Ako už na jeseň ochrániť stromy pred piadivkami

Hoci húsenice piadivky jesennej (Operophtera brumata) narobia najväčšie škody na ovocných, ale aj na okrasných drevinách na jar, s ekoochranou začíname už teraz, počas septembra do začiatku októbra. 

Jabloň s jablkami na jeseň

Jej princíp vychádza z poznania životného cyklu škodcu a vedie k zamedzeniu toho, aby samičky dospelých motýľov, ktoré majú zakrpatené krídla, vyliezli do korún stromov a nakládli tam vajíčka, ktoré prezimujú v štrbinách kôry a na jar sa z nich vyliahli húsenice.

Žravé húsenice

Húsenice sa liahnu nasledujúcu sezónu v čase pučania púčikov od apríla. Sú to žltozelené húsenice so zelenkavou alebo žltkastou hlavou, tmavšou pozdĺžnou čiarou na chrbte a s bielymi čiarami na každom boku. Dosahujú veľkosť približne 30 – 35 mm. Vyhrýzajú kvety, púčiky, listy, prípadne i nasadené plody. Z ovocnín bývajú najčastejšie postihnuté jablone, čerešne, hrušky, broskyne, marhule. Väčšina poškodení je viditeľná na púčikoch začiatkom jari, práve vtedy, keď sú stromy najviac zraniteľné. Škody sa dajú nájsť aj na rastlinách okrasných listov i kvetov. Húsenice veľakrát listy spájajú pomocou hodvábnych vlákien, ktoré produkujú. Vytvárajú si tak úkryt pred vtákmi.

Nelieta a to využívame proti nej

Piadivka jesenná je pomerne nenápadný drobný motýľ, ktorý žije od októbra do decembra. Zaujímavosťou tohto druhu je fakt, že samička je zakrpatená, neschopná letu a do korún stromov musí vyliezť po kmeni. Tu ju večer, keď je tento druh aktívny, vyhľadávajú lietajúci samčekovia a pária sa.

Piadivka

Fakt, že samička do korún vylieza, sa dá výborne využiť v ekoochrane stromov – stačí jej mechanicky zabrániť vyliezť do korún stromov. Kedysi sa na to používalo lepidlo – kmene sa ním na jeseň potierali. Jeho nevýhodou však bolo, že sa zároveň poškodzoval kmeň stromu, pretože pod vrstvou lepidla strom nedýchal. To následne prilákalo červotočov a iné drevokazné škodce, ktoré ho počas ďalších rokov prevŕtali. Bolo otázkou času, kedy sa oslabené konáre a kmene polámali. Prísť nielen o úrodu, ale aj sadiť nový strom je drahšia záležitosť, ako dnes používaná jednoduchá ochrana použitím lepových pásov, ktoré strom nepoškodia.

Ochrana pomocou lepových pásov

Počas septembra až do začiatku októbra montujeme lepiace pásky okolo kmeňov stromov. Načasovanie je veľmi dôležité, aby sme pásy aplikovali ešte predtým, než samičky motýľa vylezú do koruny. Ide o jednoduchý a veľmi efektívny spôsob redukcie piadivky jesennej.

Lepiace pásy upevňujeme okolo kmeňa stromu tesne pod rozkonárením. Toto účinné riešenie neobsahuje žiadne toxické chemikálie, ktorými by sme ohrozovali vlastnú rodinu. V predajniach sú dostupné lepové pásy z impregnovaného papiera odolného voči vode, ktoré sú natrené nevysychavým lepidlom. Pred použitím ich narežeme na požadovanú dĺžku podľa obvodu kmeňa. Pás otočený natretou časťou von obtočíme okolo kmeňa a zaviažeme pribaleným špagátom v dolnej a hornej časti. Keď pás doslúži, likvidujeme ho ako bežný komunálny odpad. Lepový pás zložíme z kmeňa, priložíme lepom k sebe a hodíme do domáceho, obal do triedeného odpadu.

Lepový pás na kmeni stromu - ochrana pred piadivkami

Pestovanie bez rezíduí

Pestovateľské systémy a technológie založené na chemických prípravkoch, ktoré sa už niekoľko desiatok rokov používajú v poľnohospodárstve, nie sú dlhodobo udržateľné a je nutné začať ich nahrádzať. Cieľom vývoja ekologickej ochrany rastlín proti chorobám a škodcom je zmena pestovania z konvenčného (chemického) na bio (racionálne), ktoré je založené na udržaní pôdneho života, zvýšení úrodnosti pôdy a zlepšení obranyschopnosti (imunitného systému) rastlín.

Šetrné pestovanie bez pozostatkov chemických látok, ktorým sa hovorí rezíduá, sa zakladá na hlbokých poznatkoch prírodných dejov a cyklov a ich následnom využití. Cieľom sú nielen zdravé potraviny, ale i minimálny dopad na životné prostredie. Prísne ekonormy Európskej únie vylučujú alebo aspoň výrazne obmedzujú pri ekologickom pestovaní používanie klasických chemických postrekov. Preto sa už dnes mnohé firmy špecializujú na vývoj a predaj prípravkov či technológií, ktoré umožňujú dodržať túto legislatívu.

Viacročné výskumy, pokusy a aj pozitívne vyjadrenia pestovateľov dokázali, že technológia ochrany bez rezíduí (Natural smart technology) je dobre začleniteľná do každodennej pestovateľskej praxe a nám pestovateľom ponúka bezpečnú a ekologickú alternatívu pestovania. Zároveň je však dôležitá aj finančná udržateľnosť pestovania čistých, chutných a zdravých plodov. Iba tak ju prijmú nielen malí záhradkári, ale aj veľkopestovatelia.

 

 

Text: Ing. Zoltán Tamašek
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdielať na Google+

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama