Spestrite si zeleninové hriadky kardou. Využijete ju ako prílohu k jedlám aj na liečivý čaj

Tento netradičný zeleninový druh je mimoriadne obľúbený v krajinách okolo Stredozemného mora, no dá sa pestovať aj u nás. Vyhľadávaný bol už v staroveku a svojich priaznivcov má aj medzi našincami. Ako začať s pestovaním kardy?

Karda, botanicky artičoka kardová (Cynara cardunculus), je blízka príbuzná známejšej artičoke. Kým z artičoky sa konzumujú kvetné hlávky, z kardy sa využívajú vybielené jemné listové stopky. Sú mimoriadne lahodné a chuťou pripomínajú tak trochu špargľu. Samotná chuť je však jemne horkastá.

Ocenia ju záhradkári aj gurmáni

V kuchyni majú vybielené listové časti artičoky kardovej všestranné využitie. Hodia sa napríklad ako príloha k jedlám, do šalátov, polievok a omáčok. Sú tiež ideálne na pečenie, grilovanie a zapekanie.

Z usušených celých listov si dokonca môžete pripraviť liečivý čaj. Rastlina totiž obsahuje mnohé hodnotné prírodné látky.

Karda môže byť nielen zaujímavým spestrením zeleninovej záhrady, ale aj jedálnička. Ocenia ju však hlavne gurmáni, tým totiž ponúka nekonečné možnosti experimentovania.

Ako a kedy kardu vysievať?

Artičoka kardová je teplomilná rastlina. Hoci ide pôvodne o trváci druh, u nás býva krátkoveká. Ľahko si ju však vypestujete zo semien. Tie dostať kúpiť hlavne u špecializovaných predajcov a v lepšie zásobených záhradníctvach.

Výsev treba zrealizovať v interiéri a najlepšie už v marci. Vysieva sa do menších kvetináčov naplnených výsevným substrátom, prípadne priamo do plastových zakoreňovačov. Mladé priesady potrebujú dostatok svetla a aj teplo.

Pestovanie artičoky kardovej v záhrade

Predpestované sadenice kardy sa vysádzajú na slnečné, teplejšie a chránené stanovište od polovice mája. Rastline sa bude dariť na miestach s ľahšou, hlbšou, výživnou a priepustnou pôdou.

Dôležité je nezabudnúť na to, že ide o druh obľubujúci slnko a teplo. Žiada dostatok vlahy a kyprenie okolitej pôdy s priebežným nahŕňaním pôdy k báze rastliny.

Dobre zakorenené jedince sa tiež vyplatí koncom jari prihnojiť hnojivom s vyšším obsahom dusíka a neskôr aj hnojivom s vyšším podielom draslíka a fosforu.

Stopky musia prejsť bielením

Cieľom pri tejto rastline je dopestovanie krehkých listových stopiek bez tuhších vlákien. Stopky však ešte musia prejsť procesom bielenia, takto budú mať delikátnejšiu chuť.

Najkvalitnejšie a najviac vhodné pre kuchynské spracovanie sú vybielené stopky vnútorných mladých listov. Dopracujete sa k nim tak, že zhruba tri týždne pred zberom, čo je začiatkom jesene, listy rastliny pevno zviažete a od polovice zväzok zakryjete slamou, vlnitou lepenkou alebo smrekovou čečinou. Horné časti listov by však mali zostať na svetle. Počas zakrytia dôjde k postupnému vybieleniu častí listov. Tie si potom budete môcť priebežne zberať.

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock