Začnite s predpestovaním zeleniny a kvetov už vo februári, ale pozor, vhodné sú len niektoré druhy a odrody. Na skorý výsev sa hodia len tie s dlhým obdobím klíčenia, ktoré na predpestovanie potrebujú čas. Zároveň sa v miernom počasí už čo-to dá vysiať aj von na záhon.

Hoci je stále zima a na slnkom zaliatu jar si budeme musieť počkať ešte niekoľko týždňov, už teraz sa môžeme postupne pustiť do predpestovania niektorých druhov zeleniny a letničiek.

Februárové výsevy majú hneď niekoľko špecifík

Väčšinu z výsevov možno realizovať iba v upravených podmienkach, teda najmä doma v debničkách alebo vo vykurovanom skleníku. Február totiž patrí medzi najchladnejšie mesiace, pre ktoré sú typické výrazné teplotné výkyvy, a tie vysiatej zelenine ani kvetom neprospievajú.

Proti nim stojí aj ďalší nepriateľ – nedostatok svetla spojený s krátkym dňom. Nič preto neuponáhľame a vysievame len takú zeleninu, ktorá má dlhé obdobie klíčenia. Nedostatok svetla semienkam ukrytým pod zemou neprekáža. Kým sa na povrch dostane prvý klíček a na stonke sa rozvinú prvé listy, podmienky už budú opäť o niečo priaznivejšie.

Ak je pri niektorých odrodách odporúčaný až marcový výsev, určite sa do výsevu nepúšťame už teraz. Predčasne vyklíčené rastliny by boli slabé a vytvorili by dlhú stonku s menším počtom slabých lístkov. Navyše, budú viac ohrozené chorobami a škodcami. Všetko má svoj čas a pri výseve zeleniny a kvetov to platí dvojnásobne.

Keď plánujeme pestovanie pomaly klíčiacej zeleniny, všetko si vopred pripravíme. Hoci si výsevný substrát môžeme vyrobiť aj sami, hotový substrát výrazne uľahčí prácu. Okrem zeminy a kompostu obsahuje základnú zníženú dávku živín a piesok, ktorý zlepšuje priepustnosť pre vodu a živiny.

Semienka na predpestovanie môžeme vysievať do debničiek, výsevných misiek, rašelinových tabliet alebo do špeciálnych sadbovačov, ktoré sú vhodné na predpestovanie rastlín bez pikírovania. Pikírovaniu sa vyhneme aj pri rašelinových tabletách, ktoré sú veľmi vhodné pri výseve väčších semienok.

A čo ešte zjednoduší nielen februárové výsevy?

Zakrytie výsevov

Keďže je vysiate semienka potrebné udržiavať v čo najstabilnejšej teplote a vyššej vlhkosti, už vopred premyslíme, čím výsevy zakryjeme. Pomôcť si môžeme obyčajným igelitom, dostupné sú však aj výsevné misky s priehľadným viečkom, ktoré prepúšťa svetlo a umožňuje odvetrávanie. Vlhkosť pod viečkom sa reguluje sama, takže sa predchádza vzniku plesní spôsobených jej nadbytkom.

Výber odrôd na skoré výsevy

Okrem predpestovania sadeníc náročnejšej plodovej a hlúbovej zeleniny sa už môžeme pripraviť aj na prvú úrodu. Vo vykurovanom skleníku, v temperovanom fóliovníku alebo teplom parenisku nám totiž z februárových výsevov môžu vyrastať skoré odrody hlávkového šalátu, špenát alebo napríklad prvé reďkovky. Na skorý výsev vyberáme výhradne odrody vhodné na predjarné výsevy do skleníka alebo pareniska.

Čistota a dezinfekcia

Semienka, nádoby aj pestovateľský substrát sa môžu pri výseve ľahko kontaminovať plesňami, preto dbáme, a to najmä počas februára, keď sú podmienky predsa len náročnejšie, na dôkladnú čistotu. Všetky pracovné pomôcky vopred dôkladne vydezinfikujme teplou vodou s octom.

Hĺbka výsevov

Zaujímame sa aj o hĺbku výsevu. Kým niekoľkomilimetrové semená sa vysievajú spravidla o niečo hlbšie (môže nad nimi byť napríklad až dvojcentimetrová vrstva ľahkého substrátu), semienka menšie než jeden milimeter sa väčšinou zeminou nezasypávajú. Stačí ich rukou jemne zapracovať do substrátu a zľahka pritlačiť k povrchu.

Opatrnosť pri zálievke

Opatrní sme aj pri zálievke a najmä pri povrchových výsevoch použijeme výhradne rozprašovač. Aj väčšie semená ukryté pod vrstvou substrátu sa dajú „zalievať“ rosením, prípadne použijeme slabý prúd vody z krhličky.

Na čo si dať pozor pri jednotlivých druhoch zelenín?

Plodová zelenina

Pre väčšinu z nás pestovateľov je táto zelenina pre konzumáciu kľúčová a tešíme sa na ňu zo všetkého najviac. Keďže pochádza z teplých oblastí, pri predpestovaní vyžaduje upravené podmienky. Úplne zabudnime na nápad, že by sa niektoré druhy dali vo februári vysievať priamo na záhon. Stavíme na istotu a doprajeme im stabilné prostredie vo výsevných nádobách doma na okne alebo v temperovanom skleníku.

Najmä v skleníku však dávame pozor na teplotné výkyvy. Tie sa dajú obmedziť prikrytím výsevov bielou netkanou textíliou. Poistiť sa môžeme aj igelitovým krytom, ktorý sa zíde vtedy, keď majú v noci prísť silné mrazy – čo je vo februári bežné.

Dobrým pomocníkom počas mrazivých nocí môžu byť aj sviece, ktorými možno v skleníku trošku prikúriť. Dávame ich napríklad do väčších kovových nádob, aby sme zamedzili možnosti vzniku požiaru.

Z plodovej zeleniny by sme počas februára určite nemali zabudnúť na výsev paprík. Klíčia približne tri týždne, preto sa s ich výsevom neoplatí otáľať. Február je tiež ideálny na výsev baklažánu. V druhej polovici mesiaca už môžeme vysievať aj paradajky, hoci pre ne postačí aj marcový výsev. Ten dodržíme, pokiaľ doma nemáme úplne ideálne podmienky na predpestovanie.

Hlúboviny

Aj hlúbová zelenina potrebuje na klíčenie dostatok času, nezabúdame na to najmä pri karfiole a brokolici. Veľmi skoré odrody karfiolu sa dajú vysievať dokonca už v januári, takže február je pri nich poslednou možnosťou. Vysievať môžeme aj letné odrody hlávkovej kapusty alebo skoré kaleráby.

Pri hlúbovinách uprednostníme výsev v skleníku alebo doma, skoré kaleráby však môžeme vysiať aj do teplého pareniska. Ak sme odrody určené na rýchlenie vysiali už v januári, do pareniska ich môžeme presadiť už koncom februára, samozrejme, ak budú dostatočne veľké. Úrody sa potom dočkáme už v apríli až máji.

Naopak, s výsevom ružičkového kelu ešte počkáme, väčšina bežne dostupných odrôd sa vysieva až v marci.

Listová zelenina

Možno máme ešte stále na záhonoch valeriánku poľnú, mangold či dokonca špenát z jesenných výsevov, ktoré prezimovali. Vo februári sa môžeme pustiť aj do pestovania ďalších druhov.

Hlávkový šalát predpestovaný z januárového výsevu vysadíme do teplého pareniska. Mangold a špenát môžeme vysievať priamo na vonkajšie, mierne nakyprené záhony, ktoré ochránime bielou netkanou textíliou. Šalát určený na rýchlenie zatiaľ vysievame výhradne v skleníku, vo fóliovníku alebo v teplom parenisku.

Koreňová zelenina

Do tejto skupiny plodín zaraďujeme väčšinou veľmi odolné druhy s relatívne krátkym obdobím klíčenia. Nájde sa však výnimka – buľvový zeler. Ten potrebuje dôkladné predpestovanie doma alebo vo vykurovanom skleníku.

Menej náročné sú reďkovky. Skoré odrody vysievame do temperovaného skleníka alebo teplého pareniska, úrody sa dočkáme už po niekoľkých týždňoch. Hoci sú reďkovky odolné proti chladu, na noc alebo počas mrazivých dní ich radšej prikrývame bielou netkanou textíliou a igelitom.

Ak sa počas februára začnú teploty stabilne držať nad bodom mrazu, môžeme vysievať priamo na záhony koreňový petržlen, s mrkvou však počkáme až na nasledujúci mesiac. Ak by sme ju vysievali už vo februári, bez prikrytia textíliou by to nešlo. V marci sa už však zaobíde aj bez tejto ochrany.

Výsev letničiek

Ani pri letničkách sa nedá nič uponáhľať. V tomto chladnom mesiaci budeme väčšinu druhov s dlhším obdobím klíčenia vysievať do skleníka, prípadne sa môžeme pustiť do výsevu aj doma.

Predpestujeme si napríklad:

• papuľku (Antirrhinum majus),
• fialu sivú (Matthiola incana),
• georgíny (Dahlia),
• popínavú kobeu (Cobaea),
• lobélie (Lobelia) (vysievajme ich po menších trsoch),
• netýkavky (Impatiens),
• gazánie (Gazania) alebo
• petúnky (Petunia).

Veľmi opatrní sme pri druhoch s mimoriadne drobnými semenami. Tie sa totiž takmer vôbec nezasypávajú substrátom, stačí ich s ním len jemne premiešať a zľahka zatlačiť do substrátu. Platí to napríklad pri lobéliách, ktoré pri zasypaní hrubšou vrstvou substrátu nevyklíčia alebo sú natoľko oslabené, že by sa neskôr stali náchylnými na hubové choroby.

Možno prekvapí, že existujú aj letničky, ktoré môžeme vysievať priamo na záhon do rozmrznutej pôdy a výkyvy teplôt ani krátky deň im vôbec neprekážajú. Nechtík (Calendula), slncovka (Eschscholzia), mak (Papaver), černuška (Nigella) či nevädza (Centaurea) sú ideálnou voľbou pre všetkých, ktorí nemajú vhodné podmienky na predpestovanie.

Galéria k článku

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada