Dozrievajú ríbezle. Takto si ich obľúbia aj tí, ktorí nemajú radi kyslé!
Famózna plodina. Úžasné zloženie, liečivá, očistná, blahodarná, ale neľúbi ju každý. Ríbezle sú skrátka kyslé. Najmä tie červené, ktoré zrejú teraz. Aj tie najväčšie najsladšie bobuľky majú svoj typický kyslastý podtext a nie každému chutia tak, aby ich jedol len tak na posedenie. Napriek tomu toto ovocie stojí za konzum, inšpirujte sa, čo s aktuálnou úrodou.
Zber a čistenie
Väčšina receptov sa začína slovami „načistite ríbezle, aby na nich neostali žiadne pavučinky, chrobáčiky ani stonky“. To sa ľahko povie, trošku ťažšie urobí.
Najviac sa mi osvedčil nasledovný postup. Nazbierať celé strapce do misky, zaliať vodou a postupne z vody vyberať po strapci.
Premyté bobuľky jednou rukou zošuchnúť z kostrnky a dávať do nádoby na bobuľky a druhá ruka odkladá do odpadovej nádoby stopky a ďalšie nečistoty. Ja som praváčka, v strede mám zaliate ríbezle, vpravo načistené bobuľky, vľavo nečistoty.
Osladiť jablkom alebo banánom a usušiť
Ríbezľové ovocné kože sú osvedčenou dobrotou, kde zachováte obsah a dosiahnete sladšiu chuť.
Stačí k pomixovaným a prepasírovaným ríbezliam domixovať banán, jablko alebo oboje. Vylejeme na plech v tenkej vrstve a dáme prekryté proti hmyzu usušiť na slnko.
V poslednej dobe preferujem pred papierom na pečenie silikónové podložky na pečenie. Zliepa sa z nich usušená koža ešte lepšie ako z papiera a dá sa používať donekonečna zas a znova.
Nezabudnime na vianočný džem
V júni? Isteže. Linecké pečivo si priam pýta kyslejší sýtočervený až bordový džem. Tieto podmienky presne spĺňajú ríbezle. „Džemuje“ sa s nimi fantasticky. Je to ovocie s obrovským množstvom pektínu, takže sa o tuhnutie hmoty nemusíte báť.
Ríbezle vždy pasírujem, pretože nám zrniečka prekážajú. Do prepasírovanej hmoty pridám cukor. Maximálne množstvo cukru je toľko gramov, koľko je mililitrov ríbezľovej hmoty, preferujem ale menej cukru. Priblížim pomer. Ak máte 1 liter hmoty, nasypte do nej maximálne 1 kg cukru, najmenej však 500-600 gramov.
Najprv bez varenia z času na čas premiešam, kým sa cukor nerozpustí. O pár hodín dám na sporák a džem varím pomaly, kým sa neodparí časť vody. Spravidla max hodinu, záleží aj od množstva. Hmota v hrnci sa bude javiť veľmi veľmi tekutá. Netreba sa toho obávať.
Výsledný džem určite zatuhne, bude pripomínať želé či rôsol. Je to práve pre extrémne vysoký obsah pektínu. Z našich bežne dostupných ovocí ho má ríbezľa naozaj najviac. Na džem použite ríbezle z prvých zberov, kým máte aj menšie bobuľky, tie ho obsahujú viac ako tie tučné plne vyzreté.
Ríbezle na neskôr
Kože, džem alebo pečený čaj či iný ríbezľový produkt si môžete spraviť aj neskôr. Najmä ovocie ktoré dozrieva koncom leta či na jeseň vie spraviť s ríbezľou dobrú kombináciu, len to už ríbezle nerastú. Preto si načistené bobuľky môžete v balíčkoch hodiť do mrazničky a podľa potreby rozmrazovať a kombinovať.
Ja som ich mrazila pôvodne s tým záberom, že ich budem porciovať deťom v čase zimných chorôb spolu s trstinovým cukrom ako dávku vitamínov, no ani to sa nám doma neosvedčilo. Za to, keď som v zime robila jablkovo – ríbezľové ovocné kože v rúre, po tých sa zaprášilo.
Žiaden odpad
Keďže ríbezle pasírujeme, pôsobí to tak, že ostáva veľa odpadu. Nemusí. To čo ostane po pasírovaní, používam na limonádu. Zalievam prevarenou, no nie horúcou vodou a nechám lúhovať do vychladnutia.
Pridať sa dajú aj bylinky, stačí mäta. Scediť, vychladiť prípadne v chladničke a podávať ako osviežujúcu nádherne sfarbenú limonádu.
Ríbezľové víno
Pri fotení materiálu do tohto článku, zbere ríbezlí a ich spracúvaní som neodolala a osviežila sa chladným ríbezľovým vínom od svokra.
Sedí do témy, je z ríbezlí, nie je kyslé a v primeranom množstve nemôže ublížiť. Kto má úrodu naozaj veľkú, určite neobanuje, ak skúsi aj vlastné víno.
Text a foto: Martina Töröková
Dobrý deň. Prosím vás neviete o akú chorobu ríbezlí môže ísť? Objavilo sa nám t…