10 pravidiel pre efektívne polievanie záhrady

K rutinným činnostiam v záhrade počas leta patrí zavlažovanie. Bez pravidelného prísunu vlahy rastliny vädnú, živoria, málo kvitnú, prestávajú plodiť alebo hynú. Zavlažovať však môžeme efektívnejšie a úspornejšie, ak budeme dodržiavať zopár základných pravidiel.

Dieťa polievajúce záhradu

1. Polievame v správny čas

Rastliny na záhonoch a vo vegetačných nádobách je najlepšie zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách. Keďže je chladnejšie, vlaha sa v pôde udrží dlhšie a rastliny majú šancu lepšie ju zužitkovať. Vždy však musíme dbať na to, aby substrát pred každou ďalšou zálievkou mierne preschol. Je to dôležité, pretože tak sa ku koreňom dostane vzduch, ktorý je nevyhnutný na ich rozvoj. Vodu, ktorú dodáme rastlinám ráno, naplno využijú.

2. Malý test

Ako spoznáme, že rastliny už treba zavlažiť? Ak sa pôdne hrudky po jemnom stlačení drvia, nemožno ich vyformovať, ani sa nelepia, je najvyšší čas na prísun vody.

Voda tečúca z dlane, polievanie malej rastlinky

3. Na listy či ku koreňom?

Zalievať ku koreňom je prínosnejšie, no môžeme aj na listy. Pri večernej zálievke však hrozí vyššie riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami. Na listoch sa totiž vlhkosť udrží až do rána. Ak zalievame ráno, listy po zálievke rýchlejšie osychajú. Platí to pre rastliny na záhonoch aj v nádobách.

Mohlo by vás zaujímať: 6 tipov, aby kvety počas dovolenky prežili bez ujmy

4. Výdatnosť zálievky

Pri každej zálievke je dôležité, aby sa voda dostala ku koreňom. Niektoré rastliny majú korene rozložené tesne pod povrchom, iné hlbšie. Aj preto je efektívnejšie zalievať záhradu menej často a intenzívnejšie. Mierne a každodenné zvlhčovanie povrchu pôdy nemá význam a rastliny tým skôr trpia. Vo všeobecnosti platí, že na prevlhčenie pôdy (závisí však od jej typu a štruktúry) do hĺbky asi 25 cm treba približne 20 až 25 l vody na štvorcový meter.

Dieťa polieva záhradu

5. Teplota vody

Teplota zálievkovej vody nesmie byť nižšia ako teplota pôdy. Nie vždy je to možné, ale občas je dobré pôdu pred zavlažovaním skypriť.

6. Prínosná nástielka

Ak nemáme dostatok času na pravidelné zavlažovanie, môžeme záhony nastlať pokosenou trávou, slamou, drvenou kôrou, štiepkou či hrubším kompostom. Vďaka tomu sa vlaha v pôde udrží dlhšie, čo znamená ekonomický benefit – ušetríme za vodu. Korene sa veľmi neprehrievajú, majú dostatok vlhkosti a rastliny netrpia nedostatkom vlahy.

Nástielka záhona slamou, vidly

7. Výber rastlín

Ďalšou možnosťou, ako znížiť spotrebu vody, je pestovať rastliny, ktoré sú menej náročné na zavlažovanie. Vysokú spotrebu má najmä zelenina, z okrasných rastlín sú to zasa letničky. V jednotlivých rastových fázach majú tieto rastliny rôzne požiadavky na množstvo vody. Obvykle na začiatku vegetácie je spotreba vody vyššia ako napríklad v čase dozrievania. Vo všeobecnosti platí, že druhy s veľkými listami potrebujú viac vlahy ako druhy s menšími listami. Zo zeleniny je na vlahu najviac náročná plodová zelenina, ale aj hlúboviny a koreňová zelenina. Druhy, ktoré majú dlhšie korene, dokážu prežiť bez vlahy dlhší čas ako tie, čo majú korene tesne pod povrchom pôdy.

Automatická závlaha v záhrade

8. Typ pôdy

To, ako budeme záhradu zavlažovať, závisí aj od typu pôdy. Rastliny v ľahkých pôdach môžeme zalievať častejšie a menšími dávkami vody. Naopak, ťažšie pôdy zalievame menej frekventovane, zato im doprajeme viac vlahy.

9. Vo vegetačných nádobách

Vo vegetačných nádobách substrát rýchlejšie presychá (v keramických črepníkoch pomalšie ako v plastových kvetináčoch), preto výsadby v nich zalievame častejšie. Rizikové sú aj veľmi malé črepníky, ktoré treba denne zavlažovať. Platí jedno pravidlo: rastliny pestované v nádobách by sa mali počas najhorúcejších letných dní zalievať aj dvakrát denne – skoro ráno a večer.

Polievanie záhrady

10. Zavlažovacie pomôcky

Na zalievanie zelene môžeme využiť niekoľko pomôcok. V menšej záhrade (prípadne tam, kde prevažuje výsadba v nádobách) nám postačí primerane veľká krhla, prípadne hadica – v ponuke je množstvo rôznych druhov a príslušenstva. Pri zavlažovaní hadicou však treba dať pozor na to, aby prúd vody nebol príliš silný – mal by sa rozptýliť na malé kvapky pripomínajúce dážď a mal by dopadať najmä na povrch pôdy, menej na listy a kvety. Aj z tohto dôvodu je lepšie investovať do kvalitnej ružice na hadicu. Tá vám umožní zvoliť si silu prúdu. Hadicu môžeme navinúť na špeciálny vozík, tak sa nebude váľať kade-tade, čo má pozitívny vplyv nielen na naše nervy, ale aj na jej životnosť.

Dieťa pri sude s vodou

Praktickými pomocníkmi pri zavlažovaní záhrady, najmä trávnika, sú plošné zavlažovače a postrekovače (napríklad štvorhranné na zavlažovanie pravouhlých plôch alebo kruhové). Asi najviac efektívnym spôsobom zavlažovania je podzemná závlaha. Jej vybudovanie je síce finančne náročné, no časom možno dosiahnuť výraznú úsporu vody. Investovať do automatickej závlahy sa oplatí najmä vo väčších záhradách.

Automatická závlaha

Odborník radí

Na to, aby mohla rastlina vytvárať šťavnaté a chutné plody, musí mať vytvorené vhodné podmienky. To sa týka aj závlahy. Voda musí byť dodávaná tak, aby vyhovovala fyziologickým procesom danej rastliny. To znamená, samozrejme, rozdielne nároky na podmienky pre kaktus a iné zas pre rajčinu. Dobrému záhradkárovi teda stačí všímať si a skúšať. Poznať pri tom to, čo sa deje v rastlinke, je veľkým bonusom pre vyšpičkovanie vašej úrody.

Zanedbávať pri tom netreba ani procesy prebiehajúce mimo rastliny. Vedieť o optimálnych podmienkach pri chorobách a škodcoch tiež nie je na škodu. Cieľom je teda naučiť sa nielen čo ako funguje, ale aj či to vieme ovplyvniť, predísť tomu alebo dopomôcť, prípadne „vycítiť“ tú správnu chvíľu.

Dva žlté sudy do ktorých tečie voda zo strechy, v pozadí záhrada

Najideálnejšia a najprirodzenejšia je dažďová voda. Ak teda máte možnosť zberu dažďovej vody, neváhajte a začnite. Vaše rastliny to ocenia. Tajomstvo úspechu je vedieť, ako to funguje. Preto je dobré vedieť aj to, na čo potrebujú rastliny, ktoré si pestujeme, vodu alebo iné esenciálne prvky, ako napríklad slnečné svetlo alebo substrát. Ak budeme poznať fyziologické procesy, ktoré sa skrývajú za vôňou rajčiny, bude pravdepodobnejšie, že sa nám voňavú rajčinu podarí aj vypestovať.

 

 

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdielať na Google+

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama