Často si nevšimneme ani to, čo máme rovno pred očami. Nečudo, že už vonkoncom nevnímame to, čo skromne čupí pri zemi. No aj napriek tomu, aká je portulaka nenápadná, potenciál tejto drobnej rastliny si mnohé civilizácie všimli už dávno.
Portulaka zeleninová, občas nazývaná aj kuria noha poľná či záhradná, patrí do čeľade Portulaceae. Je to jednoročná poliehavá rozkonárená rastlina s výhonkami dlhými 30 až 60 cm, obrastenými takpovediac ružicami drobnejších podlhovastých listov pri báze tých zúžených. Stonky aj listy sú zdužinatelé, sukulentného typu, čo svedčí o tom, že dokážu dobre prečkať aj dlhotrvajúce sucho a teplo.
Práve v takých podmienkach s dobrým oslnením sa im darí najlepšie a bohato kvitnú drobnými žltými kvietkami, z ktorých sa tvoria drobné, guľaté, tmavé semená. Hoci semienka dokážu rýchlo vyklíčiť, sú také malé, že na 1 g treba až 2 000 kusov.
Divoké druhy portulaky majú obyčajne menšie lístky i kvety a menší vzrast ako kultúrne pestované odrody. Šľachtitelia však využili ich vysokú odolnosť voči suchu a vyšľachtili z nich aj nádherné, pastelovými farbami hýriace veľkokveté odrody vhodné na pestovanie v nádobách či skalkách.
Krásna aj liečivá
Už oddávna ľudstvo využíva liečivú silu tejto skromnej rastlinky, najmä jej antioxidačné vlastnosti a jej regulačný vplyv na hladinu krvných tukov, cholesterolu i cukru. Využíva sa tiež na ochranu žíl a ciev, ako i pri kardiovaskulárnych problémoch, na uvoľňovanie svalových kŕčov, ako protizápalové a močopudné činidlo, pri zápaloch močových ciest, pri cystitíde a obličkových kameňoch, na podporu pečene, pri bakteriálnej dyzentérii, zápaloch mliečnej žľazy a uzlín.
Portulaka je vhodná aj na použitie v podobe kašovitých obkladov na popáleniny. Takýmito viacnásobnými celonočnými obkladmi sa za pár dní dokážeme zbaviť aj kuracích ôk.
Pri takomto liečebnom i konzumnom používaní portulaky sa nemusíme obávať žiadnych vedľajších účinkov a nehrozí nám ani predávkovanie, preto je najúčinnejšia vnútorná aplikácia (aj v pediatrii, aj v geriatrii), a to vo forme čerstvých šalátov, alebo aj v podobe štiav získaných rozmixovaním portulaky vo vode alebo v jablčnej, mrkvovej či rajčinovej šťave. Najviac živných i liečebných látok získame z čerstvej rastliny, hoci sa z nej občas robí aj liečebný odvar. Pri liečení lišaja a dermatóz tiež používame čerstvú šťavu alebo nálev z 2 g semien a 2 dcl vriacej vody.
Kulinárske využitie portulaky je mnohostranné, ale vždy ju uprednostňujeme v surovom stave, a to či vo forme šalátov so zdravým dressingom, alebo mixovaných nápojov, prípadne z nej môžeme pripraviť špenát. Dá sa restovať s mäsom i zapekať so syrom. Mladé lístky a výhonky však môžeme nasekať aj do polievky, omáčky, majonézy, do tvarohových nátierok, pást i do bylinkového masla. Možno ich podávať aj k rybám či zdobiť nimi syrové misy.
Portulaka ako prírodná lekáreň
Jej vňať obsahuje až 2,2 % bielkovín, 0,5 % vynikajúcich tukov, 6,5 % sacharidov, 1,2 % vlákniny a 2,2 % minerálov (najmä draslíka, horčíka, vápnika, železa, fosforu a stopových prvkov). Je bohatá na vitamín C i provitamín A, ale i vitamíny B1 , B2. Obsahuje aj glykozidy, slizy, saponíny, horčiny, silice, flavonoidy a organické kyseliny (citrónovú, askorbovú, asparágovú, glutámovú).
Je to zelenina s najvyšším obsahom vzácnych omega-3 mastných kyselín (100 g listov obsahuje 300 až 400 mg kyseliny alfa-linolenovej), ktoré sú výrazne kardiostimulačné, protizápalové aj imunostimulačné, majú antidepresívne účinky, pomáhajú pri hypertenzii aj pri diabete 2. typu. Okrem toho obsahuje aj dôležité biogénne amíny ako noradrenalín a dopamín, ktoré výrazne zlepšujú našu náladu.
Portulaka z vlastného pestovania
Môžeme ju pestovať v záhrade, na balkóne, ale i na dobre oslnenom okennom parapete, a to i v zime ako kuchynskú vňatku. Dá sa však aj rýchliť v skleníku či parenisku, ale najmä pri dobrom vetraní, pretože vo vlhku zahníva. Semena si zakúpime v záhradkárskom obchode, ale práve teraz si ich môžeme nazberať aj v prírode či v záhrade priamo z rastlín, ktorých vegetácia sa už pomaly končí.
Portulaka je síce skromná, ale predsa si vyžaduje pôdu ľahkú, skôr pieskovú ako hlinitú, je svetlo- i teplomilná, najlepšie sa jej darí na plnom slnku. Neznáša ťažké, nevzdušné a zamokrené pôdy a je veľmi citlivá na mrazové teploty. Pri pestovaní sa staráme o to, aby ju burina neutláčala a nezatieňovala. Aj keď vydrží i dlhé sucho, predsa občasné zavlaženie podporí jej rast i úrodu.
Drobné semená vysievame začiatkom mája na pripravenú urovnanú pôdu, ktorú buď povalcujeme, alebo mierne utlačíme doskou. Semená vysievame voľne naširoko alebo do 20 cm od seba vzdialených riadkov nariedko v množstve asi 0,2 g /m2, následne ich ešte pritlačíme doskou. Veľmi rýchlo vyklíčia.
Prvú úrodu mladých lístkov a bočných výhonov odrezávame už za tri-štyri týždne po výseve, pričom na rastlinách vždy ponecháme časť zelene na ich rýchlu regeneráciu. Počas vegetácie vňať zberáme dva- až štyrikrát a po každom zbere rastliny prihnojíme preosiatym kompostom. Z 1 m2 hriadky môžeme získať 3 až 4 kg čerstvej zeleniny. Portulaka sa v krytých priestoroch dobre rýchli pri dostatku svetla a tepla, len pôda nesmie byť premokrená a vzduch prevlhčený, lebo inak zahníva.
Pri kúpe semien si môžeme vybrať odrody zelené, zlatožlté alebo zelenožlté širokolisté. Zber semien z vlastnej úrody robíme na tej časti hriadky, kde portulaku nezrezávame. Tobolky so semenami zberáme postupne ako zrejú, necháme ich dosušiť, semená z nich vylúskame a uložíme do plátenného vrecka do sucha. Semená sa vyznačujú až extrémnou životnosťou i desiatky rokov, my však v praxi počítame len s 5-ročnou aktívnou životnosťou.
Rada autora:
Čerstvo zozbierané semená zvyčajne klíčia len slabo alebo neklíčia vôbec. Ak teda chcete urýchliť ich prirodzené dozretie, stratifikujte ich. Vysejte ich do misky s mierne vlhkým pieskom a na niekoľko týždňov ich uložte do chladničky.
Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) pochádza z Indie
Pochádza z Indie, zo západných Himalájí, kde divoko rastie i v nadmorskej výške až 5 000 m. Dnes je rozšírená po celej Európe, Južnej a Severnej Amerike. Kedysi si na nej pochutnávali v Indii, starom Grécku aj v starom Egypte. V stredoveku bola veľmi populárna v Anglicku.
Dnes sa pestuje hlavne vo Francúzsku, Holandsku i v Rusku, len u nás je skoro neznáma. Skreslene ju poznajú len záhradkári či vinohradníci ako protivnú plazivú burinu, ktorá dokáže i v suchu a na plnom slnku vytvoriť husté vankúše pokrývajúce zem medzi hriadkami.
Výborná zelenina, ktorá upokojuje
Z portulaky sa konzumujú tak listy, ako i dužinaté stonky, ktoré režeme najlepšie za mladi, už tri až štyri týždne po výseve, lebo je to veľmi rýchlo rastúca rastlina. Vtedy je ich chuť príjemná, kyslastá, jemne korenistá so slaným nádychom. Keď rastlina začne kvitnúť, jej listy spevnejú a získajú ostrejšiu chuť – tej sa zbavíme, ak listy na chvíľu ponoríme do horúcej vody.
Portulaka má moc upokojiť nás, a dokonca vraj spomaliť starnutie! Surové lístky je vhodné žuť ako prevenciu paradentózy alebo v jej počiatočných štádiách, a to aspoň 4-krát za deň (tri až päť minút). Obklady z čerstvej popučenej rastliny sa využívajú pri zápale očného viečka a spojiviek.
Portulaka na tanieri
Lúčna polievka
Natrháme si mladé lístky portulaky, sedmokrásky, hviezdice prostrednej, prípadne i púpavy. Následne ich očistíme, nasekáme a nasypeme do zohriateho zeleninového alebo hubového vývaru, ktorý môžeme predtým obohatiť rozšľahaným žĺtkom. Nevaríme!
Prírodné palacinky
Do palacinkového cesta vmiešame vopred udusené huby a mladé lístky portulaky –upečieme na panvici a podávame so šalátom.
Chutný zapekanec
Pripravíme si redšie cesto z 80 g špaldovej múky, 80 g pohánkovej múky, 2 vajec, trochu soli a podľa potreby pridáme mlieko. Do cesta vmiešame za hrsť lístkov portulaky a petržlenovej vňate. Do zapekacej misky navrstvíme plátky cukín, rajčín a ružičiek brokolice. Všetko preložíme plátkami tvrdého syra a zalejeme riedkym cestíčkom. Zapečieme v rúre.
Bielo-zelená nátierka
Do roztlačeného tvarohu vmiešame nasekanú cibuľku aj s vňaťou, lístky portulaky a čierne korenie. Nátierka je vhodná na špaldový chlebík alebo ako plnka do „lodičiek“ z papriky, uhoriek či do vydlabaných rajčín.
Bylinkový tarator
Do mierne zriedeného a našľahaného jogurtu, prípadne do kefíru alebo acidofilného mlieka vmiešame pár kvapiek citrónovej šťavy, lístky portulaky, kúsky rajčín a pridáme trochu roztlačeného cesnaku. Vrch ozdobíme bazalkou, môžeme pridať i olivový olej alebo snáď ešte lepšie – všetko posypeme mletými orechmi.
Miešaný šalát
Nazbierame si mladé lístky portulaky, lístky púpavy, hlávkového šalátu alebo valeriánky, ktoré očistíme a natrháme. Okoreníme ich nasekaným rebríčkom (myším chvostíkom) a zalejeme vhodne ochutenou vodou z kyslej kapusty (cesnakom, sójovou omáčkou a čiernym korením).
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Ing. Jaroslav Pížl, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ma niekto sortu hurmikaki ktora nie je trpka, ktora sa da jest rovno zo stromu b…