Mám na vás trochu netradičnú požiadavku. Bývame v centre mesta a máme k dispozícii malý vnútorný dvor. Všetci susedia vychádzame spolu dobre a radi by sme si túto plochu skultivovali a občas tam spoločne trávili letné večery. Problém však je, že všade naokolo sú ďalšie bytové domy a my nevieme, ako si náš dvor zútulniť a trocha sa izolovať od okolia. Nechceme vysádzať tuje ani robiť vysoké ploty. Máte pre nás radu, čo s tým?
Máme možnosť zapojiť sa do pestovania v komunitnej záhrade, ktorú pre nás založil developer. Počet vyvýšených záhonov je obmedzený, zatiaľ si môžeme vybrať dva na rodinu. Čo by ste nám v ňom odporučili pestovať? A ako v nich striedať plodiny, aby sme pôdu tak skoro nevyčerpali?
Vedeli ste, že takmer polovicu komunálneho odpadu na Slovensku tvorí bioodpad? Navyše, kuchynský odpad pri rozklade vytvára metán, ktorý patrí veľmi škodlivý skleníkový plyn.
Pestovanie ovocných stromov, viniča a záhradkárčenie má v obci Ivanka pri Dunaji dlhoročnú tradíciu, čo potvrdzujú aj záznamy v starých kronikách. Už na začiatku 19. storočia bola v obci založená ovocinárska škôlka, ďalší záznam z roku 1874 popisuje zakladanie viníc.
V časoch, keď mnohí okolo seba staviame vysoké betónové múry, záhradkári z Opatoviec nad Nitrou dúfajú, že múry ich nikdy nerozdelia a doslova si užívajú spoločné aktivity.
Záhrady majú v osobnom vlastníctve, no napriek tomu založili záhradkársku organizáciu. Čo ich k tomu viedlo, aké to prináša výhody a čo všetko dokážu dopestovať na krajnom východe Slovenska? Prečítajte si ďalší rozhovor z nášho miniserálu o záhradkárskych združeniach. Na otázky odpovedá predseda SZZ Pod Vihorlatom Belá nad Cirochou Ing. Ján Gajdoš.
Záhradkárske osady, ako ich poznáme z minulosti, majú časy najväčšej slávy už sa sebou. Pre panelákových ľudí však boli svojho času takmer jedinou možnosťou, ako si dopestovať vlastnú úrodu, a súčasne prinášali spojenie s rovnako „naladenými“ ľuďmi.
