Poznáte tieto očarujúce maky? 7 druhov, ktoré vám vyrazia dych
Medzi rastliny s určitým puncom noblesy a svojského šarmu rozhodne patria maky. Okrem veľmi pôvabného maku siateho, ktorý je určený najmä na potravinárske účely, môžeme pestovať aj iné, okrasné druhy.
Na výber máme rôzne druhy. Od mohutných, vhodných do veľkorysejších záhonov s robustnými trvalkami, ale aj jemnučké, subtílne drobnosti, ktoré vyniknú v detailoch skaliek, prípadne v balkónových či okenných záhradkách.
Kontroverzný i obľúbený mak siaty
Ako prvý spomenieme Papaver somniferum, čo sa dá preložiť ako „mak snodarný“. Názov odkazuje na jeho dobre známe účinky. Ako opojný opiát spôsobil v priebehu dejín veľa bolesti a utrpenia. Paradoxne, práve ako prostriedok proti bolesti sa dostal do povedomia prostredníctvom lekárov a liečiteľov.
Tejto jeho stránke sa nebudeme venovať podrobnejšie. Nedá sa však nespomenúť, pretože kultúrna stopa v histórii ľudstva je veľká, a zdá sa, že ešte stále nie je ukončená. I pre potenciál na zneužívanie je jeho pestovanie vo viacerých krajinách zakázané.
Mak siaty, ako ho v slovenčine botanicky nazývame, má tiež mnohé, veľmi efektné kultivary. V ponuke sú plnokveté, ale aj jednoduché so zaujímavou paletou výrazných, ale tiež jemnučkých pastelových farieb. Vďaka tomu je tento „základný druh“ maku zo záhradníckeho hľadiska veľmi hodnotný.
Spomedzi plnokvetých kultivarov, označovaných vďaka ich podobe aj ako „pivonkovité“, môžeme spomenúť P.s. ‘Rose Feathers’, ‘Scarlet Peony’ alebo tmavý ‘Black Peony’.
So svojím jednoduchým kvetom je veľmi obľúbený kultivar ‘Danish Flag’, pretože evokuje dánsku vlajku v jej červenej farbe a bielym krížom uprostred.
Impozantný mak východný
Druhým bežnejším druhom je trvalkový, okrasný druh Papaver orientale, teda mak východný. Pochádza z Kaukazu. V záhradách je už od čias našich babičiek, ale dá sa povedať, že podobne ako mnohé druhy z minulosti, i on zažíva určitú renesanciu. Niet sa čo čudovať, je totiž nenáročný, prispôsobivý a počas kvitnutia je naozaj impozantný.
Farebne máme na výber od bielych cez jemné a sýtejšie odtiene ružových, oranžových, červených až tmavofialových veľkých kvetov. Ich krehké a jemné lupienky ešte zdôrazňujú jeho éterickú krásu.
Vďaka výške okolo 80 cm s ním môžeme v záhone počítať ako s nápadným prvkom a využiť sa dá aj ako solitér. Mrazuvzdornosť sa uvádza až do -40 °C, takže naše zimy ho neohrozia. Nároky na vlahu nemá vysoké. Je ale vhodné ho situovať na slnečnom stanovisku, kde od mája do júna kvitne najbohatšie.
Spomedzi kultivarov môžeme spomenúť ‘Marie Luise’, ‘Allegro’, alebo ‘Central Park’. Po odkvete sa snažia vytvoriť semená, makovičky však čo najskôr zostrihávame. Ušetríme rastlinám cennú energiu, ktorú si môžu uchovať na ďalšie kvitnutie.
Potom zaťahujú aj listy, preto je vhodné, aby sme mali v susedstve rastliny, ktoré v ďalšej fáze sezóny zaplnia prázdne miesto. Pôda by mala obsahovať dostatočné množstvo vápnika, inak nemajú zvláštne nároky.
Drobný, no výrazný španielsky mak
Menej známy je mak druhu Papaver ruprifragum, zvaný aj „španielsky mak“, ktorý sa okrem prírodnej, jednoduchej formy, pestuje aj ako okrasný plnokvetý (P.r. ‘Orange Feathers’). Má výrazné, šťavnato oranžové kvety, ktoré kvitnú postupne počas celého leta.
Rastlinka je oproti maku východnému výrazne jemnejšia a drobnejšia. Hodí sa skôr do skaliek a jemnejších záhonov. Dorastá do výšky 60 cm. Vytvára pôvabné, vysoké a úzke makovičky. V tomto prípade ich na rastline ponechávame, aby sa sám vysial do okolia, čím sa spontánne udržiava. Je to krátkoveká trvalka, takže dopĺňanie populácie je žiaduce.
Mak islandský vynikne aj na balkóne
Ďalším jemným druhom je mak islandský, Papaver nudicaule, ktorý sa pestuje ako skalkový či balkónový. Vysievame ho skoro na jar na povrch pôdy alebo si ho môžeme predpestovať doma. Vo vhodných podmienkach sa udržuje samovýsevom.
Tento druh sa správa ako dvojročka alebo podľa doby výsevu aj ako letnička. Kvitne počas júna až augusta na slnečnom stanovisku, kvety majú farbu od bielej cez žltú, oranžovú až po červenú. V substráte vyžaduje dostatok vápnika.
Zaujímavá história vlčieho maku
V našej prírode sa vyskytuje aj krásny a všeobecne milovaný vlčí mak – odborne Papaver rhoeas. Má svoj pôvab a predstavte si, že by boli jeho efekty zvýraznené šľachtením.
Viaže sa k nemu celkom zaujímavá história. V roku 1880 sa v Anglicku, vo farnosti Shirley, objavil na kraji záhrady divý vlčí mak, ktorý mal po okrajoch lupienkov biele obrúbenie. Všimol si to reverend a vikár William Wilks a začal ho šľachtiť.
Krížením a selekciou v priebehu rokov vytvoril zmesový kultivar, ktorý sa dnes označuje ako ‘Shirley poppy’. Ide o nádhernú, bohatú skupinu makov vo farbách tradične od bielej cez jemnučké rôzne tóny ružovej, červenej, tmavočervenej, dokonca popolavo sivé, jednoduché, poloplné aj plnokveté.
Tento mak je, rovnako ako jeho divý predchodca, veľmi nenáročný a svojimi kvetmi éterického pôvabu dokáže skrášliť nielen záhony s kvetmi, ale aj lúčne zmesi do trávnikov. Predávajú sa kultivary ‘Falling in Love’, ‘Mother of Pearl’, ‘Double Shirley’ a iné.
Vysievame ich priamo na záhon od marca do mája, ideálne čo najskôr, neznášajú presádzanie. Rastliny podľa doby výsevu a sezóny kvitnú od júna až do augusta.
Môžeme kombinovať rôzne farby a typy kvetov. Tento druh nádherne ladí aj s ostatnými kvitnúcimi rastlinami. Ochotne sa udržiava samovýsevom, ktorý môžeme podporiť rozosievaním makovičiek na miestach, kde ho chceme vídať. Ak vyrastú mladé rastlinky už pred zimou, zvyčajne prezimujú a na jar sú mohutnejšie a zakvitnú skôr.
Modrokvetý himalájsky mak
Botanická ríša má vo svojom spektre makov oveľa viac druhov. V záhradníckej kultúre sa však vyskytujú aj také, ktoré sú s makmi len v menšom príbuzenstve alebo ich len vizuálne pripomínajú, avšak nepatria do rodu Papaver.
Jedným z nich je často obdivovaný modrokvetý Meconopsis, tzv. „himalájsky mak“. Je to jediný rod z príbuzenstva makov, ktorý má prirodzene modrú farbu. Pestuje sa viac druhov, M. betonicifolia, M. grandis a iné, ale rozhodne sa nedá povedať, že to je bez úskalí.
Táto rastlina pochádza z horských masívov Yunnanu, Tibetu a severnej Barmy, z nadmorskej výšky 3000 až 4000 m.n.m. Tieto špecifické podmienky – chlad a vlhký vzduch – určujú jeho kondíciu. Takéto podmienky však v našich končinách napodobníme len veľmi ťažko.
Veľmi dobré výsledky majú v Kanade, kde je klíma dosť špecifická. V našich podmienkach je napriek zbožnej túžbe jeho obdivovateľov prakticky nemožné udržať ho v kondícii počas celého jeho vývoja až po zmysluplné kvitnutie.
Hoci je u nás takmer nepestovateľný, dostal sa do nášho zoznamu pre svoje kúzlo právom. Minimálne to poslúži ako varovanie, pretože občas sa objavia špekulatívne ponuky tejto rastliny, bez riadneho spomenutia jeho špecifík. Ak by to bolo len trochu možné, určite by sme sa s ním pre jeho nespornú estetickú hodnotu v záhradách stretávali.
Slncovka kalifornská (Kalifornský mak)
Celkom posledným druhom, ktorý tiež nie je plnohodnotným makom, je rovnako obľúbená a dobre pestovateľná slncovka kalifornská (Escholzia californica). Často ju nazývame aj „kalifornský mak“.
Jej okrasný efekt je značný. Pestujú sa od prírodnej oranžovej až po šľachtené ružovkasto lososové, do červena tónované kvety, s rovnými, ale aj nariasenými okvetnými lístkami. Pestujeme ju ako jednoročku, často sa následne sama vysieva. Dorastá do 30 až 60 cm, vynikne samostatne i v zmesi s inými kvitnúcimi rastlinami.
Slncovku vysievame priamo na stanovisko, nevyhovuje jej presádzanie. Semená nezahŕňame, ale len vtlačíme do substrátu. Vhodný termín výsevu je marec až apríl, vysievame ju na slnečné alebo polotienisté stanovisko.
Kvitne od júna až do septembra. Pôda by mala byť priepustná, rastliny dobre znášajú sucho. Prírodná verzia sa využíva aj ako liečivá rastlina na zmiernenie úzkosti a zlepšenie spánku.
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Dobry den, chcem sa opytat ci treba nejako strihat tuto okrasnu slivku Prunus Ni…