Pôsobí nevinne, no ukrýva toxické prekvapenie. Krvavček je botanickou raritou
Daniel Košťál Krvavček má špecifickejšie požiadavky na pestovanie. No ak mu ich splníme, v záhrade budeme mať malý botanický klenot. Zoženieme ho u špeciálnych pestovateľov trvaliek a vhodnú príležitosť na jeho výsadbu budeme mať na jeseň.
Krvavček lekársky (Sanguinaria canadensis) je najviac 30 cm vysoká rastlina, ktorú by sme v našich záhradách našli veľmi málo. Sem-tam sa dá nájsť v tých starších.
Zaujímavá je listami aj kvetmi. Pokiaľ ide o listy, v mladosti, pri pučaní, zhruba v apríli sú nápadne stočené a neskôr sa naplno rozvíjajú. Sú už na pohľad netradičné, laločnaté (5 až 9 lalokov) s vrúbkovanými okrajmi, zelené s modrasto sivým nádychom a jemnou žilnatinou.
Z trhlín v listovom tkanive a pri poranení, rovnako aj z krehkých podzemkov vyteká červená, toxická a dráždivá tekutina, ktorá pripomína krv. Tento jav dal rastline aj názov.
Krása krvavčeka trvá krátky čas
Nádherné kvety krvavčeka sa objavujú počas slnečných dní v apríli až máji, vždy na krátkych stopkách a väčšinou zakrátko odkvitajú. Sú biele s nápadnými tyčinkami, jednoduché, poloplné alebo plné (odrody ‘Plena’ a ‘Multiplex’).
Po odkvitnutí sa vytvoria semená, prostredníctvom ktorých si rastlinu môžeme rozmnožiť, prípadne sa spoľahneme na samovýsev. Po tejto fáze krvavček zaťahuje do pôdy a z daného miesta sa nadzemná časť úplne stráca. Všetku svoju silu ale stiahne do podzemkov, prezimuje a znovu sa objaví v nasledujúcej sezóne na jar.
Krvavček pochádza až zo Severnej Ameriky a u nás sa mu bude dariť len v určitých lokalitách, vo všeobecnosti skôr vlhkých.
Pri pestovaní sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou, pretože kým sa rozrastie, ubehne neraz aj viac rokov.
Darí sa mu v skalke aj pod stromami
Tejto pôvabnej a krehko pôsobiacej rastline sa bude najlepšie dariť na polotienistých stanovištiach s vlhkou (nevysychavou a nezmáčanou), dobre priepustnou a mierne kyslou pôdou, ktorá je bohato zásobená živina.
Neporastie v suchších ani kamenistých pôdach. Takisto sa jej nebude dariť na veľmi slnečných miestach, tie však ocení na začiatku kvitnutia, neskôr, od začiatku leta potrebuje polotieň až tieň.
K prednostiam tohto trvalkového druhu patrí vyššia odolnosť voči nízkej teplote, úspešne ho preto môžeme pestovať aj vo vyšších polohách. Uplatní sa v skalkách, v ľahkom tieni pod stromami a krami, v rôznych zákutiach a prírodných výsadbách.
Na ideálnych stanovištiach sa postupne, no skôr pomaly rozrastá pomocou masívnych a rozvetvených podzemkov. Vhodné je vyhradiť tejto rarite dostatok miesta a nepestovať ju v blízkosti druhov, ktoré by ju mohli utláčať.
Rozdelenie podzemku je zároveň druhou alternatívou, ak si krvavček budeme chcieť rozmnožiť.
Liečivá a zároveň jedovatá rastlina
Rastlinu ocenia milovníci netradičných rastlín či botanických kuriozít, zároveň aj pestovatelia skalničiek a tiež liečivých rastlín. Práve medzi ne je aj niekedy zaraďovaná, hoci ide o jedovatý druh pre človeka aj domáce zvieratá.
Kedysi sa však koreň rastliny využíval na farbenie aj výrobu liečivých prípravkov. Je tiež súčasťou homeopatických prípravkov.
Akékoľvek domáce využitie však treba zvážiť. Krvavček totiž obsahuje alkaloid sanguinarín a ďalšie látky, ktoré sa môžu podpísať pod vážne zdravotné problémy.
Galéria k článku
