Krehké listy valeriánky s vyššou nutričnou hodnotou ako hlávkový šalát sa dajú v teplejších dňoch zbierať aj počas zimy. Pestuje sa skoro na jar ako predplodina alebo na jeseň ako následná plodina a používa sa ako šalátová zelenina.
Valeriánka poľná je známa už od 16. storočia, kedy sa začala objavovať ako burina v porastoch obilnín, preto dostala názov poľný šalát. Hovorí sa jej tiež polníček alebo kozlíček, aj „feld“ šalát, divoká rasca, poľný šalát, jarný šalát, perúna či teruna a úplne dávno, podľa historickej literatúry, bola valeriánka známa ako „baraní“ šalát.
V záhradkách sa začala pestovať až v 18. storočí. Postupne boli vyšľachtené nové odrody s jemnejšími listami a vyššou úrodou. Valeriánka je bohatá na vitamíny C, A, E, skupiny B, železo, horčík a vápnik. Listy sú šťavnaté, sladkasté, s lieskovoorieškovou chuťou. Čerstvé sú najlepšie na prípravu šalátov, môžu sa však aj tepelne upravovať, podobne ako špenát.
Čo hovorí botanika
Valeriánka poľná (Valerianella locusta l.) je jednoročná rastlina. Korení plytko a dorastá do výšky 10 až 30 cm. Podlhovasté listy tvoria prízemnú ružicu. Sú svetlé až tmavozelené, čepeľ je elipsovitá až lopatkovitá. Zo stredu ružice vyrastá kvetná stonka s drobnými modrými kvietkami. Plod je guľatá, 1,5 až 2,5 mm drobná nažka. Osivo si udržiava klíčivosť 3 až 4 roky. Vzhľadom na pozberové dozrievanie nie je vhodné použiť osivo získané z jarného výsevu na jesenný výsev v tom istom roku, ale až v ďalšom roku.
Je nenáročná
Darí sa jej vo všetkých klimatických polohách a pôdach, najlepšie sú však pôdy ľahšie, hlinitopiesočnaté, dostatočne zásobené živinami. Vyššie nároky má na obsah vápnika a fosforu v pôde. Na dobre zásobených pôdach hnojenie nie je potrebné. Nie je náročná na predplodinu, dáva vysoké úrody po všetkých druhoch zeleniny. Pestuje sa v II. až III. trati. Pri vzchádzaní si vyžaduje dostatok vlahy. Má krátke vegetačné obdobie, od výsevu po prvý zber je to približne 80 dní.
Pestovanie
Pestujeme ju ako predplodinu skoro na jar alebo ako následnú plodinu pre jesennú úrodu. Výsevy neskôr na jeseň prezimujú a slúžia na skorý jarný zber. Pri jarnom pestovaní ju vysievame koncom marca až začiatkom apríla, zbierame už v máji. Z neskorších výsevov rýchlo vybieha do kvetu. Pre zber na jeseň alebo skoro na jar vysievame koncom augusta, v septembri, októbri a dokonca aj v novembri.
Osivo je vhodné pred výsevom namáčať približne 30 hodín, čím sa skráti dĺžka vzchádzania z 10 až 14 dní na 7. Osivo klíči pri teplote 15 °C. Vysievame plytko, do hĺbky 1 až 1,5 cm. Vzdialenosť medzi radmi má byť 15 až 20 cm, v riadku 2 – 3 cm. Na jednotné vzchádzanie rastlín je potrebné zabezpečiť rovnomernú vlhkosť, preto porast po výseve zakryjeme bielou netkanou textíliou, ktorá poslúži aj na dobré prezimovanie.
Porast počas vegetácie odburiňujeme, pri nedostatku zrážok podľa potreby zavlažujeme. Predpestovať a vysádzať možno aj priesady, podobne ako pri šaláte hlávkovom. Medzi riadkami pôdu kypríme a porast chránime pred slizniakmi. Ak máme možnosť, pestujme valeriánku z jesenných výsevov vo fóliovníku alebo parenisku.
Zbierame
Zbierame celé ružice alebo postupne odtrhávame jednotlivé lístky tak, ako na rastline dorastajú. Z jarných marcových výsevov zbierame valeriánku v máji, z letných koncom októbra, z neskorých jesenných výsevov v druhej polovici apríla. Čerstvé listy môžeme zbierať aj cez zimu a obohatiť našu stravu o vitamíny, a to buď spod netkanej textílie, alebo spopod krytej pestovateľskej plochy. V chladničke môžeme valeriánku uchovať kratší čas.
Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada
Pestujem Asiminu, drobné kiwi, figy, čučoriedky, a ešte nejaké drobnosti, mám ne…