Mačka domáca v záhrade – pohroma či pomocník? Takto to vidí skúsený biológ
Adrián Purkart Či už máme záhradu v centre mesta, alebo na samote, mačka k nám skôr alebo neskôr zavíta. Nemusí byť nutne naša, rada príde na návštevu aj od suseda, ba dokonca z vedľajšej dediny. Je v záhrade pomocníkom či pohromou?
Na území Slovenska rozlišujeme dva rôzne druhy mačiek. Mačka divá (Felis silvestris) žije prirodzene v lesoch a ich okrajoch, pričom pozorovať ju patrí medzi vzácne okamihy nadšencov prírody.
Mačka domáca (Felis catus), ktorú chováme v okolí svojich príbytkov, je domestikovaná forma poddruhu Felis silvestris lybica s pôvodom z Blízkeho východu.
Ako sa k nám mačka dostala?
Prvé pokusy o nadviazanie jej vzťahu s človekom nastali pred takmer 10 000 rokmi v oblasti tiahnucej sa od juhu Turecka až po Irak, čiže v miestach, kde v tom čase nastával rozvoj poľnohospodárstva a potreba skladovania obilnín.
Do sýpok s úrodou sa, pochopiteľne, sťahovali hlodavce a divoké mačky tieto zdroje potravy nasledovali. Človeku už len stačilo odsledovať, že mačka je jeho pomocník, a tak ju prestal loviť na mäso.
Posilnenie postavenia mačiek v ľudskej spoločnosti nastalo v Egypte o 4 000 rokov neskôr, a to najmä z kultúrnych dôvodov. Intenzívne obchodné vzťahy s Rímskou ríšou zapríčinili, že sa postupne rozšírila do Európy. Od 13. storočia jestvujú zmienky nielen z kláštorov, ale aj z domov bežného obyvateľstva, kde bola chovaná ako pomocník v boji s drobnými cicavcami.
Prečítajte si tiež
Nie sú až také samotárske
Mačiek dnes poznáme vyše 70 rôznych plemien, pričom väčšina z nich dosahuje hmotnosť 3 až 6 kilogramov. Pohlavne dospievajú už v 7. mesiaci života a dožívajú sa 12 až 20 rokov.
Mačky domáce sú známe svojou vysokou plodnosťou. Ak je samica zdravá, zvláda bez problémov dva až štyri vrhy ročne. V každom z nich sa nachádza jedno až osem mláďat a nie je výnimka, ak mačka splodí aj 20 mláďat ročne.
Hoci majú reputáciu samotárskych zvierat, moderné etologické výskumy hovoria niečo iné. Vytvárajú flexibilné sociálne skupiny s počtom 2 až 30 jedincov zložené najmä z príbuzných samíc a ich potomstva. Často dochádza aj k spoločnému vychovávaniu mláďat spojenému s dojčením a so strážením úkrytu.
Naopak, kocúry sú mimoriadne teritoriálne a o prístup k samiciam bojujú. Môžeme si byť istí, že naša mačka sa dobre pozná s tou od susedov.
Mačky lovia aj pre zábavu
V prostredí Európy dnes žije viac ako 113 miliónov mačiek a aj z tohto dôvodu sa začína čoraz hlasnejšie rozprávať o ich vplyve na životné prostredie. Ten je považovaný za veľmi negatívny.
Mačky často lovia zo zábavy a nevyberajú si, okrem myší usmrtia rôzne vtáky, jašterice či rôzne obojživelníky. Výskumy v rôznych častiach sveta odhalili, že priemerná mačka usmrtí za rok takmer 200 živočíchov. Odhaduje sa, že na území USA majú mačky na svedomí takmer štyri miliardy vtákov ročne.
Je pravdepodobné, že slovenské mačky sa nesprávajú odlišne, a tak skupina zvedavých mačiek môže byť pre prírodu v okolí ich bydliska hotovou pohromou. Mačka sa totiž nezdržuje len v blízkosti domu, ale, ak má možnosť, rada putuje na výpravy.
Dnes, v časoch GPS, už vedci poznajú odpovede, ako ďaleko. Väčšina mačiek chodí na prechádzky do vzdialenosti 750 metrov od bydliska. Tie zvedavé však radi zájdu aj dva kilometre a bez problémov sa vrátia domov. Putujú hlavne skoro ráno a po zotmení. Ak si myslíme, že mačka odbehla len na návštevu k susedom, možno by sme boli prekvapení.
Regulácia pohybu mačiek
V súvislosti s ich vplyvom na prírodu by predsa len nemali chodiť úplne všade. Voľný pohyb mačiek domácich je obmedzený hlavne v chránených vtáčích územiach. Hoci zásadné regulácie počtu mačiek žijúcich voľne v prírode nie sú v Európe nateraz v pláne, v iných štátoch k nim už pristupujú.
Príkladom je Nový Zéland, kde sú mačky domáce inváznym druhom a ničia miestu endemickú faunu. Aj preto sa ich v chránených oblastiach a na ostrovoch rozhodli vo voľnej prírode eliminovať v programe Predator Free 2050.
Rady biológa: Čo s mačkou v záhrade?
- Ak budujeme záhradu kvôli podpore biodiverzity, premyslíme si, či a koľko mačiek v nej budeme chovať. Hoci sa môžu zdať počas dňa lenivé a neškodné, najviac ohrozujú živočíchy práve po zotmení, keď ich tak dobre nevidíme.
- Keď sa ujmeme mačky bez domova, je vhodné dať ju sterilizovať. Nie je to praktické len z pohľadu reprodukčného potenciálu, ale aj lepšie pre jej zdravie. Priemerná cena tohto jednorazového zákroku sa pohybuje od 80 do 130 €.
- Kŕmidlá a vtáčie búdky umiestňujeme tak, aby boli mimo dosahu mačiek. Vtáky ich ochotnejšie osídlia a zároveň obmedzíme zbytočné straty na vtáčatách.
- Pohyb mačiek v záhonoch môžu obmedziť aj niektoré aromatické byliny. Najčastejšie sa spomína ruta voňavá, koleus, levanduľa, rozmarín a byliny s citrusovou vôňou. Naopak, na rôzne zvukové a vizuálne odpudzovače si mačky vedia veľmi rýchlo zvyknúť, a tak sa stanú neúčinné. Pozor taktiež na rôzne chemické odpudzovače a „babské rady“ založené na chémii, ktoré môžu poškodiť drahocennú pôdu.
- Bohužiaľ, mačky predstavujú z hygienického hľadiska pre človeka reálne riziko. Najväčším problémom je mačací trus, ktorý sa často objavuje v kyprých záhonoch, pieskoviskách či v pôde určenej na pestovanie zeleniny. Najznámejším rizikom je parazitárne ochorenie toxoplazmóza. Mačky sú konečnými hostiteľmi tohto parazita a jeho vajíčka vylučujú práve trusom. V pôde dokážu prežiť niekoľko mesiacov a človek sa môže nakaziť pri práci so zeminou, cez neumyté ruky alebo nedostatočne očistenú zeleninu. Riziko je zvýšené najmä pre tehotné ženy a ľudí s oslabenou imunitou. Okrem toxoplazmózy môžu mačky prenášať aj ďalšie parazity. Pri práci v záhrade je preto rozumné používať rukavice a úrodu – najmä koreňovú a listovú zeleninu – dôkladne umývať. Ak máme vlastnú mačku, ktorá sa pohybuje vonku, má preto zmysel ju pravidelne odčervovať – nielen kvôli nej samotnej, ale aj ako súčasť našej prevencie.
Galéria k článku
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
Foto: Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada
