez akýchkoľvek pozastavení, či už v podobe sucha, nedostatku výživy, svetla, alebo tepla. Takéto vplyvy totiž znižujú úrodnosť a obsah vitamínov a na druhej strane zvyšujú nežiaduci obsah dusičnanov a spôsobujú drevnatosť kalerábu, reďkovky, tuhosť šalátových listov či vybiehanie zeleniny do kvetu. A keď sme sa už dali na pestovanie (najmä rýchlenej zeleniny), musíme si uvedomiť, že ju musíme aj trocha rozmaznávať. Preto sa oplatí vybudovať malý skleník, prízemné parenisko či aspoň fóliový kryt.

Skleník vnútri, príprava na výsadbu

Užitočná stavba

Paradoxom je, že zväčšujúci sa skleníkový efekt, ktorý nás teraz straší na Zemi, by sme chceli mať maximálny v skleníku či fóliovníku. Ale tak, ako všetko, aj tento skleníkový efekt má svoje plusy i mínusy, a to na Zemi i v skleníku. Napríklad, keby Zem bola bez atmosféry, teda bez jej skleníkového efektu, mali by sme mimo skleníka priemerne –18 °C , zatiaľ čo teraz máme (zasa  priemere) celkom príjemných +15 °C.

V atmosfére tento efekt spôsobujú tzv. skleníkové plyny, a to najmä molekuly vody, ale aj metánu, oxidov dusíka, ozónu a oxidu uhličitého. Tieto plyny prepúšťajú smerom k Zemi krátkovlnnejšie a viditeľné slnečné žiarenie, ktorým sa zohrieva zemský povrch, ale naopak, absorbujú, teda neprepúšťajú smerom do vesmíru, dlhovlnné infračervené (IR) tepelné žiarenie, ktoré vysiela takto zohriaty povrch Zeme, čím vlastne zvyšujú teplotu Zeme ako celku. Nuž, a práve nám by sa veľmi hodilo, keby sa (ale pokiaľ možno 100-percentne) toto dialo práve v skleníku či fóliovníku.

Predstavte si jednoduchý fóliovník, napríklad taký, na stavbu akého sme priniesli návod nedávno, ktorý je potiahnutý fóliou s hrúbkou 0,08 mm. V tabuľke sú kvôli názornosti rozdiely teplôt vonku a vo vnútri fóliovníka v rôznych časoch.

Tepelný ochranný účinok fólie hrubej 0,08 mm v priebehu dňa

tabuľka

Ako na prisvetľovanie rýchlenej zeleniny

Ak sa rozhodneme pestovať rýchlenú zeleninu napr. od začiatku decembra do predjaria, keď je slnko veľmi nízko a deň veľmi krátky, musíme nutne počítať s prisvetľovaním. Inak hrozí, že fotosyntetické procesy, na ktorých sú rastliny jednoznačne závislé, buď nebudú fungovať, alebo budú veľmi spomalené. Rastliny budú nedokonalé, takže výživná, vitamínová i chuťová kvalita takto vypestovaných zelenín bude veľmi nízka, ba dokonca budú obsahovať vo zvýšenej miere i dusičnany, teda zdravotne rizikové, potenciálne karcinogénne látky. Nebezpečné sú najmä pre deti, tehotné ženy a ich plod, starších a zoslabených ľudí. Preto je zimné pestovanie zelenín v skleníku bez prisvetľovania hazard so zdravím.

Na prisvetľovanie môžeme použiť studené biele žiarivky alebo drahšie špeciálne, tzv. rastové svietidlá. Na prídavné osvetlenie skleníka treba minimálne 2 000 luxov/m2. Keďže koeficient účinnosti tohto osvetlenia je len 0,4, budeme potrebovať na reálne dosiahnutie tejto intenzity 5 000 luxov/m2. Napríklad, pri výkone žiarivky 85 lumenov/W bude treba použiť žiarivku s príkonom zaokrúhlene 60 W, ale musíme ju (zabudovanú do svietidla spusteného nižšie nad rastlinami) nechať svietiť denne maximálne 15 hodín.

Pre vzchádzajúcu zeleninu sú teda kľúčové klimatické faktory fóliovníka či skleníka. Práve tieto faktory môžeme významne ovplyvniť vhodným výberom strešných materiálov podľa ich tepelnoizolačných a svetlopriepustných parametrov. Toto významne ovplyvní aj výber druhu pestovateľského krytu (skleník či fóliovník), ale aj kalendárny termín najskoršieho možného výsevu zelenín v danom roku v tomto krytom priestore.

Prisvecovanie priesad

Akú krytinu pestovateľských priestorov teda vybrať?

Napriek tomu, že sú všetky vyrábané aj špeciálne na záhradnícke použitie, predsa majú trochu odlišné fyzikálno-chemické vlastnosti, čiže i trochu rozdielne praktické použitie a rozdielne cenové relácie.

Sklo

Číre záhradnícke sklo je nehorľavé, chemicky stabilné, ale relatívne krehké. Dobre prepúšťa elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou 320 až 800 nanometrov, pričom rastliny práve dobre zhodnocujú najmä slnečné žiarenie s vlnovými dĺžkami 400 (modré svetlo) až 700 nm (červené svetlo), čo sa označuje ako PAR – fotosynteticky aktívne žiarenie.

Na posúdenie vhodnosti krytiny je dôležitá čo najvyššia percentuálna priepustnosť slnečného svetla týmto materiálom v určitej spektrálnej oblasti. Spektrálna priepustnosť skla pri kolmom dopade UV lúčov je 49 %,  v prípade viditeľného svetla je to 90 % a pri infračervenom (tepelnom) žiarení až 85 %.

Výhodou skla je jeho povrchová hladkosť, takže sa dobre čistí. U nás sa väčšinou používa záhradnícke sklo „helios“ s minimálnou hrúbkou 4 mm.
Sklo môže byť priehľadné s oboma hladkými plochami, ale aj priesvitné s jednou hladkou (dáva sa smerom von) a druhou štruktúrovanou plochou, čím vzniká priaznivejšie difúzne svetlo. Výhodné je zastrešiť stavbu priesvitným difúznym sklom a zvislé steny zaskliť priehľadným sklom s lepšou priepustnosťou svetla. Závisí to však aj od tvaru skleníka.

Pri vykurovaných skleníkoch sa používa izolačné sklo z dvoch alebo troch vzájomne stmelených sklených tabúľ oddelených vrstvou vzduchu alebo inertného plynu, ktorý znásobuje tepelnoizolačné vlastnosti.

Skleník

Plastové tabule

Pri takomto použití veľmi dobre nahrádzajú krehké sklo. Vyrábajú sa z polykarbonátu (neprepúšťajú UV žiarenie), akrylu, plexiskla (prepúšťajú UV žiarenie) a známe sú tiež aj ako viacvrstvové lexany so vzduchovými komôrkami alebo lištami, ktoré výrazne znižujú tepelné straty. Obyčajne sú vybavené vrstvou „no drop“, vďaka čomu sa na ich vnútornom povrchu voda nezráža vo forme kvapiek, čo je nežiaduce, a teda neodkvapkáva na zeleninu, ale steká po tabuli.

Polykarbonátové tabule sú pružnejšie a mäkšie než akrylové a takmer nerozbitné, ale len nepatrne prepúšťajú UV lúče. Lexanové dvojvrstvové 16 mm tabule prepúšťajú 77 % viditeľného slnečného svetla a trojvrstvové 72 %. Akrylové 16 mm tabule prepúšťajú UV lúče bez obmedzenia a slnečné svetlo na 86 %, trojvrstvové na 81 %. Vyrábajú sa však aj tabule s 90 % priepustnosťou, naopak, aj tabule chrániace obytné priestory pred nadmernými účinkami slnečných lúčov.

Polykarbonátový skleník

Plastové fólie

Majú veľkú výhodu v tom, že sú poddajné, ohybné, tvárne a prispôsobivé, takže sa s nimi veľmi dobre pracuje. Majú v záhradníctve veľmi rôznorodé použitie, či už ako krycí materiál fóliovníkov, alebo ako tepelnoizolačné clony skleníkov, využívajú sa na výrobu malých pevných či posuvných rýchliacich tunelov, na nastielanie, výrobu dierovaných závlahových hadíc.

Veľkou výhodou fólií je ich podstatne nižšia cena oproti iným krytinám, a preto sú veľmi vhodné na operatívne stavané nízkonákladové fóliovníky či pareniská, a to nielen pre veľkovýrobu, ale najmä pre záhradkárov.

Z praktického i ekologického hľadiska sú najvhodnejšie fólie vyrobené z polyetylénu (PE) – jednoduchšia a menej nebezpečná likvidácia odpadu –, zatiaľ čo fólie polyvinilchloridové (PVC) sa ťažko likvidujú, a aj preto sa zriedkavo používajú. Občas sa stretneme s fóliami z etylénvinylacetátu (EVA), z polyamidu (PA), ale tepelnoizolačné dosky z polystyrénu používame už veľmi často ako výborný izolačný materiál murovaných základov a podstienkov skleníkov.

Fóliový kryt

Všetko sú to termoplastické látky. Napríklad tepelná odolnosť vysokotlakového PE sa pohybuje v rozpätí –60 °C až +95 °C. Hoci sa ľahko spaľuje, ekologickejšie je opotrebované plasty radšej odovzdať do zberu.

Pridávaním rôznych aditív do PE fólií pri ich výrobe sa dosahujú ich rôzne vlastnosti požadované v praxe, takže môžeme zo širokej výrobnej palety vybrať tie najvhodnejšie na naše účely, napríklad také ktoré:

  • majú vysokú odolnosť proti deštrukčným vplyvom UV lúčov, čím sa ich trvanlivosť často zvyšuje z 1 sezóny až na 5 rokov; prepúšťajú však menej UV lúčov,
  • sú odolné proti oroseniu vo forme vodných kvapiek pri zmenách teploty a vlhkosti, tým chránia rastliny pred nežiaducim zakvapkávaním,
  • majú antistatické vlastnosti, teda sú odolné proti priťahovaniu a usadzovaniu sa prachu, a tým proti zhoršovaniu svetelnej priepustnosti,
  • obsahujú svetlotieniace prísady,
  • PET – UV fólie majú vysokú svetelnú priepustnosť v oblasti PAR (fyziologicky aktívne žiarenie 400 – 700 nm), ale i v dlhovlnnej oblasti spektra a nižšiu v oblasti UV,
  • PET – IR (infračervené) fólie a PET – EVA fólie zasa obmedzujú prienik dlhovlnného tepelného žiarenia,
  • PET – UV – PLUS fólie zasa prepúšťajú až 80 % prírodného UV žiarenia, a preto sa mnohé zeleniny pestované pod nimi vyznačujú takým vysokým obsahom výživných látok i ochranných vitamínov, ba i lepšou chuťou (skoro takou, akoby boli pestované v prírodných podmienkach pod priamym slnkom). Tak napríklad melóny majú vyšší obsah cukrov a vitamínov, karfiol vyšší obsah bielkovín a tiež vitamínu C, tu vypestované priesady majú vyššiu odolnosť proti UV lúčom pri presadení na záhradnú hriadku, teda netrpia UV šokom,
  • vyrábajú sa i viacvrstevové tepelnoizolačné PET fólie, niekedy i farebne tónované alebo spevnené sieťovou štruktúrou či so zatavenou sieťovinou,
  • špeciálna tepelnoizolačná tzv. kupolková fólia so vzduchovými vankúšikmi vyrobená z dvoch alebo viacerých vrstiev sa vyrába z PE odolného proti účinkom UV žiareniu. Používa sa ako prídavná tepelnoizolačná clona na zabránenie úniku tepla najmä v skleníkoch vyhrievaných, (ale i nevyhrievaných) a niekedy i fóliovníkoch a pareniskách; takto môžeme dosiahnuť až 40 % úsporu tepelnej energie. Pripevňuje sa na zvislé a štítové steny zvonka jednoducho pomocou špeciálnych príchytiek, ktoré sa na tabule lepia silikónovým lepidlom. V lete sa tieto snímajú a uskladňujú v tme. Kupolkové fólie používané v obalovej technike sú na toto nevhodné.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku