Pamätáte si všetky kroky k dobrej úrode rajčín? Opakovanie je, ako sa hovorí, matka múdrosti. A ak sa vám už stalo, že rastliny síce vyzerali pekne, ale plodov bolo málo, práve zopakovanie základov môže priniesť ten rozdiel.

Paradajky sú teplomilné rastliny a do voľnej pôdy ich vysádzame až po pominutí rizika nízkych nočných teplôt, najčastejšie v druhej polovici mája. V chladnejších oblastiach môžeme výsadbu posunúť aj na začiatok júna. Ako sa o ne postarať, aby ste sa dočkali bohatej úrody?
1. Výsadba
Paradajky sadíme do pôdy až vtedy, keď už nehrozia prízemné mrazy a pôda je dostatočne prehriata. Najprv vykopeme jamku a nalejeme do nej vodu, ktorá pomôže rastline zakoreniť sa. Zatlčieme k rastline oporu. Sadenicu opatrne vyberieme z nádobky – ideálne tak, že téglik so sadenicou chytíme zhora prstami, pričom stonku paradajky máme medzi prstami. Následne otočíme hlavou dolu a rastlinu uvoľníme jemným stlačením téglika.
Rastlinu môžeme sadiť hlbšie, až po prvé pravé listy – zo stonky pustí korene, čo rastlinu spevní. Po výsadbe opäť zalejeme a nakoniec prihrnieme suchou vrstvou pôdy, ktorá pomôže udržať vlhkosť.

2. Uväzovanie
Paradajku uväzujeme k opore hneď po výsadbe, aby sa nevyvrátila vo vetre a rástla vzpriamene. Používame mäkký špagát, textilnú pásku alebo špeciálne klipy – dôležité je, aby rastlinu nezarezávali a mali rezervu pre jej rast.
Uväzovanie kontrolujeme a opakujeme priebežne, ideálne každé dva týždne alebo vždy, keď hlavný výhonok výraznejšie povyrastie. Ak máte citlivejšiu pokožku, pracujte v rukaviciach – jemné chĺpky na stonke môžu niektorým ľuďom spôsobiť podráždenie.

3. Vyštipovanie zálistkov
Pri kolíkových (indeterminantných) odrodách priebežne vyštipujeme zálistky – sú to drobné výhonky vyrastajúce z pazúch listov. Ak by sme ich nechali rásť, rastlinu zbytočne zahustia, oslabia a obmedzia prístup svetla a vzduchu k plodom. To zvyšuje riziko vzniku hubových ochorení.
Najlepšie je vyštipovať zálistky prstami, keď sú ešte malé a mäkké – niekoľko centimetrové. Používanie nožníc sa vo všeobecnosti neodporúča, pretože môže viesť k prenosu vírusových chorôb.
V posledných rokoch niektorí záhradkári zámerne nechávajú rásť 1–2 silnejšie zálistky, najmä ak majú dostatok priestoru alebo pestujú v skleníku – zvyšujú si tým počet plodov bez výrazného rizika zahustenia. Dôležité je v takom prípade ďalej sledovať celkový stav rastliny a zabezpečiť jej dostatok svetla a výživy.

4. Odstraňovanie spodných listov
Ako paradajka rastie, spodné listy postupne strácajú svoju funkciu – zvyčajne žltnú, krútia sa alebo sa na nich objavia drobné škvrny. Pokiaľ ide len o najspodnejšie poschodia, nejde o chorobu, ale o prirodzený proces starnutia pletív. Takéto listy však môžu zadržiavať vlhkosť, pri kontakte so zemou sa ľahko kontaminujú a môžu sa stať vstupnou bránou pre plesne alebo baktérie.
Spodné listy pravidelne odstraňujeme – vždy čistými a ostrými záhradníckymi nožnicami, tesne pri stonke. Nikdy ich nelámeme rukou, aby sme nepoškodili tkanivo.
Ak pestujeme rajčiny v skleníku alebo vo fóliovníku, odstraňovanie spodných listov je ešte dôležitejšie – zlepší sa tým prúdenie vzduchu, čím výrazne znížime riziko šírenia plesní.

5. Zber plodov
Plody rajčín zbierame postupne, ako dozrievajú. Zrelé paradajky sa zvyčajne dajú ľahko odlomiť v kĺbiku nad plodom – ak to ide ťažšie, použijeme záhradnícke nožnice, aby sme nepoškodili rastlinu. Na zber je ideálny suchý deň a skoré dopoludnie.
Na konci leta zvážime, či odstrihneme vrchol rastliny. Tradične sa to odporúčalo na podporu dozrievania už nasadených plodov – rastlina potom neinvestuje energiu do ďalších kvetov. Dnes sa však čoraz častejšie uplatňuje individuálny prístup: ak má rastlina dostatok sily a pred sebou ešte teplé dni, môžeme ju nechať ďalej rásť. Skrátenie výhonku je vhodné najmä vtedy, keď kvety v hornej časti už nemajú šancu dozrieť do plodu.

6. Zber celých strapcov
Niektoré odrody rajčín, najmä tie strapcové, sú vyšľachtené tak, aby celý strapec dozrieval približne naraz. V takom prípade je výhodnejšie neoberať jednotlivé plody, ale odstrihnúť celý strapec – plody si tak dlhšie zachovajú čerstvosť a pri skladovaní sa menej poškodia.
Pri zbere celých strapcov nechajte krátku časť stonky – uľahčí to manipuláciu a zníži riziko poškodenia plodov.
Na konci sezóny – keď má rastlina vytvorených 6 až 8 strapcov a začína sa ochladzovať – môžeme zvážiť aj skrátenie vrcholu. Rastlina tak presmeruje svoju energiu do dozrievania už nasadených plodov. Rovnako ako pri kolíkových odrodách však platí: rozhodnutie závisí od konkrétnej situácie. Ak rastlina stále aktívne rastie a predpokladáme ešte niekoľko teplých týždňov, môžeme jej dopriať čas a nechať ju rásť prirodzene.

Galéria k článku
Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Dobry den prosim poradiť aku chorobu maju moje papriky a paradajky v sklenniku.…