Zoznámte sa s valeriánkou, "šalátom" nízkych teplôt

  • 12.11.2018

Krehké listy valeriánky s vyššou nutričnou hodnotou ako hlávkový šalát sa dajú v teplejších dňoch zbierať aj počas zimy. Pestuje sa skoro na jar ako predplodina alebo na jeseň ako následná plodina a používa sa ako šalátová zelenina.

Zoznámte sa s valeriánkou, "šalátom" nízkych teplôt

Valeriánka poľná je známa už od 16. storočia, kedy sa začala objavovať ako burina v porastoch obilnín, preto dostala názov poľný šalát. Hovorí sa jej tiež polníček alebo kozlíček, aj „feld“ šalát, divoká rasca, poľný šalát, jarný šalát, perúna či teruna a úplne dávno, podľa historickej literatúry, bola valeriánka známa ako „baraní“ šalát.

V záhradkách sa začala pestovať až v 18. storočí. Postupne boli vyšľachtené nové odrody s jemnejšími listami a vyššou úrodou. Valeriánka je bohatá na vitamíny C, A, E, skupiny B, železo, horčík a vápnik. Listy sú šťavnaté, sladkasté, s lieskovoorieškovou chuťou. Čerstvé sú najlepšie na prípravu šalátov, môžu sa však aj tepelne upravovať, podobne ako špenát.

Zoznámte sa s valeriánkou, "šalátom" nízkych teplôt

Čo hovorí botanika

Valeriánka poľná (Valerianella locusta l.) je jednoročná rastlina. Korení plytko a dorastá do výšky 10 až 30 cm. Podlhovasté listy tvoria prízemnú ružicu. Sú svetlé až tmavozelené, čepeľ je elipsovitá až lopatkovitá. Zo stredu ružice vyrastá kvetná stonka s drobnými modrými kvietkami. Plod je guľatá, 1,5 až 2,5 mm drobná nažka. Osivo si udržiava klíčivosť 3 až 4 roky. Vzhľadom na pozberové dozrievanie nie je vhodné použiť osivo získané z jarného výsevu na jesenný výsev v tom istom roku, ale až v ďalšom roku.


Zoznámte sa s valeriánkou, "šalátom" nízkych teplôt

Je nenáročná

Darí sa jej vo všetkých klimatických polohách a pôdach, najlepšie sú však pôdy ľahšie, hlinitopiesočnaté, dostatočne zásobené živinami. Vyššie nároky má na obsah vápnika a fosforu v pôde. Na dobre zásobených pôdach hnojenie nie je potrebné. Nie je náročná na predplodinu, dáva vysoké úrody po všetkých druhoch zeleniny. Pestuje sa v II. až III. trati. Pri vzchádzaní si vyžaduje dostatok vlahy. Má krátke vegetačné obdobie, od výsevu po prvý zber je to približne 80 dní.

Zoznámte sa s valeriánkou, "šalátom" nízkych teplôt

Pestovanie

Pestujeme ju ako predplodinu skoro na jar alebo ako následnú plodinu pre jesennú úrodu. Výsevy neskôr na jeseň prezimujú a slúžia na skorý jarný zber. Pri jarnom pestovaní ju vysievame koncom marca až začiatkom apríla, zbierame už v máji. Z neskorších výsevov rýchlo vybieha do kvetu. Pre zber na jeseň alebo skoro na jar vysievame koncom augusta, v septembri, októbri a dokonca aj v novembri.

Osivo je vhodné pred výsevom namáčať približne 30 hodín, čím sa skráti dĺžka vzchádzania z 10 až 14 dní na 7. Osivo klíči pri teplote 15 °C. Vysievame plytko, do hĺbky 1 až 1,5 cm. Vzdialenosť medzi radmi má byť 15 až 20 cm, v riadku 2 – 3 cm. Na jednotné vzchádzanie rastlín je potrebné zabezpečiť rovnomernú vlhkosť, preto porast po výseve zakryjeme bielou netkanou textíliou, ktorá poslúži aj na dobré prezimovanie.

Zoznámte sa s valeriánkou, "šalátom" nízkych teplôt

Porast počas vegetácie odburiňujeme, pri nedostatku zrážok podľa potreby zavlažujeme. Predpestovať a vysádzať možno aj priesady, podobne ako pri šaláte hlávkovom. Medzi riadkami pôdu kypríme a porast chránime pred slizniakmi. Ak máme možnosť, pestujme valeriánku z jesenných výsevov vo fóliovníku alebo parenisku.

Zoznámte sa s valeriánkou, "šalátom" nízkych teplôt

Zbierame

Zbierame celé ružice alebo postupne odtrhávame jednotlivé lístky tak, ako na rastline dorastajú. Z jarných marcových výsevov zbierame valeriánku v máji, z letných koncom októbra, z neskorých jesenných výsevov v druhej polovici apríla. Čerstvé listy môžeme zbierať aj cez zimu a obohatiť našu stravu o vitamíny, a to buď spod netkanej textílie, alebo spopod krytej pestovateľskej plochy. V chladničke môžeme valeriánku uchovať kratší čas.

 

 

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie