Tieto bohato kvitnúce trvalky s pôvabným menom sú nenáročné na pestovanie, a tak môžu byť spoľahlivou súčasťou moderných i vidieckych trvalkových záhonov.
Rod veronika (Veronica) je pomerne rozsiahly a niekoľko druhov rastie prirodzene v našej prírode, odkiaľ semienka vietor často zaveje do záhradiek. Ide o prispôsobivé plazivé až vyššie trvalky. Šľachtené odrody pestujeme pre kvety, ktoré sa objavujú od mája do júna, ale aj pre pekné, sviežo pôsobiace olistenie.
Okrem voľnej pôdy sa dajú pestovať vo vegetačných nádobách, a to buď samostatne, či v kombinovaných výsadbách. Kvety vyrastajú podľa druhu jednotlivo alebo sú usporiadané v súkvetiach. Na ideálnych stanovištiach vytvárajú veroniky husto olistené trsy a každoročne potešia záplavou kvetov. Suché súplodia stredne vysokých a vyšších druhov sú ozdobou záhonov počas zimného obdobia.
Priebežne pribúdajú nové odrody, ktoré charakterizujú atraktívnejšie kvety. Najčastejšie sú v rôznych odtieňoch modrej, no súčasťou sortimentu sú i odrody s bielymi, fialovými alebo ružovými kvetmi.
Odolné voči mrazu, vetru, no doprajte im slnko
Veroniky potrebujú slnečné miesta, v polotieni málo kvitnú a v tieni sa im nedarí vôbec. Vyhovuje im bežná priepustná a primerane vlhká, nie príliš suchá záhradná pôda. Nemala by teda dlhšie presychať a nesmie byť ani zmáčaná. Nemusí byť ani príliš výživná, lebo veroniky tolerujú aj nižší obsah živín. Neprekáža im ani veterné stanovište a ich prednosťou je výborná odolnosť proti mrazu.
Hlavným obdobím výsadby je jar. Sadiť s neporušeným koreňovým balom sa dajú aj kvitnúce jedince. Dôležité je nezabúdať na ich pravidelnejšie zavlažovanie. Skoro na jar alebo na jeseň môžeme deliť staršie trsy a takto si ich rozmnožiť. Aby bol porast veroník atraktívnejší a v kombinovanom záhone vynikli, vysádzame do skupiny viac kusov z jedného druhu alebo odrody. Pri umiestňovaní do záhonov zohľadňujeme výšku a šírku rastu.
Bez chorôb a škodcov
Každoročne skoro na jar môžeme okolo rozrastených jedincov rozsypať preosiaty kompost. Potrebný je aj prísun vlahy, hlavne počas suchších a teplejších dní. Raz za 3 až 4 roky je potrebné trsy stredne vysokých a vyšších druhov rozdeliť, čím ich „zmladíme“. Suché nadzemné časti nestriháme na jeseň, ale až skoro na jar. Veroniky netrpia chorobami ani škodcami.
Ktoré si vybrať?
Veronika sivá (Veronica incana)
Ide o obľúbený a často pestovaný nižší druh s modrými kvetmi usporiadanými v súkvetiach a zaujímavými striebristými listami. Hodí sa do skaliek a kvetinových múrikov.
v. × š.: 40 × 30 cm
Veronika horcovitá (Veronica gentianoides)
Atraktívny stredne vysoký druh s bledomodrými kvetmi potrebuje dostatok slnka a vlhkejšiu pôdu. Vynikne v kvetinových záhonoch, v prírodných výsadbách a pri jazierkach. Ideálne je sústrediť spolu viac rastlín.
v. × š.: 50 × 30 cm
Veronika klasnatá (Veronica spicata)
Bohato kvitnúci druh s viacerými pekne kvitnúcimi odrodami máva najčastejšie sýtoružové alebo fialové kvety. Po odkvitnutí a orezaní zvyškov kvetov zakvitne ešte raz. Uplatní sa v moderných záhradách a v nádobách.
v. × š.: 45 × 30 cm
Veronika plazivá (Veronica repens)
Tento odolný, rýchlo rastúci a pôdopokryvný druh s jednoduchými bledomodrými kvetmi môže na slnečných miestach s výživnou a mierne vlhkou pôdou nahradiť trávnik. Rastie aj v skalkách a kvetinových múrikoch, pri schodoch a medzi nášľapnými doskami.
v. × š.: 10 × 20 cm
Veronika rakúska (Veronika austriaca)
Vytvára súvislé nižšie porasty. Každoročne bohato kvitne sýtomodrými kvetmi. Potrebuje dostatok slnka, zásaditú až neutrálnu pôdu. Rozrastie sa v skalkách, v štrkových záhonoch a v kvetinových múrikoch.
v. × š.: 30 × 30 cm
Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Pestujem Asiminu, drobné kiwi, figy, čučoriedky, a ešte nejaké drobnosti, mám ne…