Skontrolujte si, či ich nemáte v záhrade! Toto sú potenciálne invázne rastliny, ktoré vedia narobiť problémy
V prírode radi vidíme, ak sa rastlinám darí a prospievajú. Sú však druhy, ktoré sú nežiaduce a prirodzený charakter krajiny ohrozujú. Reč je o inváznych druhoch, teda takých, ktoré nepochádzajú z našej prírody a svojím šírením v nej škodia.
Vďaka jednoduchému spojeniu so svetom máme momentálne v prírode veľa druhov rastlín, ktoré sú nepôvodné, ale už dokonale splynuli s našou krajinou a považujeme ich za zdomácnené. Niektoré sa šírili samé z malých izolovaných záhradných celkov, iné človek vysádzal do prírody s určitým zámerom, avšak podcenilo sa riziko ich nadmerného šírenia.
Krásne, ale problematické
Rastlín s touto charakteristikou je naozaj veľa, neraz málokomu napadne, že sú nepôvodné. Medzi takéto druhy patria aj zlatobyľ kanadská a obrovská, ktoré u nás vytvárajú jednoliate porasty. Medzi nepôvodné a rýchlo sa rozširujúce patria aj rôzne záhradné buriny ako žltnica maloúborová.
V krajine často môžeme vidieť obrovské celky porastov viacerých druhov krídlatky či netýkaviek. V lesoch sa udomácnila netýkavka malokvetá, pri vodných tokoch netýkavka žliazkatá. Nepôvodná a dokonale introdukovaná je i snežienka jarná, ktorá pochádza z Turecka a u nás sa vyskytuje až od 17. storočia.
Zoznámte sa s drevinami, ktoré môžu spôsobiť vrásky na čele
Schopnosť nekontrolovane sa rozširovať majú nielen byliny, ale aj stromy. Dnes sa pozrieme bližšie na dreviny, ktoré sa vďaka stúpajúcej obľube môžu stať problematickými.
Agát vytláča pôvodné druhy
Ako príklad reálnosti týchto hrozieb môže poslúžiť agát biely (Robinia pseudoacacia), ktorý je v našej prírode prakticky dokonale rozšírený. V roku 1801 sa začal vysádzať do krajiny cielene ako medonosná a drevo poskytujúca drevina, no vymkol sa kontrole. Naše pôvodné druhy vytláča aj pomocou jedovatých výlučkov, ktorými sýti pôdu vo svojom dosahu, aby znevýhodnil konkurenčné druhy rastlín.
Množí sa veľmi dynamicky nielen semenami, ale aj koreňovými výbežkami, ktoré sa od pôvodných rastlín časom dokážu reťazovito šíriť ďalej do priestoru. Ak sa už niekde usadí, je prakticky nemožné ho odstrániť natrvalo. Pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy ho už v roku 1601 priviezol vtedajší riaditeľ parížskej botanickej záhrady.
Pajaseň žliazkatý sa šíri veľmi rýchlo
Medzi druhy s novšou históriou patrí aj pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), ktorý ešte donedávna ako odolný strom vysádzali mestské podniky v rámci mestskej zelene. Tvorí však veľké množstvo semien, ktoré vietor efektívne roznáša, takže sa veľmi rýchlo šíria aj do okolitého prostredia. Zároveň, podobne ako agát, prostredníctvom koreňov vylučuje do pôdy látky potláčajúce rozvoj konkurenčných druhov rastlín.
Dorastá do výšky približne 20 m, je veľmi nenáročný na pôdu a dobre znáša znečistenie pôd i ovzdušia. Pajaseň je odolný aj voči suchu a toto všetko z neho robí pomerne radikálne sa šíriaci druh. Navyše sa dosť problematicky odstraňuje, pretože korene majú aj po vyrezaní stromov veľmi výraznú regeneračnú schopnosť. Rastie veľmi rýchlo a po krátkom čase dokáže zmeniť charakter biotopov, kde sa ujme.
Obľúbená paulovnia ako hrozba
Ďalším stromom, ktorý má potenciál stať inváznym, je obľúbená paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa). Pochádza z Ázie a ukrýva v sebe kombináciu veľmi rýchleho rastu a výraznej schopnosti vysievať sa do okolia početnými semenami, ktoré roznáša vietor. Tieto drobnučké šupinkovité semená sa uchytia aj v úzkych škárkach a veľmi rýchlo z nich vyrastajú mohutné mladé stromy s veľkými listami.
Paulovnia je medzi záhradkármi veľmi obľúbená vďaka rýchlosti, ktorou poskytne tieň a nemenej pôsobivé je i jej jarné kvitnutie, kedy očarí veľkými fialovými súkvetiami. Tento druh má však aj iný hospodársky význam. Vďaka svojmu rýchlemu rastu sa šľachtí na produkciu drevnej hmoty. Tak sa vegetatívne množia klony, ktoré okrem rýchleho rastu zostávajú sterilné, a tým sa rieši problém so šírením v krajine. Sú to napríklad klony Hybrid 9501 alebo Shan Tong 3. Paulovnia dorastá do výšky 10 – 30 metrov a patrí medzi mohutnejšie stromy.
Javor jaseňolistý sa rozširuje pomocou vetra
Ďalším druhom, ktorý sa veľmi šíri z mestských výsadieb do prírody, je javor jaseňolistý (Acer negundo). Pochádza zo Severnej Ameriky a na naše územie bol dovezený koncom 17. storočia. Dorastá do výšky 20 metrov a tiež vytvára početné semená s krídelkami, vďaka čomu sa jednoducho šíria pomocou vetra. Ako jeho druhové meno naznačuje, má na rozdiel od väčšiny javorov delené listy, ktoré mnohým javor nepripomínajú.
V sadovníctve sú známe aj okrasné kultivary A.n. ‘Variegatum’, alebo A.n. ‘Flamingo’, A.n. ‘Aureomarginatum’. Majú panašované listy, na ktorých sa okrem základnej zelenej farby nachádza aj biela, žltá a dokonca aj ružová farba. Veľmi rýchlo rastie, ale dá sa považovať za krátkovekú drevinu. Vďaka roznášaniu semien vetrom a veľkej odolnosti druhu sa pomerne bujne rozširuje do prostredia, kde tiež vytláča pôvodné druhy.
Papierovník čínsky je zatiaľ raritou
Papierovník čínsky (Broussonetia papyrifera) je zatiaľ raritný, avšak nesmierne šíriaci sa druh. Je pravdepodobné, že časom sa jeho invázny potenciál stane naozaj problematickým.
Dorastá do výšky 10 m a vytvára širokú korunu. Je to dvojdomá rastlina, takže sa vyskytujú samčie a samičie rastliny. Samičie plody sú jedlé a pripomínajú morušu, s ktorou sú aj príbuzní.
Papierovník pochádza z východnej Ázie, kde je rozšírený pomerne hojne. Meno má podľa francúzskeho botanika Broussoneta, ktorý ho doviezol do Európy v 18. storočí. Okrem jedlých plodov je hospodársky cenený aj pre vláknitý materiál získavaný z listov, ale aj z lyka, ktoré je v Ázii využívané na výrobu tzv. „ručného papiera”. V Polynézii je rozvinutá tradícia výroby odevov zo spomínanej vnútornej časti lyka. V južnej Európe je vysádzaný ako parkový strom, v Amerike, Afrike, ale aj Pakistane a Argentíne je považovaný za inváznu drevinu, pretože sa naozaj veľmi lavínovite šíri, čo sa dá pozorovať aj u nás.
V okolí rodičovských sa obvykle vyskytuje veľmi hojný počet dcérskych rastlín, ktoré vyrastajú nielen z koreňových výhonkov, ale aj zo semien. Vyžaduje teplé polohy a výživné pôdy, čo čiastočne môže obmedziť hrozbu jeho šírenia u nás.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Veľký prehľad inváznych rastlín. Viete, prečo sú hrozbou a ako sa ich zbaviť?
7 nádherných drevín s guľovitou korunkou, ktoré hravo nahradia na choroby a škodce trpiacu katalpu
Aj v januári môže záhrada zaujať. Toto je 5 rastlín, ktoré to rozhodne dokážu
7 rastlín, ktoré farebne dotvárajú nostalgickú atmosféru jesene
Ako vyriešiť slnečnú predzáhradku, v ktorej je trativod a šachta? Toto poradil Martin Čurda
Bohatá úroda v lete, každoročný rez v zime: Osvojte si tri kroky, ako strihať staršie jablone
Dom z tehlyKvíz: Poznáte základné pojmy pri stavbe domu?
Dom z tehlyModerné bývanie v chránenej oblasti na vidieku
ASB.skNáš prvý nížinný národný park vznikne na Dunaji, financovaný bude aj vďaka eurofondom
Urob si sámVeľkonočné vajíčka, aké nenájdete v žiadnom obchode? Naučte sa servítkovú techniku, je to jednoduché!Diskusie na tému článku
-
![]()
-
![]()
Ahojte, Mám drevený obklad fasády z agátových dosiek a nasadil som vinič k fasád…
Ahojte chcem sa spýtať s manželom rozmýšľame nad vyvýšenými záhonmi do našej záh…