Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Záhrady majú v osobnom vlastníctve, no napriek tomu založili záhradkársku organizáciu. Čo ich k tomu viedlo, aké to prináša výhody a čo všetko dokážu dopestovať na krajnom východe Slovenska? Prečítajte si ďalší rozhovor z nášho miniserálu o záhradkárskych združeniach. Na otázky odpovedá predseda SZZ Pod Vihorlatom Belá nad Cirochou Ing. Ján Gajdoš.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Odkedy funguje vaše združenie a aká je jeho história?

SZZ Pod Vihorlatom Belá nad Cirochou vzniklo po návšteve pána profesora Hričovského a pána Korčeka v našej obci dňa 28. 3. 2015. Predsedom sa stal Ing. Marián Bakajsa, ktorý sa ale v marci tohto roka funkcie vzdal pre svoju časovú zaneprázdnenosť. Výbor nášho zväzu navrhol do funkcie predsedu mňa s cieľom dostať sa zo stagnujúceho stavu.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie
V pozadí obec Belá nad Cirochou.

Problém je v tom, že u nás neexistuje žiadna záhradkárska osada, ako je to bežné v iných združeniach. Členovia združenia hospodária na vlastných pozemkoch, sú to buď záhrady pri domoch, záhumienky, prípadne menšie či väčšie políčka v intraviláne obce. Každý si teda hospodári podľa svojho uváženia na svojom bez všeobecných pravidiel, ako to býva v záhradkárskych osadách. Mal som možnosť navštíviť niektoré záhradkárske osady a spoznať ich aktivity priamo vďaka ich predsedom a členom. Bolo mi jasné, že takto fungovať nedokážeme, nestretávame sa často ako susedia v rámci jednej osady, teda neriešime bežné problémy záhradkárskych osád, napríklad vodu, elektrinu, oplotenie, parkovanie, polievanie atď.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Ak som chcel členstvo v našom združení zatraktívniť, najvhodnejší spôsob bol zorganizovať odborné kurzy na ovocinárske témy, prípadne to časom rozšíriť aj na pestovanie zeleniny, byliniek a húb. Teda môžem povedať, že naša organizácia je ešte v plienkach a ešte sa len začína vyvíjať a uberať svojou vlastnou cestou.

Ako ste sa dostali k záhradkárčeniu vy?

K záhradkárčeniu som sa dostal cez svojich rodičov, hlavne mama má veľký vzťah k záhradke a považuje prácu v nej za najlepší relax. Aj napriek jej terajším ťažkým zdravotným problémom sa mi snaží pomôcť aspoň dobrou radou, prípadne s jarným plánovaním výsadby.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie
Pestovanie húb je ďalším koníčkom.

Ale môžem povedať, že už ako malý školáčik som si robil za domom malú hriadku a skúšal som si viac-menej úspešne dopestovať niečo sám. Teraz ale už pestujem v našej záhrade nielen bežnú zeleninu a ovocie, ale aj rôzne exotické rastliny, bylinky a taktiež jedlé a liečivé huby. A k tomu patrí aj nejaká „zeleninka“ pre naše sliepky, ktoré spotrebujú všelijaké zvyšky zo záhrady a z kuchyne a odmenia nás vynikajúcimi vajíčkami.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Ak som správne pochopila, jednotlivé záhradky sú v osobných vlastníctvach. Čo teda vedie týchto vlastníkov k tomu, aby boli súčasne aj členmi združenia? Aké výhody im z toho plynú?

Dalo by sa na to odpovedať jedným slovom – informácie. A hlavne ich výmena medzi jednotlivými členmi. Málokedy sa naskytne možnosť, že sa stretne toľko ľudí s rovnakým zanietením, ktorí si môžu vymieňať skúsenosti a preberať svoje vlastné vychytávky pri pestovaní ovocia a zeleniny.

Preto sme začali organizovať aj ovocinárske kurzy. Na Facebooku som vytvoril skupinu na vzájomné vymieňanie si informácií a tiež sa tam pravidelne objavujú informácie týkajúce sa pravidelnej chemickej ochrany, odkazy na zaujímavé články a udalosti.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie
Ovocinárske kurzy sa tešia veľkému záujmu.

Spomínali ste, že organizujete aj rôzne kurzy. Ako často ich robíte? Je o tieto kurzy záujem, ktorý z nich je najobľúbenejší?

Zatiaľ sme mali u nás len dva kurzy – jeden jarný kurz orezávania ovocných stromov v krásnom sade nášho člena pána Karamana pod odborným vedením pána Ing. Mojmíra Květoňa zo SSZ Prešov. Ohlasy boli veľmi pozitívne nielen medzi členmi nášho združenia, ale zavítali k nám aj nadšení záhradkári z okolitých obcí. Preto sa koncom septembra konalo pokračovanie tejto úspešnej akcie v rovnakej zostave na rovnakom mieste. Lebo v ovocnom sade je stále čo robiť a môžeme povedať, že práca ovocinára je nikdy nekončiaca činnosť, ktorá nám po čase prinesie naozaj krásny úžitok.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Ale aby sme neostávali len pri strihaní stromčekov a orezávaní stromov (a hlavne aj pre časté otázky týkajúce sa výsadby ovocných stromov a krov), sme na jednej neformálnej schôdzi dostali nápad – uskutočniť výsadbu ovocných stromov a krov v rámci kurzu. Lenže na takéto aktivity sú potrebné financie. Preto som požiadal obecné zastupiteľstvo a oni nám schválili financie na tieto aktivity. Cieľom je zabezpečiť staré odrody ovocných stromov a taktiež málo známe ovocné druhy, ktoré plánujeme začať vysádzať už teraz v novembri v našom novopostavenom furmanskom areáli, kde sa konali aj majstrovstvá Slovenska vo furmanských pretekoch, ale aj veľmi populárna off-road akcia Máčanka. Súčasťou posledného kurzu bol aj rozvrh plánovanej výsadby ovocnej aleje v tomto areáli.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Najväčší problém bol zabezpečiť vhodný výsadbový materiál. Vzhľadom na to, že pôjde o alej ovocných stromov, nemôžeme použiť slabo a stredne rastúce podpníky. Nakoniec sa mi podarilo nájsť ovocinársku škôlku až na Morave, ktorá vrúbľuje stromčeky do semenných podpníkov a má v ponuke u nás takmer neznáme ovocné druhy, napr. oskoruše, moruše, sladkoplodé jarabiny a taktiež mnoho starých a odolných odrôd sliviek, čerešní, jabloní a hrušiek. Taktiež máme v pláne spraviť aj kurz vrúbľovania, aby záhradkári zachovávali, prípadne šírili ďalej u nás dlhými rokmi preverené a odolné staré odrody, prípadne odrody typické pre tento kraj.

Jabloň

Mám v pláne spraviť aj kurz pestovania jedlých a liečivých drevokazných húb, tejto oblasti sa už venujem dlhé roky. Chcel by som nadšencom predstaviť aj iné huby, ktoré sa dajú pestovať (okrem bežne známej hlivy ustricovitej).

Momentálne zháňam semiačka hurmikaki, paw-paw a jujuby, aby som dopestoval podpníky, ktoré o rok-dva skúsime zaštepiť a potom vysadiť v rámci kurzu pestovania exotických ovocných stromov a ich propagácie. Je to najschodnejšia cesta, žiaľ, tieto stromčeky sú až nehorázne drahé oproti klasickým ovocným stromčekom, hoci ich dopestovanie nie je komplikované. Vyzerá to na dlhodobú záležitosť.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie
Pripravovaný kurz o hubách je ďalším spestrením pre miestnych záhradkárov.

Organizujete aj výstavy, prípadne spoločné posedenia?

Výstavy zatiaľ neorganizujeme, len prispievame naším vypestovaným ovocím a zeleninkou na výstavách, ktoré už majú tradíciu v blízkom Humennom. Ale musím povedať, že ešte asi pred desiatimi rokmi sa u nás konali výstavy ovocia a zeleniny v rámci dožinkových slávností našej obce. Časom sa však tieto dožinkové slávnosti premenovali na dni obce a táto tradícia zanikla. Možno ju časom znova oživíme.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Aká plodina je pre váš kraj typická? Prezradíte nám najlepší recept z tejto plodiny?

U nás sa najlepšie darí zemiakom, zeleru, kŕmnej repe, cvikle, fazuli, počas daždivých rokov aj kapuste, čo sa týka ovocia, tak sú to jablká, hrušky a slivky – vraj osvedčený recept je dať ich do suda a čakať, čo z toho bude 🙂

Ale teraz vážne – posledné roky nás citeľne zasiahli klimatické zmeny. Letá sú až neskutočne suché, niektoré posledné letá ani raz nezapršalo. Búrky nás viditeľne obchádzajú. Rastliny udržiava pri živote len naše namáhavé a dennodenné polievanie. Tou lepšou stranou mince je to, že sa v našich záhradách darí voľne vysadenej zelenine, na ktorú bol kedysi potrebný skleník – paprikám, paradajkám, dokonca už môžeme pestovať voľne aj teplomilné baklažány a krásne dozrievajú aj moje obľúbene čili papričky habanero. Dokonca sa u nás už dobre darí marhuliam a broskyniam. To nám dáva možnosť pestovať aj v našom kraji veľmi exotické ovocie a zeleninu.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Spomínali ste už hurmikaki. Pestujete teda aj nejaké exotickejšie alebo neštandardné ovocie/zeleninu? Prípadne podarilo sa vám tam zachovať nejakú pôvodnú odrodu?

To áno! Ja osobne sa snažím propagovať viac i menej exotické ovocie. Začalo sa to pred niekoľkými rokmi drobnoplodým kivi – Actinidia arguta, ktorému sa u nás zapáčilo tak, že dáva krásne úrody veľmi chutných plodov, ktoré sa konzumujú aj s ich hladkou šupkou a chuťovo sa to s tými predávanými ani nedá porovnať. A kompót z nich je doslova delikatesa. Nasledovalo goji, zemolezy, kanadské čučoriedky, rakytníky, arónie, egreše, josty.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Výdatné úrody týchto neobvyklých a chutných, prípadne zdraviu prospešných plodov ma motivovali. Preto som vysadil ešte exotickejšie rastliny – napr. mandle, driene, kľukvy, veľkoplodý hloh, americkú vetvu hurmikaki – viržínky, Asiminu triloba – pawpaw, jujubu, kivi kolomiktu, schizandru čínsku, figovníky. Niekedy to prináša zaujímavé rébusy, ako spracovať väčšiu úrodu u nás netradičného ovocia. Napr. z rakytníka si robíme priam skvelý sirup, z drienok kompóty, niečo iné sa suší na ovocné čaje. Teší ma, že v tomto pestovaní nie som sám, mal som možnosť vidieť alebo aj ochutnať u nás pestované pepino, rajčiakovec, citróny.

Čo sa týka pôvodných odrôd, tak spomeniem napr. našu krajovú odrodu jabloní nazývaných kormošky. Ale zatiaľ to s nimi vyzerá zle – nadšencov, ktorí si vedia navrúbľovať vlastné ovocné stromčeky, prípadne stromčeky pre známych z overených starých odrôd, je zúfalo málo. Preto by som chcel znova prebudiť záujem o ich šírenie.

Kormošky
Kormošky sú odrody jabloní kožovitého typu. Delia sa podľa farby a tvaru plodu, podľa jeho veľkosti a oblasti východného Slovenska.

Máte pocit, že záujem o záhradkárčenie vo vašom kraji skôr upadá alebo, naopak, rastie? Čím to podľa vás je?

Ja mám skôr zmiešané pocity. Na jednej strane vidím záhrady pri domoch, ktoré sa menia na fádne zelené plochy obkolesené stenou tují. Je to pohodlný životný štýl, na ktorom sa trocha podieľajú veľké obchodné reťazce. Veď načo sa trápiť a namáhať v záhrade, keď si zeleninu a ovocie môžeme kúpiť ľahko a pohodlne v obchode „vždy čerstvé“. Veď namiesto toho môžeme pozerať telku, prípadne ísť si zabehať. Ale skúste niekedy porovnať chuť kúpenej zeleniny a ovocia s tým doma vypestovaným. Ďalším dôležitým faktorom je aj to, že viete, čo jete. Hlavne ak používate prírodné hnojivá a nechemické prostriedky ochrany plodín.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

No na druhej strane vidno zopár mladých ľudí, ktorí sa rozhodli si založiť zeleninovú a ovocnú záhradku, prípadne sa pustili do starostlivosti o už existujúcu záhradu. Skúšajú rôzne spôsoby, ako čo najmenej používať chémiu a dopestovať čo najzdravšie plodiny. Najkrajšie momenty našich kurzov sú, ak sa na ne dostavia otec so synom, ktorí sa spoločne starajú o svoju záhradu, a obaja majú chuť sa vzdelávať a snažiť sa to robiť omnoho lepšie.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie
Núdza nie je ani o mimoriadne výpestky.

Čo najviac teší a, naopak, trápi vašich záhradkárov?

Teší? Nuž, výsledok ich práce. Tento rok je toho dôkazom. Mali sme obrovské úrody ovocia, taktiež sa darilo zemiakom. Špajze a pivnice sú plné kompótov, džemov, marmelád, taktiež uskladneného ovocia a zeleniny. Robili sa rôzne kečupy, lečá, šťavy a ostalo čosi aj do súdkov a demižónov. To sú také momenty, keď príde myšlienka, ako to všetko spracovať, aby takáto úroda nevyšla nazmar. Preto premýšľame aj nad zriadením obecnej muštárne.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

A čo nás trápi? Najviac asi to spomínané sucho. Tento rok sme si pre sucho zatiaľ ani neužili poriadnu hubársku sezónu. A taktiež z času na čas rôzne škodce a choroby.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Čo by ste odkázali našim čitateľom?

Želám im, aby ich úsilie bolo vždy odmenené, aby ich záhrady netrpeli pod nápormi škodcov a chorôb a aby ovocie ich snahy prinieslo zdravie im a ich blízkym.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie

Vizitka

Ing. Ján Gajdoš

Vyštudoval odbor výrobné technológie na Technickej univerzite v Prešove. Momentálne pracuje ako konštruktér v nadnárodnej spoločnosti, ktorá sa venuje výrobe špeciálnych strojov. Ako mladý muž v aktívnom veku (39 rokov) sa venuje vo voľnom čase v záhrade pestovaniu zeleniny a ovocia, taktiež pestovaniu húb a chovu sliepok. Medzi jeho záľuby tiež patrí hubárčenie, astronómia, varenie, dobré filmy, rôzne záhradkárske relácie a počítače.

Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie
Ing. Ján Gajdoš a len malá časť jeho úrody jabĺk.

Momentálne mu najväčšiu radosť robí malá dcérka, ktorá má najradšej ovocie a zeleninu z ockovej záhrady. Mladej slečne a budúcej záhradkárke je jedno, či sú ovocie a zelenina čerstvé, alebo šikovná mamina pripraví vynikajúce domáce chuťovky. Ovocie a zeleninu jednoducho miluje.

A ako to funguje vo vašej záhradkárskej organizácii? Je niečím výnimočná, chcete sa pochváliť? Napíšte nám na michaela.horbanova@zahrada.sk a radi nazrieme aj do tej vašej 😉 .

 

 

Text: Michaela Horbanová
Foto: Ing. Ján Gajdoš, archív SZZ Pod Vihorlatom Belá nad Cirochou 

 

Komentáre

    Pridaj príspevok

    avatar