Spoznajte substráty: Ako ich skladovať a prečo sa začína nahrádzať rašelina?

Zorientovať sa vo veľkom množstve predávaných substrátov môže byť na prvý pohľad trochu mätúce. Vyplýva to však z toho, že mnohé druhy či skupiny rastlín vyžadujú pre svoj rast niečo špeciálne.

Substrát pre záhradkára
Substrát znamená zmes anorganických aj organických látok, do ktorých vysievame alebo sadíme. Foto: Shutterstock

Na druhej strane je to veľmi dobre. Potrebujete substrát pre niektorú z rastlín či pre výsevy? Nie je problém, stačí sa zastaviť v obchode. Vždy to tak nebolo. Keby ste čítali časopis o záhrade pred povedzme 100 rokmi, dostali by ste v ňom zoznam ingrediencií, ich presný pomer a návod, ako si rôzne druhy substrátov namiešať.

Recepty na ne zvyčajne zostavovali záhradníci na základe vlastných skúseností, a tak sa neraz aj odlišovali, čo súviselo napríklad s pôdou v lokalite, kde sa nachádzali. Tieto recepty zo záhradníctiev či sedliackych usadlostí používali ingrediencie, o ktoré kedysi nebola núdza, napríklad tehlový prach, drevné uhlie, zvetrané sadze, popol, lístie, piesok, dobre odležaný hnoj, slepačince a iné prírodné materiály.

Časom, čo iste súviselo aj s presunom veľkého množstva obyvateľstva do miest, vyvstala potreba štandardizovaných receptov, ktoré zabezpečia rastlinám stabilitu, živiny a schopnosť zadržiavať vlhkosť, no zároveň dobré odvodnenie.

Na našom území vznikol takzvaný univerzálny substrát s presne stanoveným obsahom zložiek pravdepodobne koncom 40 rokov minulého storočia a obsahoval jeden diel rašeliny premiešaný s jedným dielom ílu. Postupne sa druhy substrátov rozširovali, aby vyhovovali rôznym druhom pestovaných rastlín a človek si ich nemusel doma „dorábať“.

Čo je vlastne substrát?

Slovo „substrát“ znamená zmes anorganických aj organických látok, do ktorých vysievame alebo sadíme. Pôda vo všeobecnosti je ten najprirodzenejší substrát, aký existuje, zároveň môže byť súčasťou iných človekom vytvorených substrátov.

Dôležitým rozdielom medzi pôdou a „klasickými“ substrátmi je sterilita. Kým v pôde sa prirodzene nachádzajú prospešné aj patogénne organizmy, substráty majú byť celkom bez nich (samozrejme, neplatí to pre najmodernejšie typy s cielenou prímesou živých húb či baktérií). Ak by sa aj do substrátu pridávala pôda, má byť predtým sterilizovaná (napríklad horúcou parou).

Substráty zložené z rašeliny, v ktorej kúpite prakticky všetky izbové rastliny, nie je potrebné dezinfikovať. To výrazne znižuje riziká zavlečenia chorôb uložených v pôde pri dovoze či vývoze rastlín do zahraničia.

Substrát pri rozsádzaní odrezkov a priesad
Pri rozsádzaní odrezkov či priesad používame obyčajný univerzálny substrát. Býva označovaný tiež ako viacúčelový alebo záhradnícky. Foto: Sarah Cuttle/Gardener´s World

Čo je rašelina?

Rašelina je nahromadený odumretý organický materiál ako stromy, byliny, zvyšky hmyzu a živočíchov. Jej veľkú časť tvorí mach, konkrétne rašelinník, čo je rod niekoľkých desiatok druhov. Oproti iným rastlinám je typický tým, že nemá ukončený rast, čo znamená, že na spodnej strane odumiera a na hornej neustále prirastá.

Počas veľmi dlhého obdobia tisícov rokov vznikli hlboké vrstvy rašeliny. Podmienkou vzniku je močiarne prostredie. V porovnaní s pôdou je výrazne ľahšia, a tak sa s ňou, predovšetkým vo veľkom, lepšie manipuluje. Má kyslé až mierne kyslé pH.

Náhrady rašeliny

Ťaží sa v rašeliniskách, na ktoré sú dodnes viazané konkrétne voľne žijúce živočíchy aj rastliny. Aj samotná atmosféra profituje z existujúcich rašelinísk – je v nej „uložené“ nesmierne množstvo oxidu uhličitého CO2. Ak bude redukcia rašelinísk pokračovať takým tempom ako v druhej polovici 20. storočia, výsledkom budú obrovské spustošené a zmenené plochy, ktoré ostávajú po vyťažení.

So zreteľom na ochranu životného prostredia sa už v niektorých krajinách začalo s obmedzovaním jej používania a nahradzovaním inými ingredienciami, napríklad kokosovým vláknom (odpadový produkt z kokosového „priemyslu“) a kompostovanými zvyškami zelene.

Rašelinový substrát
Rašelina je považovaná za neobnoviteľný zdroj, preto sa na trhu objavujú aj substráty bez nej. Foto: iStock

Obe spomenuté náhrady majú tiež svoje nevýhody. Pri dovoze kokosového odpadu z krajiny jeho pôvodu je spotrebované množstvo fosílneho paliva. Kompostovaný zelený odpad sa zase nedá štandardizovať, výsledkom je variabilné zloženie kompostu.

Ďalšou nevýhodou substrátov bez rašeliny býva aj ich vyššia cena, čo sa však časom môže zmeniť k lepšiemu. Aj na Slovensku sa dajú zakúpiť záhradnícke substráty bez rašeliny, ale musíme ich „hľadať“. Niektoré krajiny, napríklad záhradkárska veľmoc Anglicko, vyhlásila dobrovoľný cieľ pre amatérskych záhradkárov do roku 2020 postupne prestať používať rašelinu a pre profesionálnych pestovateľov do roku 2030. A v certifikovaných prírodných záhradách sú rašelina i rašelinové substráty úplné tabu.

Takže po akom substráte siahne záhradkár, ktorý chce dopestovať zdravé rastliny a zároveň prevziať zodpovednosť, pokiaľ ide o životné prostredie?

Substráty s rašelinou

Len čo sú v substráte semienka vysiate, rastliny vysadené či odrezky zapichnuté, udržiavajte ho neustále mierne vlhký a nenechajte ho vyschnúť. Substráty bez obsahu pôdy sa totiž pri vysychaní zmršťujú oveľa viac v porovnaní s pôdou a po presušení oveľa horšie absorbujú vodu.

Keď sa rašelina aj s rastlinou v kvetináči vysuší, oddelí sa od jeho stien a ďalšia zálievka stečie po okrajoch do podmisky. Vtedy je potrebné nechať substrát napučať ponorením kvetináča do vody na niekoľko minút. Živiny sú zo substrátu bez pôdy rýchlejšie vylúhované v porovnaní s pôdnou či ílovou zložkou.

Pokiaľ na obale substrátu nie je vyslovene napísané, že je „bez rašeliny“, je pravdepodobné, že nejaký podiel rašeliny obsahuje.

Na obale substrátu zistíte, ako dlho majú byť živiny v ňom pre rastliny prístupné. Ak nie je uvedené inak, tak sa s prihnojovaním začína 6 týždňov po výsadbe v 14-dňových intervaloch.

Pestovatelia vonkajších stromov a krov používajú substrát s pôdnou zložkou, pretože tak sú rastliny v nádobe stabilnejšie a majú dlhší prístup k živinám ako len niečo vyše mesiaca. Niekedy sa doň pridáva i trocha drveného štrku malej frakcie, aby sa nestal zhutnený alebo mazľavý.

Množiteľský substrát
Množiteľské substráty bývajú obohatené napríklad perlitom. Foto: Sarah Cuttle/Gardener´s World

Ako sa vyhnúť rašeline

Ak sa za každú cenu chcete vyhnúť rašeline, zmiešajte viacúčelový substrát bez rašeliny s kvalitnou ornicou, čo zabezpečí pre rastliny stabilitu, schopnosť hospodáriť s vodou aj so živinami a pridajte aj dlhodobo pôsobiace hnojivo, napríklad rohovinovú múčku.

Kým výrobcovia substráty testujú, aby zistili, či rastlinám naozaj vyhovujú, pri jeho miešaní v domácich podmienkach vychádzame z vlastnej skúsenosti, pričom možno postupujeme systémom pokus – omyl. Aj takouto „troškou“ môžeme prispieť k ochrane životného prostredia. Pre rastliny vyžadujúce kyslý substrát zmiešajte viacúčelový substrát bez rašeliny s kyslou ornicou alebo dobre zotletým ihličím.

Skladovanie substrátu

Nech sa rozhodnete pre akékoľvek riešenie, uprednostnite nie príliš odležaný, zatuchnutý či premočený substrát. Ideálne je, ak si zakúpite len také množstvo, ktoré spotrebujete do dvoch mesiacov. Ak niečo vo vrecku ostane, rozsypte to na existujúce záhony a zapravte do vrchnej vrstvy pôdy alebo uzavrite a odložte do sucha do kôlne či záhradného domčeka. Niektoré substráty totiž môžu vo vlhku dokonca skysnúť podobne ako mlieko.

Nenechávajte vrecko na slnku alebo otvorené, aby ste zabránili jeho rozkladu vplyvom vysokých teplôt či UV žiarenia a tiež napadaniu semien burín či osídleniu larvami. Pokúste sa nájsť správnu rovnováhu a vybrať či pripraviť substrát, v ktorom rastliny dobre porastú a čo nebude príliš veľká záťaž pre životné prostredie.

Galéria k článku

Text: redakcia, Alan Titschmarsch
Foto: Sarah Cuttle/Gardener´s World, isifa/Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada

Tagy: pôda | substrát

Diskusie na tému článku