Ako a kde pestovať figovníky? Toto odporúča ovocinár
Figovníky sa u nás vďaka globálnemu otepľovaniu čoraz častejšie udomácňujú. Poradíme vám, kde a ako ich pestovať.
Možno sa vám podarí v ďalších rokoch nasušiť si vlastné figy na Vianoce, nehovoriac o skvelej chuti čerstvých plodov.
Ide o chutný a pritom nenáročný ovocný druh. Figovník je exoticky pôsobiaci ker alebo nižší strom s veľkými výraznými listami. Dôverne ho poznáme najmä z dovoleniek v oblasti Stredozemného mora, kde bohato rastie na každom kroku.
U nás sa pestuje buď ako mobilná zeleň v nádobách v interiéri, s letnením na balkónoch či terasách, alebo tiež ako vonkajšia rastlina v exteriéri. Na exteriérové pestovanie sú vhodné najmä lokality južného Slovenska, okrajovo tiež stredné polohy. V týchto lokalitách však treba uprednostňovať predovšetkým dobre chránené južné polohy, ideálne čo najbližšie pri domoch, kde rastliny využívajú tepelné žiarenie budov. Kry figovníka sú dlhoveké, dožívajú sa veku až 100 rokov.
Znášajú sucho
Na pôdu nie sú náročné. Vyhovuje im bežná záhradná zemina. Kyslosť pôdy môže byť dokonca vyššia ako neutrálna, slabo alkalické pôdy priam vítajú. Rastliny figovníka vynikajúco znášajú sucho, čo je veľmi dobrá vlastnosť najmä v súčasnosti, kedy máme čoraz teplejšie a suchšie letá. Aj obdobia bez dlhotrvajúcich zrážok dokážu totiž prežiť bez väčšej ujmy. Doplnkovej závlahe sa však rozhodne potešia, najmä v období intenzívneho rastu plodov.
Podobne je to aj s hnojením. Stačí im síce málo, no na prihnojenie v čase intenzívnej vegetácie a rastu plodov dobre reagujú. Na výživu a závlahu si treba dať pozor najmä v prípade pestovania figovníka v nádobách, kde sú rastliny odkázané vyslovene na doplnkové prihnojovanie. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa vyhýbame v období dozrievania plodov, kedy nadmerná závlaha môže spôsobiť praskanie plodov. Závlahu a výživu úplne vylúčime počas zimovania figovníka. Chorobami a škodcami u nás figovníky netrpia.
Zazimovanie figovníka
Dôležité je dôkladné zazimovanie figovníkov, pretože len dobre prezimované a nenamrznuté rastliny sa v jarnom období naštartujú do silného vitálneho rastu a nahodia bohatú úrodu. Namrznuté rastliny budú za nimi zaostávať, nakoľko si musia vytvoriť nové výhony. Ak figovníky pestujeme v nádobách, na konci jesene ich umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Koncom marca ich opäť prenesieme na terasu alebo chránené miesto v záhrade a prihnojíme.
V prípade pestovania vo voľnej pôde v lokalite, kde sa pravidelne vyskytujú silné mrazy, rastliny pred zimou obalíme jutovinou, papierom, kartónom či iným vhodným obalovým materiálom. Dobrou možnosťou je tiež ohnutie výhonkov k zemi a ich prikrytie v tejto polohe. Ochrana je nevyhnutná najmä v prvých rokoch pestovania, kým bazálna časť krov dostatočne nezhrubne a nevytvorí sa bohatý koreňový systém.
Úroda dvakrát za rok
V našich podmienkach kvitnú a plodia figovníky dvakrát za rok. Z jarného kvitnutia sa vyvinú plody ešte v aktuálnej vegetácii v priebehu leta. Plody, ktoré sa vyvinú na jeseň, v našich podmienkach nedokážu dozrieť. Z rastlín však pri správnom zazimovaní neopadávajú a bezproblémovo dozrievajú počas nasledujúcej sezóny.
Niektorí odborníci odporúčajú tieto plody, s výnimkou tých najmenších, obrať. Sú vynikajúcou surovinou na lahodné kompóty. Celkovo ide v prípade figovníka o veľmi plodný ovocný druh. Jeden dospelý ker dokáže ročne priniesť úrodu až do 120 kg.
Akú odrodu figovníka si vybrať?
Existuje množstvo odrôd figovníka, nie všetky sú však vhodné na pestovanie u nás. Ich vhodnosť ohraničuje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. Odolné odrody však pohodlne znesú teploty aj pod -12 °C.
Ďalším faktorom limitujúcim vhodnosť odrôd figovníka na pestovanie u nás sú opeľovacie pomery. Opelenie figovníka totiž zabezpečuje drobná osička, ktorá u nás nežije, a teda túto službu pre nás nevie zabezpečiť. Dobrou správou je, že existujú aj odrody plodiace takzvane partenokarpicky, čiže nevyžadujú opelenie. Medzi najpestovanejšie patria u nás odrody Black Royal, White Royal, Black Mission, Brown Turkey či Peretta.
Odborník radí:
Plody rôznych farieb majú zväčša hruškovitý tvar a sú veľmi sladké, príjemne šťavnaté, špecifickej chuti. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, možno ich však s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov či vyrábať z nich džem alebo víno. Plody sú typické aj svojim raritne vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch. Ten po vysušení často presahuje hranicu 55 %.
Text: Ing. Marián Komžík, Kohaplant, spol. s r.o.
Foto: autor, iStock.com/Valentyn Volkov, hengyuzheng, hiddenCatch
Zdroj: časopis Záhrada
V záhrade sa objavil neznámy chrobák. Asi 10 mm dlhý, výška 6 mm, zelený a zhor…