Kým milovníkov prírody pohľad na vážky upokojuje, vo vode či vo vzduchu sa ich obáva všetok hmyz. Ich mrštnému pohybu totiž unikne len máloktorá korisť.
Pri letnej prechádzke v prírode nás láskajú teplé lúče slnka, ovieva jemný vánok a počujeme bzukot rôzneho hmyzu. Ak vyniká cvrlikanie koníkov, znamená to, že rok sa preklopil do svojej druhej polovice.
V záhrade si zvyčajne všimneme veľké či nápadne sfarbené živočíchy, no keď prižmúrime oči, uvidíme aj drobné škodce, ako sú vošky, strapky či roztočce. Pri troche šťastia natrafíme pri skúmaní miniatúrneho sveta aj na fascinujúce šťúriky.
Intenzívne využívanie krajiny človekom čoraz viac vytláča prírodu na okraj jej možností a motýle nie sú výnimkou. Určite má zmysel myslieť na možnosti, ako ich môže každý z nás podporiť.
Príroda sa prebudila, rozkvitli prvé jarné kvety a objavuje sa aj hmyz a iné živočíchy. Keď v záhrade nájdete miesta, kde to bzučí tesne nad zemou, ide zrejme o kolóniu samotárskych včiel. A to je to šťastie.
Kým vonku vládne zima a väčšina organizmov prečkáva mráz v zimnom spánku, niektorí zástupcovia hmyzu predsa len nespia. Majú na to pádny dôvod – objavili zákutia v teple a s dostatkom potravy – naše zásoby potravín.
Prostredie v okolí mnohých záhrad je ľudskou činnosťou výrazne narušené. Keďže mnohé drobné živočíchy sú v záhrade našimi „spojencami“, má zmysel pomôcť im prezimovať.