Zabudnite na magnólie! Tieto kvitnúce stromy sú ešte krajšie
Ak hovoríme o kvetoch v záhrade, väčšina z nás si predstaví trvalky, letničky, jednoducho kvety. Zriedka si spomenieme na kry a na kvitnúce stromy takmer zabúdame. Je to škoda, pretože aj stromy sú výrazne dekoratívne a vedia vniesť do záhrady množstvo zaujímavých kvetov.
Kvitnúce stromy sú pôsobivé, ich kvety bývajú neraz špecifické a atraktívne. Dnes si predstavíme tie najzaujímavejšie. Vynecháme známe druhy (magnólie, sakury, okrasné myrobalány, albízie, katalpy, okrasné jablone) a povenujeme sa takým, ktoré sa u nás vysádzajú len zriedkavo. No ich krása stojí za povšimnutie.
Noblesný pagaštan pleťový upúta vašu pozornosť
Ako prvý spomenieme červeno, resp. tmavoružovo kvitnúci pagaštan pleťový (Aersculus x carnea). Ide o hybrid medzi A. hippocastanum, známym pagaštanom konským, a A. pavia, pagaštanom páviovým. Podobu prevzal po pagaštane konskom, avšak súkvetia sú červené a rozkvitajú neskôr – od mája do začiatku júna.
Jeho kvety obľubuje aj hmyz, najmä včely. Má pomalší rast, ale dorastá do výšky 15 až 25 m. Na pôdu nemá zvláštne požiadavky, znáša mrazy do -20 °C. Je vhodný na slnečné expozície. Pagaštan pleťový je pomerne neopozeraný, noblesne pôsobiaci druh, ktorý v čase kvetu rozhodne upúta vašu pozornosť.
Netradičný hloh toleruje aj znečistený vzduch
Podobne farebne ladené kvety ako pagaštan pleťový má aj málo vídaný hloh Crataegus laevigata´Paul ‚s Scarlett´. Kvitne v máji v súkvetiach poloplných, sýtoružových kvetov, ktoré sa po opelení menia na jasnočervené, tiež veľmi dekoratívne bobule kontrastujúce so zeleným olistením.
Dorastá do výšky 4 – 6 metrov, takže je vhodný aj do menších záhrad. Tvorí pomerne kompaktnú korunu, ktorú je možné korigovať miernym strihom. Rastie stredne rýchlo. Ak chceme dosiahnuť bohaté kvitnutie, vyberieme mu slnečné miesto. Znesie však aj polotieň a dobre znáša aj mestské prostredie so znečisteným vzduchom. Na pôdu nemá zvláštne nároky, prekážajú mu len trvalo premokrené pôdy.
Stĺpovitý ľaliovník vhodný aj do menších záhrad
Ďalším, v povedomí už zapísaným, avšak stále zriedkavejšie vídaným, je ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera). Dnes si ho pripomenieme v jeho menej známej, stĺpovitej variante.
Klasický botanický druh totiž dorastá až do výšky 25 m, šírky 10 m a kvitne pomerne neskoro, často až niekoľko rokov po výsadbe. Navyše nasadzuje kvety vo vyšších partiách, a preto nám neprinášajú veľa vizuálneho potešenia.
Kvety ľaliovníka sú fascinujúce. Jeho kvety dosahujú veľkosť 4 – 6 cm a objavujú sa v júni až júli. Tento strom je obľúbený aj pre svojrázny, atraktívny tvar listov. Evokujú siluetu kvetov tulipánov alebo lýry, podľa ktorej má aj vedecké pomenovanie.
Pestuje sa aj panašovaný kultivar (L.t. Aureomarginatum), ktorý ešte zvyšuje atraktívnosť týchto listov svojím sfarbením.
Nami vybraný kultivar sa nazýva Liriodendron tulipifera´Fastigiatum´. Tento kultivar začína kvitnúť už v štvrtom roku života, čo je oproti tridsiatim rokom nástupu dospelosti u pôvodného druhu ohromný rozdiel. Naviac sa jeho koruna začína rozvetvovať už od spodných partií, takže žiadané kvety máme krásne na dohľad, a nie vo výške koruny stromov.
Dorastá do výšky 6 – 13 m, takže je vhodnejší aj do menších záhrad. Koruna vďaka stĺpovitému rastu nie je veľmi široká, po rokoch dosiahne maximálne 6 metrov. Stanovisko vyberáme slnečné až polotienisté, pôdu má rád výživnú, mierne kyslú, preto je vhodné pri výsadbe primiešať pod korene rašelinu. Je plne mrazuvzdorný (do -29 °C).
V prvých rokoch po výsadbe ľaliovník zavlažujeme, pri výsadbe ho nezabudneme vyviazať ku kolíku. V našich končinách netrpí chorobami ani škodcami.
Chitalpa taškentská vykvitne v dvoch vlnách
Chitalpa taškentská (Chitalpa tashkentensis) bola u nás donedávna nedostupným druhom, preto je pomerne neznáma. Ide o hybrid púštneho druhu Chilopsis a severskej, u nás známej katalpy. Jej mimoriadne ozdobné, jemne ružové kvety bývajú niekedy prirovnávané k orchideám.
Ďalšou „superschopnosťou“ tohto druhu je, že kvety dokážu kvitnúť v dobrých podmienkach v dvoch vlnách, niekedy aj po celé leto – od júla až do septembra.
Mrazuvzdornosť býva uvádzaná až do -27 °C. Rastie stredne rýchlo, obvykle do výšky 3 – 5 metrov, pri šírke cca 2 – 4 metre. Na pôdu nemá zvláštne nároky, vyhovuje jej pôda, ktorá príliš nevysychá.
Listy má úzke, pripomínajú listy broskýň. Vo vlhkých rokoch sa na nich môže objaviť múčnatka. Ak sa tak stane, strom ošetríme postrekom proti hubovým chorobám.
Tvarovanie nie je potrebné. Ak sa však žiada, robíme ho po odkvete, aby sme neodstraňovali budúce kvety, ktoré rastú na koncoch vyzretých konárikov.
Krásny a jedlý drieň japonský
Ďalšou atrakciou nášho zoznamu je drieň japonský (Cornus kousa). Tento druh je veľmi dekoratívny svojimi kvetmi a poteší nás aj jedlými plodmi. Samotné kvety sú drobné, žltozelené a nenápadné, avšak svoju atraktivitu dopĺňajú nápadnými bielymi alebo ružovými okvetnými listeňmi.
Listene vyzerajú ako kvety, ale sú to premenené listy rastúce tesne pod kvetmi. Kvety rozkvitajú v júni, už na olistených rastlinách, takže pekne vynikne ich kontrast.
Drieň v čase kvitnutia poskytuje neskutočne pôsobivé predstavenie v závislosti od kultivarov, ktoré ponúkajú pomerne pestré estetické efekty, čo sa týka farebnosti a tvaru listeňov. Stretnúť sa môžeme aj s panašovanými kultivarmi.
Plody dozrievajú na jeseň a svojím zjavom sa podobajú na plody liči. Vyhovuje im slnečné stanovisko, humózna, výživná, kyslá, avšak priepustná pôda a dostatok vlhkosti. Podľa kultivaru a podmienok dorastá do výšky a šírky približne 3 – 6 metrov, sú teda tiež vhodné do menších záhrad.
Drieň kvetnatý
Veľmi podobný je príbuzný druh Cornus florida, drieň kvetnatý, ktorý je o niečo menej mohutný a kvitne ešte pred olistením – v apríli až máji. Nároky má tiež podobné. Jeho kultivar ´Urbiniana´ zaujme neobyčajnými tvarmi okvetných listeňov, kultivar ´Rubra´ zase pôvabným tónovaním červenej a bielej farby.
Všetky tieto driene spája ich ďalšia cenná prednosť – na jeseň sa ich olistenie sfarbuje do nádherných, jasných odtieňov od žltej cez ohnivé oranžové až po sýto vínovočervené tóny. Obzvlášť pôsobivé kombinácie farieb sa vytvárajú aj na panašovaných kultivaroch.
Neobyčajná čremcha obyčajná
Zoznam kvitnúcich stromov uzavrieme druhom, ktorého základná forma rastie aj v našej prírode, avšak farebne sa líši od nami odporúčanej verzie. Ide o čremchu obyčajnú (Prunus padus). Dorastá do výšky 10 – 15 metrov. Má početné a bohaté biele súkvetia s charakteristickou vôňou.
Jej „záhradnícka verzia“ je Prunus padus Colorata. Kvety sú nežne ružové, listy pri rašení hrdzavo-červenkasté, po rozvinutí zelené s bordovou žilnatinou. Dorastá do šírky a výšky 6 – 8 metrov.
Obe verzie kvitnú v apríli. Kvety sú veľmi bohatou pastvou pre včely, poskytujú peľ a nektár. Drobné plody, na jeseň dozrievajúce kôstkovice, sú veľmi vítaným zdrojom potravy pre drozdy a iné vtáctvo, ale aj viacerých obyvateľov lesa.
Čremcha sa prirodzene vyskytuje na vlhkých brehoch riek a potokov. V záhradách môže poslúžiť ako významný prvok pre odvádzanie prebytočnej vody z pozemku.
Všetky spomenuté stromy si už u nás bežne kúpite, a tak môžu oživiť aj vašu záhradu. Ktoré z nich vás najviac zaujali?
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Dobry den,ahojte. Chystam sa na uplne pretvorenie jedneho pozemku. Z praktickych…