Získajte osivo z vlastnej záhrady. Ktoré plodiny sú na to vhodné?

  • 03.09.2021

Koncom sezóny je najlepší čas pozberať vlastné osivo, vďaka čomu ušetríme na jeho nákupe v ďalšom roku.

Semienka z vlastnej záhrady

Hoci august a september sú stále predovšetkým mesiacmi zberu, mnohé z pestovaných rastlín už končia svoju sezónu, s čím súvisí dozrievanie semien. To môžeme využiť na ich zber. Zabezpečiť a pozbierať semená z rastlín, ako sú hrášok, šalát, paprika či mangold je celkom jednoduché. Tento spôsob získavania semien je navyše priateľský k životnému prostrediu. To, že ponecháme niektoré rastliny v záhone dozrieť až do semien, priláka aj niektoré vtáky, pre ktoré sú potravou. Príkladom sú stehlíky, ktoré môžeme pozorovať, ako sedia na hlávkach najmä lopúchov či bodliakov a vyberajú semená.

Rastliny, z ktorých plánujeme zbierať semená, musia byť vitálne a zdravé, bez chorôb a škodcov. Takisto musia dobre plodiť a ich plody majú mať dobrú chuť.

Semienka z vlastnej záhrady

Ako predísť kríženiu druhov a odrôd

Niektoré druhy zelenín, ako sú tekvice a cukety, sa môžu medzi sebou krížiť a takéto osivo ponesie znaky oboch rodičovských rastlín. Možnosť kríženia vieme obmedziť tým, že pestujeme iba jeden typ rastlín, a tak bude menšie riziko, že sa peľ iných odrôd prenesie vetrom či hmyzom až k nám.

Rastliny, z ktorých plánujeme pozberať osivo, môžeme tiež tesne pred kvitnutím zakryť napríklad bielou textíliou a jednotlivé kvety opeľovať ručne. No aj semeno z nezakrytých cukiet či tekvíc býva dobre použiteľné. Dcérske rastliny sú svojim rodičom podobné tvarom aj vlastnosťami. Navyše možno pre ten-ktorý rok získame aj netradičný hybrid.

Rizikom je skríženie okrasných odrôd tekvíc s obyčajnými, okrasné totiž mávajú veľmi nepríjemnú horkú chuť.

Ako získať semená

Paradajky

Semená aj s kúskami dužiny vytlačíme zo zrelého plodu. Dáme ich do malej mištičky a necháme stáť niekoľko dní, až kým zmes začne fermentovať. Vložíme do nádoby s vodou, zamiešame, necháme sadnúť a pozberáme semená, ktoré klesnú ku dnu. Dôkladne ich opláchneme. Uložíme ich v jednej vrstve na tanierik alebo na mištičku a dáme na teplé miesto, kde vyschnú. Paradajky sa medzi sebou niekedy krížia, ale zvyčajne si zachovajú svoju podobu.

Platí aj pre: machovky, egreše

Zber semienok z rajčín

Hrášok

Pri zbere zeleného hrášku neraz nájdeme pod listami niekoľko prestarnutých strukov, ktoré sme predtým prehliadli. Tieto sú ideálne na zber semien. Počkáme, kým na rastline zožltnú, a pozberáme ich. Šupky odstránime, keď semienka vnútri začnú hrkať, a dosušíme ich na teplom mieste. Hrášok sa zvyčajne nekríži, takže by sme mali získať semená, ktoré budú produkovať úrodu totožnú s tou tohtoročnou.

Platí aj pre: struková fazuľka (je o niečo viac náchylná na kríženie ako hrášok)

Zoschnutý hrášok

Mangold

Hoci sa mangold kríži s červenou repou, nie je to problém, pretože dcérske rastliny budú tak či onak produkovať chutnú úrodu listov. Obe spomínané zeleniny sú dvojročné, kvety a semená sa objavia až v druhom roku pestovania. Kvitnúce rastliny potrebujú oporu v podobe kolíka, kvetenstvo je pomerne veľké a ťažké.

V slnečnom a suchom období počkáme, kým semená na rastline dozrejú, potom ich vyklepeme do vedra či na tácku. V daždivom počasí je lepšie odstrihnúť stonky s dozrievajúcim osivom tesne pred dozretím a dosušiť na stonke v teplom a suchom interiéri a až potom vyklepať.

Platí aj pre: červená repa

Semienka mangoldu

Čili

Ak plánujeme získavať vlastné osivo z čili papričiek, najlepšie urobíme, ak budeme v záhone pestovať iba jednu odrodu, hoci sú zvyčajne samoopelivé. Pri získavaní osiva z plodu si dáme rukavice, aby nás ich šťava nepopálila. Rozrežeme zrelú čili papričku, vyberieme a umyjeme semienka. Necháme ich plytko rozložené niekoľko dní na teplom mieste, napríklad na tanieriku. Osivo je vhodné na uskladnenie, keď sa semienka pod tlakom lámu, neohýnajú.

Platí aj pre: sladká paprika

Pažítka

Kvety pažítky produkujú veľké množstvo drobných semien, ktoré na rastline rýchlo dozrejú a vyschnú. Keď sa semienka vyfarbia dočierna, hlávky kvetov ostriháme do nádobky na vajíčka alebo na kvety natiahneme papierového vrecko, zaviažeme a odstrihneme stonky, čím sa hlávky ocitnú priamo vo vrecku. Semienka vytrasieme a skladujeme na chladnejšom a suchom mieste, napríklad v obálke.

Platí aj pre: cibuľa, pór (zvyknú sa krížiť)

Semienka pažítky v odkvitnutom kvete

Fazuľa šarlátová

Fazuľa šarlátová sa kríži navzájom, a to až do vzdialenosti 800 metrov. Na získanie semien rovnakého typu, farby a veľkosti zakryjeme rastlinu bielou netkanou textíliou a kvety opeľujeme ručne. Struky necháme dozrieť a vyschnúť na mieste. Pozbierame ich, vylúpeme a usušíme vnútri. No pozor, ak budeme čakať príliš dlho, môže sa stať, že sa struky začnú samovoľne otvárať a semená vypadajú. V daždivom počasí necháme pozberané struky najskôr vyschnúť na teplom suchom mieste.

Platí aj pre: bôb (tiež podlieha kríženiu)

Šaláty

Šaláty necháme vykvitnúť a za niekoľko týždňov dozrejú semienka. Môžeme ich sklepať do vedra či na hlbší plech na pečenie. Oddelíme ich od pliev vo veľkom site. Pomôže nám pri tom mierny vietor, keď ich opakovane presýpame z vedra do sita a naopak. Šaláty sa medzi sebou krížia. Predísť tomu môžeme tak, že ich pestujeme od seba vo vzdialenosti osem metrov.

Platí aj pre: rukola, koriander, horčica (tiež sa môžu krížiť)

Kvety šalátu ponechané na osivo

Špecifické hybridy F1

Takzvané hybridy F1 produkujú šľachtitelia, aby rastliny dosiahli špecifické vlastnosti, napríklad silný rast, odolnosť proti chorobám a vysokú úrodu. Semienka z týchto rastlín si však nezachovávajú vlastnosti svojich rodičov. Z tohto dôvodu je lepšie zberať semienka z druhov či odrôd, ktoré nie sú označené ako F1. Či pestujeme hybrid F1 alebo nie, sa dozvieme z označenia na vrecku osiva, kde to býva uvedené pri názve odrody. Keď na vrecku nie je uvedené F1, tak to zrejme bude obyčajné osivo, navyše osivo F1 býva drahšie pre náročnejší spôsob jeho získania.

Ako uskladniť osivo

Osivo uskladňujeme v papierových obálkach alebo vo vreckách. Vždy ich označíme dátumom a názvom. Vložíme ich do vzdušnej debničky, napríklad drevenej, do ktorej pridáme zopár vysúšacích vreciek (so silikagélom). Uložíme do suchej skrine. Osivo zeleniny by si malo udržať klíčivosť od dvoch do piatich rokov v závislosti od druhu.

 

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku