Ako vyhnať krtka

10. máj 2017Choroby a škodce2

Existuje množstvo „zaručených“ spôsobov ako na krta. Vyskúšali ste už všetko a kôpky v trávniku či na hriadkach sa objavujú v nezmenej intenzite? Krt je vo svojom prirodzenom prostredí – v pôde – a vy ťaháte za kratší koniec. Skúste ho preto najskôr spoznať.

Ako vyhnať krtka

Oči krta sú schopné rozoznať rozdiely v intenzite svetla, čo mu umožňuje rozlišovať rôzne etapy počas dňa a noci. Ušnice mu chýbajú a sluch má vyvinutý len priemerne. Reaguje na tóny v rozpätí 250 – 3500 kmitov/sek. Čuch je len normálne vyvinutý a pri orientácii nehrá významnú úlohu. Citlivý je však na nevhodné, cudzorodé pachy, čo môžeme využiť.

V tmavých chodbách a pri chytaní koristi sa orientuje hlavne hmatom. Jeho hlavným hmatovým orgánom je rypáčikovito predĺžený holý nos, ktorý je veľmi citlivý na dotyk. Celú hlavu pokrývajú dlhé hmatové fúziky. Pri cúvaní sa hmatovým orgánom stáva chvost. Celé jeho telo je veľmi citlivý pohybový senzor – vníma aj veľmi slabé otrasy pôdy, dokonca aj také minimálne, aké vznikajú pri pohybe dážďovky! Lopatkovité hrabavé predné nohy dlaňami obrátené von ešte rozširuje prídavný šiesty prst. Rovnako rýchlo sa pohybuje dopredu i dozadu.

Krt

Krt je samotár

Žije samotársky okrem času párenia. Obýva priestor v priemere 50 – 150 m, samička obyčajne menší ako samček, ktorý ho počas jarného rozmnožovania ešte rozšíri. Krtove samotárčenie je pre nás výhodné, lebo keď ho odchytíme a odnesieme preč, máme na dlhší čas pokoj.

Pári sa raz, zriedka dvakrát, a to od marca do júla. Samička po mesiaci gravidity vrhne v priemere 3 – 5 mláďat, ktoré pridája 5 týždňov. Po dvoch mesiacoch sa osamostatňujú. Pohlavne dospievajú po 10 – 12 mesiacoch života a dožívajú sa 2 – 4 roky. Zväčša 2/3 populácie zahubia dravci, takže premnoženie hrozí minimálne.

Vznik krtinca
Vznik krtinca

Je to lovec a fajnšmeker

Krt sa živý hmyzom a jeho larvami, ale predovšetkým dážďovkami, ktoré si na zimu odkladá vo forme živých konzerv do zásobnej komory. Zahryznutím do nervového centra ich iba znehybní. Denne skonzumuje hmyz v množstve až 1,5 násobok svojej hmotnosti, čo je asi 36 kg za rok. Veľkou slabinou krta je jeho rýchly metabolizmus, vďaka ktorému dokáže vydať obrovské množstvo energie a vybudovať dlhú spleť chodieb, nevie vôbec hladovať. Hynie od hladu už po jednom dni bez potravy!

V jeho potravinovom repertoári nájdeme drôtovce, pandravy chrústov, larvy nosáčikov, tipúľ, svrčkov, žerie aj slimákov, stonožky, ba i malé žabky. Toto všetko mu napadá do hustej siete chodieb, ktoré asi v 4-hodinových intervaloch kontroluje. Podľa tejto periodicity si ho môžete aj vystriehnuť. Vyhľadáva živú potravu, mŕtve živočíchy ani mäso nežerie. Je lovec-predátor, nie zdravotná polícia.

Krt je lovec

Pôda je jeho živel

Obľubuje kyprú živnú pôdu, vyhýba sa kamenistej, pieskovej a zamokrenej, i keď dobre pláva. Vyhrabanú zeminu vytláča na povrch hlavou vo forme krtincov. Podľa ich veľkosti môžeme usúdiť vek krta. V predzimných veľkých krtincoch sa nachádza aj hniezdna komora, no zimovať zvykne aj v komposte.

V zime sa však sťahuje hlbšie do pôdy za dážďovkami. Vodu získava zo studničných chodieb, ktoré sú až 2,5 m hlboké! Prežije aj v pôde s nedostatkom kyslíka, stačí mu len 10 % obsahu kyslíka v pôde, čo je asi polovica obsahu kyslíka v ovzduší (21 %). Je to vďaka dvojnásobne vyššiemu obsahu hemoglobínu v krvi. Napriek tomu nenecháva nič na náhodu a buduje aj ventilačné šachty.

Väčší nepriatelia záhrady

Invazívny výskyt podzemných škodcov je podporovaný vhodným prostredím, malým množstvom ich predátorov (ničených rozsiahlou chemizáciou – sovy, dravce, hady, lasice, kuny), ale predovšetkým dostatkom potravy v okolí (zanedbané polia, mokriny). Medzi tých najnebezpečnejších patrí hryzec vodný (predtým známy ako krysa vodná), hraboš poľný a hraboš močiarny. Sú to všetko výlučne rastlinožravé hlodavce.

Medzi tieto škodce sú neprávom zaraďované aj výlučne hmyzožravé živočíchy, akými sú krty, ježe a piskory, teda cicavce ničiace hmyz, červy, slimáky a ďalšie škodlivé bezstavovce. Paradoxom je, že krt je súčasne aj indikátorom kvalitnej úrodnej pôdy, ktorú sa pre dobrú a bohatú úrodu snažíme v záhrade vytvoriť. No práve tým krta súčasne lákame, pretože tu nájde veľa potravy.

Hryzec
Viac ako krt v skutočnosti škodí rastlinám ohrýzaním koreňov hryzec vodný, ktorý tiež ryje a vytvára kôpky zeme podobné krtincom, len menšie.

Pachové a repelentné bariéry

Majú za cieľ odpudzovať alebo vyháňať hryzcov a hrabošov z našej záhrady a účinkujú aj na krtov:

  • niektoré rastliny majú voči týmto škodcom repelentný, odpudivý účinok ako korunkovka kráľovská, cesnak, cibuľa, narcis, mliečnik, komonica, čierna ríbezľa, baza,
  • upchávanie dier ľudskými vlasmi,
  • vložiť do dier neuvarené odpady z rýb alebo do nich naliať zvieraciu krv,
  • zaliať celý systém chodieb vodou (nie veľmi účinné),
  • asi 2 m od vchodu do chodby vysypať lyžicu dusíkatého vápna (nie u krtov),
  • diery upchať listami z čiernej ríbezle, tuje, orecha, cesnaku, cibule, žihľavy či handrou napustenou benzínom či petrolejom,
  • použiť silno koncentrované aromatické rastlinné oleje a náplne do aromalámp,
  • vloženie mačacích a psích exkrementov do chodieb,
  • pri sadení stromčekov a kríkov dať do pôdy odpudivý prípravok z gáfru alebo naftalín,
  • možno použiť aj chemické repelenty, ktorými napustíme gázu a vložíme do dier, ako sú fenol, terpentín, monochlórbenzol,
  • účinný je aj doma pripravený biologický odpudivý kokteil z 2 dielov srvátky a 1 dielu cmaru, 3 až  4 dni prekvasený a potom po 1 šálke vlejeme do dier

Krtince

Pasce a sklopce na rastlinožravé hlodavce

Pred použitím ich potrieme hlinou a necháme 1 deň vonku „napáchnuť prírodou“ (aby náš pach neodpudzoval škodcov). Pri manipulácii s nimi používame rukavice proti prenosu nášho pachu, ale aj preto, aby sme sa neinfikovali chorobami, ktoré škodcovia prenášajú.

Pasce vkladáme do odhrnutej chodby, vložíme návnadu (mrkvu, zeler, koreň púpavy) a zasypeme alebo pascu umiestnime tesne zvonka na dieru do nory. Denne pasce kontrolujeme. Posledným ničivým zásahom je použitie otrávených návnad a granúl. Keďže sa ako návnady používajú u týchto rastlinožravých hlodavcov hlavne mrkva, zeler, koreň púpavy, cukrová repa, topinambury, svätojánsky chlieb, nie sú pre hmyzožravého krta a piskorov nebezpečné, lebo ho nelákajú. Otravnými látkami sú fosfid zinku, karbid vápenatý, warfarin.

Krt

Zvukové plašiče na krtov

  • aplikujeme šikmo hrdlom proti vetru sčasti do zeme nad dieru zahrnuté fľaše – vietor vytvára v ich hrdle piskľavý zvuk,
  • rôzne vetrom poháňané plašiče aj vo forme detskej veternej vrtule,
  • elektrické infrazvukové plašiče s frekvenciou kmitov pod 20 H alebo ultrazvukové plašiče s frevenciou 4 – 20 kH napájané napríklad solárnymi bunkami,
  • vibračné plašiče.

Krt rastlinám neškodí

Krt rastlinám zámerne neškodí. Nežerie ich, živí sa výlučne hmyzom a drobnými živočíchmi, ktorí sú zväčša škodcami pestovaných rastlín. Je pravda, že ich chytá aj v chodbách pod hriadkami či trávnikmi. Jeho prítomnosť je však pochvalou záhradníka, že sa o pôdu dobre stará, že je úrodná a plná života. Mŕtvu neúrodnú pôdu krt obchádza – zomrel by v nej totiž od hladu.

Krt

Viete, že…?

  • Krt žije na rozdiel od ostatných zemných zvierat takmer výlučne pod zemou? Tu sa rodí, zbiera potravu aj sa pári. Na povrch vychádza zriedka, pretože ho tam ohrozujú dravce.
  • V dospelosti krt meria 11 – 17 cm a váži 70 – 120 g? Samičky sú väčšie a ťažšie. Valcovité telo je svalnaté a porastené krátkou čiernou na dotyk zamatovou srsťou bez výrazného sklonu. To mu umožňuje v diere sa pohybovať dopredu i dozadu bez zbytočného odporu.
  • Kožka krta je veľmi cenená, preto ho napríklad v Rusku lovia vo veľkom, zatiaľ čo inde je chránený?
  • Krtom vytlačená pôda je takmer sterilná a preto vhodná na pestovanie priesad a kvetov?

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Ing. Jaroslav Pížl, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

  • avatar

    registrovaný 2. 2. 2016

    20. dec 2018

    <p>moja rada – solarny odpudzovac krtka do zeme zo zdraveho nakupu</p>

  • avatar

    registrovaný 24. 4. 2019

    24. apr 2019

    <p>Som nadmieru spokojny so solarnou lampou/plasicom na krty z kauflandu. Mal som krtince uplne vsade, teraz mam pokoj.<br />
    Krtka mi je luto, ale nech radsej ide o trosku dalej odo mna… </p>

Pridaj príspevok

avatar