Prekvapivá história vianočných symbolov: Vedeli ste, aký príbeh sa skrýva za stromčekom či adventným kalendárom?

Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť – od adventného venca a kalendára až po vianočný stromček. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia. Objavte, ako tieto vianočné symboly vznikli, aký mali pôvodný význam a prečo sa stali neoddeliteľnou súčasťou sviatkov.

Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia a s nimi aj záplava vôní, svetiel, dekorácií a milých tradícií. Na dverách sa čoskoro objavia prvé vence, obývačky prevonia vôňa punču, medovníkov a ihličia.

Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že nad nimi ani nepremýšľame. Ich korene však siahajú stovky až tisícky rokov dozadu – často k pohanským oslavám zimného slnovratu – a mnohé prešli pozoruhodnou cestou naprieč rôznymi krajinami.

Ako vznikol najznámejší symbol Vianoc

Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. Rimania zase zdobili chrámy vetvami ihličnanov na počesť Saturna, boha poľnohospodárstva.

V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. Keď sa v Anglicku a Amerike rozšírila správa, že jej manžel, princ Albert – pôvodom z Nemecka – priniesol a ozdobil stromček priamo v paláci, tento zvyk sa rýchlo ujal po celom svete.

Prečo ľudia začali stavať snehuliakov

Úplne prvý zdokumentovaný snehuliak sa objavil už v roku 1380. Historici však predpokladajú, že ľudia ich stavali dávno predtým. Tento zimný zvyk bol obzvlášť obľúbený v stredoveku, keď boli tradičné materiály na umeleckú tvorbu drahé a často nedostupné. Ľudia preto začali využívať sneh, ktorý mali v zime poruke.

Snehuliaci sa začali čoraz častejšie objavovať ako vianočná dekorácia – a že ich nebolo málo! Asi najznámejší snehuliak vznikol rukami samotného Michelangela, ktorý ho vytvoril na žiadosť vládcu Florencie.

Prečo sú zvončeky symbolom Vianoc? Ich duchovný aj praktický význam

Roľničky, kostolné zvony, zvončeky na saniach – najmä počas sviatkov ich vidíme všade, kde sa pozrieme. Ako sa však stali súčasťou Vianoc? Tieto cinkajúce ozdoby majú nielen symbolickú, ale aj praktickú funkciu.

V pohanských aj kresťanských tradíciách sa zvončeky dlho používali na odohnanie zlých duchov. Navyše, kostolné zvony oznamovali dôležité udalosti, ako narodenie Ježiša či začiatok bohoslužby.

A čo roľničky? Tie pôvodne varovali ľudí, že sa blížia sane a treba uhnúť z cesty, najmä keď hrubá vrstva snehu tlmila zvuk konských kopýt.

V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam. Najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere. Vedia totiž, že po zazvonení si nájdu pod stromčekom vytúžené darčeky.

História a význam vianočného venca

Tvorenie vencov začalo svoju tradíciu v 16. storočí v Nemecku – ako prakticky využiť opadané vetvičky zo stromčeka. No vianočná symbolika venca siaha až do antického Grécka a Ríma, kde víťazní atléti nosili na hlavách koruny zo zelených vetvičiek.

Tento symbol nekonečného kolobehu bol pre pohanov aj prísľubom jarného znovuzrodenia počas osláv slnovratu. Neskôr z neho kresťania spravili symbol Vianoc. Vence doplnili o sviečky a odpočítavali týždne do narodenia Ježiša. Práve vtedy vznikla tradícia adventného venca, aký poznáme dnes.

Prečo dávame deťom sladkosti 6. decembra

Asi každý z nás v detstve zažil to nadšenie, keď sme si 6. decembra našli v čižme či ponožke sladké prekvapenie. Za tento zvyk môžeme poďakovať ako inak svätému Mikulášovi, patrónovi detí.

Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa preto spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť. My si jeho dobročinnosť pripomíname každý rok drobnými darčekmi či sladkou odmenou pre najbližších.

Prečo sú červená a zelená farbami Vianoc?

Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, a preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách. Červená farba získala nálepku ‘’vianočná’ až oveľa neskôr.

Často sa popularita tejto farebnej dvojice pripisovala cezmíne, ktorá sa dodnes využíva na vence a dekorácie. Zelené listy mali symbolizovať Kristovu korunu a červené plody jeho krv.

Skutočný dôvod, prečo je červená farba spájaná s Vianocami, je však jednoduchší –  vďaka Santa Clausovi. Presnejšie umelcovi menom Haddon Sundblom, ktorý sa v 20. storočí podieľal na výrobe reklamy pre Coca-Colu. Práve on obliekol postavu Santa Clausa do ikonického červeného kabáta.

Prečo sa bozkávame pod imelom?

Zavesiť imelo nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Bozk pod imelom zasa zabezpečiť lásku.

Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. Jeho matka, bohyňa lásky Frigg, urobila z imela symbol lásky a sľúbila, že pobozká každého, kto pod ním prejde.

Hojné používanie imela počas sviatkov sa uchytilo aj vďaka jeho plodom, ktoré dozrievajú práve okolo Vianoc.

Príbeh vianočnej ruže

Prýštec najkrajší (poinsettia), známy najmä ako vianočná ruža, k nám prišiel až z Mexika. Jeho sýta červená farba sa už od pohľadu môže spájať s Vianocami, no jeho história ako vianočnej dekorácie je omnoho zaujímavejšia. Podľa legendy prinieslo jedno chudobné dievča k jasličkám skromný darček – burinu, ktorá sa po jej odchode zázračne zmenila na túto krásnu červenú kvetinu.

Svoje meno poinsettia dostala však po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol so sebou do Ameriky. Odtiaľ sa rýchlo rozšírila do celého sveta.

Prečo dávame na stromček svetielka

Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach. No nebolo tomu tak vždy. Tento zvyk začal v 16. storočí teológ Martin Luther, ktorý údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Prišiel tak s nápadom umiestniť stromček do obývačky a pripevniť na jeho vetvy zapálené sviečky.

Symbolika sviečok počas vianočných sviatkov

Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. Neskôr sa preniesli aj do kresťanských vianočných tradícií po celom svete.

Napríklad v Škandinávii 13. decembra dievčatá nosia na hlavách vence so zapálenými sviečkami na počesť svätej Lucie.

V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv. luminarias – sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky. Podobná mexická tradícia je aj Las Pasadas, kedy mladí ľudia nesú horiace sviečky, aby symbolicky osvetlili cestu Márie a Jozefa pred narodením Ježiša.

Svetlo sviečok sa využíva aj pri adventných vencoch a odpočítavaní štyroch týždňov (nedieľ) do Vianoc.

Odkiaľ sa vzala hviezda na vianočnom stromčeku?

Ďalším symbolom svetla je vianočná hviezda, ktorá podľa kresťanskej viery doviedla troch kráľov do Betlehema. Zvyčajne ju umiestňujeme na vrch stromčeka, jej tvar využívame pri vianočnom pečive alebo vyrábame ako dekoráciu z papiera.

Podobne ako ostatné symboly svetla z čias slnovratu, aj hviezda prinášala ľuďom nádej počas temných období.

Zaujímavé však je, že aj vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná. Každých niekoľko sto rokov sa vďaka tzv. konjunkcii Jupiteru a Saturnu objaví na oblohe výrazne žiarivá „hviezda“. Hoci k tomuto javu dochádza približne raz za 20 rokov, len zriedka sú planéty dostatočne blízko, aby sa pri pozorovaní voľným okom javili ako jeden útvar. Naposledy sa tak stalo v decembri 2020 (predtým ešte v roku 1623). Práve tento jav sa často uvádza ako vedecké vysvetlenie pôvodu betlehemskej hviezdy.

Ako vznikli adventné kalendáre a prečo začínajú 1. decembra

Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku – odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Technicky môže advent v niektorých rokoch začínať už 27. novembra, avšak moderné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra.

Prvé formy kalendárov sa objavili v Nemecku: dni sa značili kriedou na dvere, zapaľovali sa sviečky alebo sa pridávala slama do jasličiek v betleheme.

Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky – na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami. V tejto podobe sa postupne rozšíril po celej Európe až do Ameriky.

Ako vznikli vianočné koledy a prečo ich spievame dodnes

Okrem zimných symbolov patria k Vianociam aj piesne, ktoré poznáme celé generácie. V čase, keď kresťania začali nahrádzať pohanské oslavy zimného slnovratu Vianocami, biskupi naprieč Európou vyžadovali počas vianočných omší spev akýchsi hymien. Mnohí skladatelia sa chceli na tomto zvyku podieľať a tvorili vlastné koledy. No keďže boli výhradne v latinčine, popularity u bežných ľudí sa nikdy nedočkali.

Zlom nastal až v roku 1233, keď František z Assisi založil tradíciu betlehemských hier. Zakomponoval do nich chválospevy rozprávajúce príbeh narodenia Ježiša Krista – zvyčajne v jazyku, ktorému publikum dobre rozumelo. Netrvalo dlho a ľudia si ich začali pospevovať. Odvtedy sa koledy stali pevnou súčasťou osláv Vianoc a dodnes dostanú každého do sviatočnej nálady.

Galéria k článku

Text: Rebeka Slobodová
Foto: isifa/Shutterstock

Ďalšie zaujímavé články

Vianočná výzdoba v záhrade: Vyrábame stromček z paliet Trendom sú prírodné vianočné dekorácie. Inšpirujte sa a využite to, čo ste si nazbierali počas roka Vykúzlite si vianočnú atmosféru: Adventný veniec z vlastnej záhrady Predvianočné aktivity v okrasnej záhrade. Čomu teraz venovať pozornosť? 5 tipov, ako čo najlepšie vybrať živý vianočný stromček. Prvý dojem vám stačiť nebude! 4 nápady na adventné vence a svietniky: Čo záhradkári vyrábajú z darov prírody