Učarovali vám mäsožravé rastliny? Tento vegetatívny spôsob ich rozmnožovania musíte vyskúšať!

  • 01.06.2021

Rastliny môžeme množiť semenami, teda generatívne, alebo odrezkami, cibuľkami, rizómami, listovými odrezkami, hľuzami a gemmami – vtedy hovoríme o vegetatívnom rozmnožovaní.

Učarovali vám mäsožravé rastliny? Tento vegetatívny spôsob ich rozmnožovania musíte vyskúšať!

V prípade množenia semenami sa môžu meniť vlastnosti a znaky potomstva podľa génov rodičov, ale pri vegetatívnom množení sú takto získané rastliny geneticky totožné s rodičovskou rastlinou.

Množenie zo semien aj v prípade mäsožravých rastlín patrí medzi používané metódy, no dnes si povieme niečo o rozmnožovaní listami.

Medzi nesporne cenené výhody vegetatívneho množenia patrí aj to, že takto často získame životaschopné rastliny v oveľa kratšom čase ako zo semien. A to je výraznou prednosťou aj v prípade množenia určitých typov mäsožravých rastlín.

V záhradníckych laboratóriách množia mäsožravky najmä tzv. meristémovým delením, teda metódou „in vitro“. Vtedy sa množivé pletivá osádzajú do sterilného výživného agarového substrátu, ktorý je vybalansovaný pre dané druhy rastlín. Uvedené metódy sú v domácnostiach nedosiahnuteľné. V bežných podmienkach však môže byť nemenej vzrušujúce i efektívne množenie pomocou listov.

Mucholapka

Ako si rozmnožiť mucholapku pomocou listov

Nie každý vie, že bežnejšie druhy obľúbených mäsožraviek rodu Drosera – teda rosička, ale aj legendárna Dionaea – mucholapka sa dajú množiť pomocou listov. Takže ako ich rozmnožiť?

Vzhľadom na to, že ide o rastliny, ktoré rastú v rašeliniskách, budeme ako substrát potrebovať čistú rašelinu, mach rašelinník (môže byť akýkoľvek vláknitý mach), nádobku na samotný substrát a priehľadnú nádobku na prikrytie – vytvorenie „skleníčka“. Samozrejme, budeme potrebovať aj rastlinný materiál.

Listy mucholapky začínajú vyrastať pod úrovňou substrátu v zhrubnutom útvare pripomínajúcom cibuľku. To je miesto, kde je potrebné lístočky na množenie s citom oddeľovať. Zhrubnutá časť, ktorou je list k rastline pripojený, má najviac energie na tvorbu budúcich korienkov, ale aj maličkých rastliniek. Oddeľovanie si vyžaduje jemný cit v rukách a sústredenie, po čase môžete získať cvik. Lístok oddelíme miernym zatočením okolo vlastnej osi (nestriháme) a odtrhneme ho aj so zhrubnutou časťou (obr. A1 ). Takto získané lístočky položíme spodnou stranou nadol na rašelinový substrát a jeho základnú časť do substrátu jemne zastrčíme. Prikryjeme nastrihaným rašelinníkom alebo iným machom tak, aby sme maximálne zadržali vlhkosť na dlhší čas, ale zároveň aby sa k listu dostávalo svetlo a mohol asimilovať (obr. A2 ).

Rozmnožovanie mucholapky

Po čase, v závislosti od kondície lístkov, ročného obdobia a od okolitých podmienok, by na zhrubnutej časti mali začať vyrastať najskôr len zárodky maličkých rastlín, ktoré sú po oddelení schopné samostatne fungovať a zakoreniť sa (obr. A3). Pokiaľ pôvodný list žije, je vhodné ponechávať ho v spojení s novými rastlinkami. Do značnej miery urýchľuje ich vývoj a pomáha im získavať energiu. Keď zožltne, prípadne sčernie, možno ho s citom oddeliť.

Rozmnožujeme rosičky

Podobne si môžeme rozmnožiť aj ďalší druh mäsožravých rastlín – veľmi populárny a rozmanitý rod rosičiek (Drosera sp.). Ich „základné“ druhy, rosička lopatkovitá (D. spathulata) a rosička kapská (D. capensis), sú veľmi časté v ponuke kvetinárstiev a patria k tým, ktoré sa ľahšie pestujú.

Vegetatívne rozmnožovanie je do istej miery podobné s množením mucholapky. V tomto prípade však na úspešné rozmnožovanie nepotrebujeme vyššie spomínaný široký základ listov, takže manipulácia je jednoduchšia. Lístky však odoberáme rovnako citlivo. Čím dlhší základ stopky im ponecháme, tým väčšie sú šance, že rozmnožovanie bude úspešné. Lístky teda buď ručne jemným pootočením oddelíme, alebo ich veľmi ostrými drobnými nožničkami odstrihneme (obr. B1). Opäť ich položíme spodnou stranou nadol na rašelinu a poprikrývame ich machom tak, aby sme udržiavali vlhkosť, no zároveň dovolili svetlu sýtiť list a vyrastajúce rastlinky energiou (obr.B2). Základ listovej stopky jemne zahrnieme rašelinou, aby dostával a nasával aj vodu z nej. Opačný koniec môžeme tiež zafixovať rašelinou, aby sme dosiahli čo najtesnejšie priliehanie celých listov k vlhkej rašeline.

Rozmnožovanie rosičky

V prípade rosičiek nové rastlinky nebudú vyrastať zo stopky listu, ale z jeho rozšírenej časti, kde sa tvoria lepivé stopkové žľazy, pomocou ktorých rastliny lapajú a trávia korisť (obr. B3). Na jednom liste sa môže vytvoriť 3 – 5 rastliniek, ktoré časom zmohutnejú, zakorenia sa a budú sa dať oddeliť.

Vlhkosť je dôležitá

V oboch prípadoch je vhodné lístky prikryť priehľadným „skleníčkom“, ktorý si spravíme z priesvitných plastových vaničiek alebo množiarničky umiestnime do uzavretého terária tak, aby sme v ňom mali vysokú vzdušnú vlhkosť, no dostatok svetla. Napodobníme tým podmienky rašelinísk, ku ktorým patrí aj vysoká premáčanosť substrátu. Spomenuté typy mäsožraviek pestujeme tak, že stále stoja v asi 1 – 2 cm vody, ideálne dažďovej. Tieto podmienky dodržiavame aj pri množení.

Ak ste už zvládli bežné pestovanie týchto zaujímavých rastlín, pustite sa do malého dobrodružstva a vyskúšajte si ich namnožiť týmto vzrušujúcim spôsobom. Získané rastlinky potešia o to viac, že sme sa o ich rozmnoženie priamo pričinili. Určite by takýto pokus ocenili aj mladší pestovatelia, ktorí by si zároveň osvojovali zákonitosti prírody a cvičili jemnocit pri manipulácii s jemnými rastlinami.

Mäsožravá rastlina

Saracénie množíme delením trsov

Nemenej obľúbené mäsožravé rastliny – saracénie však týmto spôsobom nerozmnožujeme. Množíme ich delením trsov. Krčiažniky (Nepenthes) je zas celkom jednoduché zakoreňovať z vrcholových odrezkov s asi 4 –5 listami v čistom rašelinníku. Vegetatívne (zimovacími listami) sa množia aj niektoré druhy tučníc (Pinguicula).

Ďalšie vzácnejšie druhy rosičiek sa množia pomocou množivých útvarov zvaných gemmy, tento spôsob však nie je až taký vhodný pre hobby pestovateľov.

 

Text: Martin Kohútek
Foto: autor, isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku