Pôvabná citlivka zareaguje na každý dotyk. Čo je pri jej pestovaní kľúčové?

V niektorých krajinách sveta je považovaná za inváznu burinu, inde je, naopak, žiadaná. V našich končinách však môže byť nevšednou izbovou alebo aj sezónnou okrasnou rastlinou. Čím všetkým dokáže tento zaujímavý druh nadchnúť?

Citlivku hanblivú (Mimosa pudica) by ste prirodzene našli rásť v oblastiach Strednej a Južnej Ameriky, no postupne sa rozšírila aj do ďalších častí sveta.

Pôvodne bola pestovaná v záhradách, no vďaka schopnosti rýchlo sa samovoľne rozširovať sa v pôvodnej domovine dostala veľmi rýchlo aj za hranice záhrad. Nadobudla tu dokonca až invázny charakter, stala sa nežiadúca a začala vytláčať pôvodné rastlinné druhy.

V našich končinách, pri pestovaní v kvetináči, však toto nehrozí. V podmienkach záhrad, ak by sme ju pestovali vo voľnej pôde, totiž nedokáže prežiť naše zimy. Známe sú dokonca jej liečivé účinky a v niektorých tropických krajinách je cenená pre schopnosť vytvoriť súvislý pokryv pôdy.

Citlivka stojí za spoznanie

Citlivka je pozoruhodný vždyzelený poloker, ktorý spočiatku rastie vzpriamene a neskôr sa rozrastá doširoka a polieha. V našich podmienkach dorastá do výšky asi 50 cm, vo voľnej prírode dosahujú jeho výhonky dĺžku až 150 cm.

Pozoruhodné na tejto rastline sú hlavne dvakrát perovité a asi 30 cm dlhé listy, ktoré sa aj pri letmom dotyku, zmene teploty, svetla či otrase sklápajú. Zakrátko sa však opäť roztvoria. Tento zaujímavý úkaz možno dobre pozorovať aj voľným okom a obľúbia si ho hlavne deti.

Pozor na malé tŕne

Dekoratívne sú na tejto rastline aj guľovité, chumáčovité kvety ružovej, fialovej či červenkastej farby, ktoré sa objavujú v lete. Po odkvitnutí rastlina vytvára plody – ploché struky so semenami, ktoré môžeme využiť na ďalšie rozmnožovanie.

Aj pre tento druh citlivky sú typické malé tŕne, ktoré ju chránia v prirodzenom prostredí. Pri pestovaní v domácnosti však môžu byť miernym ohrozením – napríklad pre deti či domáce zvieratá. Kvetináč s rastlinou preto staviame vždy na bezpečnejšie miesta.

Ako pestovať citlivku?

Citlivka rastie celkom rýchlo a jej pestovanie zvládne aj začiatočník. Môžeme ju pestovať ako izbovú rastlinu, prípadne si ňou na sezónu spestriť exteriér.

Vo vonkajšom prostredí ocení svetlé až polotienisté, teplejšie a viac chránené miesto. Ulahodí jej tiež vyššia vlhkosť vzduchu, ktorú docielime aj častejším postrekovaním celej rastliny. Potrebuje aj pravidelnejšiu zálievku, substrát by mal byť stále mierne vlhký. Nadmerná vlhkosť však spôsobuje hnilobu koreňov, škodí jej aj dlhšie sucho.

Pri pestovaní v interiéri volíme vždy dostatočne svetlé miesta a okenné parapety, kde aspoň 5 hodín denne dopadajú priame slnečné lúče. Na podporu bohatého kvitnutia ju počas leta pravidelne prihnojujeme hnojivom pre kvitnúce rastliny.

Najrýchlejšie je vypestovanie zo semien

Najrýchlejšou cestou, ako túto rastlinu získať, je jej vypestovanie zo semien. Zoženieme ich v špecializovaných e-shopoch s osivami, ale aj u predajcov s pestrejším sortimentom alebo izbovou zeleňou.

Citlivky vysievame skoro na jar, no tesne pred výsevom ich najskôr musíme namočiť na asi 24 hodín do teplej vody. Namočenie podporuje rýchlejšie a plynulejšie vyklíčenie. Bez tohto kroku by vypestovanie citlivky nemuselo byť úspešné. Takto ošetrené semená vysievame asi 0,5 cm hlboko do kvalitného výsevného substrátu (môže byť aj supresívny).

Starostlivosť po výseve

Nádoby s vysiatymi semenami uchovávame na svetlom (nie na mieste dopadu priamych slnečných lúčov) a teplom mieste (20 až 25° C) a ideálne aj v prostredí s vyššou vzdušnou vlhkosťou.

Optimálne podmienky pri vypestovaní rastlín citlivky dokáže zabezpečiť napríklad izbový miniskleník, prípadne aspoň uzavretie výsevnej nádoby do vrecúška.

Substrát s vysiatym osivom udržiavame stále mierne vlhký, nie však zmáčaný, rovnako nesmie na dlhší čas preschnúť. Semená vyklíčia za asi 15 až 20 dní, záleží od podmienok.

Mladé rastliny, ktoré si vytvoria prvé pravé listy, môžeme neskôr porozsádzať jednotlivo do menších kvetináčov s výživnejším a ideálne rašelinovým substrátom a neskôr aj do väčších a hlbších kvetináčov.

Galéria k článku

Text: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock