Prečo mravce pasú vošky ako ovečky? Biológ vysvetľuje toto nezvyčajné kamarátstvo
Adrián Purkart Jeden z najtypickejších vzájomne prospešných vzťahov dvoch druhov organizmov možno pozorovať v každej záhrade. Hoci ide o fenomén, ktorý odnepamäti fascinuje vedcov, nám záhradkárom spôsobuje vrásky na čele.
Vo svete žije viac ako 5-tisíc druhov vošiek a 14-tisíc rôznych druhov mravcov. V Európe je biodiverzita nižšia, pričom na Slovensku odhadujeme okolo 800 druhov vošiek a 121 druhov mravcov. Pri toľkej početnosti na seba narazia v prírode veľmi často.
Zaujímavý vzťah vošiek a mravcov
Približne pred 70 až 100 miliónmi rokov sa začal formovať zaujímavý vzťah.
Vošky počas cicania šťavy z listov a stoniek rastlín spotrebúvajú pomerne málo cukru. Ten sa im v tele hromadí, a tak ho vylučujú formou sladkých kvapôčok, ktorý nazývame aj medovica. Dokážu ho od tela odhodiť do veľkej vzdialenosti tak, aby sa im doslova nehromadil pod nohami – bránia sa tým pred rozvojom plesní. Práve tieto sladké povlaky zlizujú mravce, osy, včely a iný hmyz.
Postupne mravce zistili, že sladká pochutina sa netvorí na listoch samotných, ale práve na konci tiel vošiek. Prestali ich preto loviť ako korisť a, naopak, začali ich chrániť ako drahocenný zdroj potravy. Nie je to však vo svete vošiek samozrejmosť a v súčasnosti tento vzťah s mravcami praktizuje približne 10 % druhov.
Mravce idú za sladkým
Mravce zvyčajne pochodujú z hniezda po pachovej značke priamo za voškami, kde čakajú, kým sa objaví na tele vošky sladká kvapôčka. Dokonca ju stimulujú tykadlami, aby sa jej produkcia urýchlila.
Mravce chodia od vošky k voške a pasú ich doslova ako také ovečky. Na našich rastlinách preto pozorujeme, ako sa vošky sústreďujú do kolónií v stovkách až tisíckach jedincov spoločne s mravcami. Keď sa mravec dostatočne nasýti sladkostí, odnáša vo svojom sociálnom žalúdku medovicu do mraveniska, aby nasýtil larvy a kráľovnú.
Tento vzťah s voškami vedie veľká časť bežne žijúcich mravcov v záhradách. Niektoré z nich majú ešte sofistikovanejšie stratégie. S príchodom zimy mravce vyhľadávajú vajíčka vošiek na rastlinách a znášajú ich do svojich komôr v mravenisku, aby ich ochránili pred predátormi a zimou. Na jar buď vošky samy vylezú na rastlinu, alebo ich tam mravce odnesú.
Mravce vošky presúvajú aj v rámci jednej rastliny. Nie je preto náhoda, že sa vošky sústreďujú práve na tých najmladších častiach rastlinných pletív. V týchto miestach sú šťavy ľahšie stráviteľné a zároveň výživnejšie, čo ocenia nielen vošky, ale aj mravce.
Prečítajte si tiež
Mravce ochranári
Kolónie vošiek sú pomocou mravcov dobre chránené aj pred predátormi. Ak je ich dostatok, hravo odplašia aj oveľa väčšiu lienku, larvu zlatoočka či pestrice.
No nie je to tak vždy. Najväčšie kolónie vošiek zaznamenávame na jar, keď sú listy čerstvé a nie je dostatok predátorov. Predačný tlak na vošky počas roka rastie a v prírode blízkych záhonoch ich populácie zvyknú výrazne klesať. Vošky sú napokon prirodzenou súčasťou prírody a menšie kolónie na listoch rastlinám nijako neublížia.
Zlom nastáva, ak je ekologická stabilita v záhrade narušená, a tak sa môžu vošky nerušene množiť.
Viete, z čoho je medovicový med?
Naopak, veľké kolónie vošiek ocenia najmä včelári v okolí lesov. Na vrcholkoch stromov žijú vošky medovnice, ktoré sú chované rôznymi druhmi lesných mravcov. Množstvo vyprodukovanej medovice býva v dobrých rokoch také veľké, že si na nej pochutnajú aj kolónie včiel.
Keďže medovica vošiek je bohatá na drahocenné zlúčeniny, vzniká vyhľadávaný medovicový med. Ten má špecifickú chuť a tmavú farbu. Klimatická zmena a zhoršený stav lesných porastov však populáciám týchto vošiek neprospieva. Aj preto býva množstvo takéhoto medu každý rok veľmi obmedzené.
Rady biológa: Čo robiť v záhrade proti voškám
- V záhrade pestujte okrem iného aj fenikel, kôpor, kmín a iné, hoci len okrasné rastliny s plytkými kvetmi. Tie lákajú množstvá pestríc, ktorých larvy sú úhlavnými predátormi vošiek. Jedna larva ich počas vývinu zožerie aj viac ako 400.
- Cielené prinášanie lienok na rastliny s voškami môže pomôcť, no ide o dočasné riešenie. Úspešné môže byť v skleníkoch či na balkónoch. Vhodné je podporovať miesta, kde by mohli lienky prečkať zimu, a tak považovať záhradu za vhodný domov.
- Lienky obľubujú hmyzie hotely, hromady dreva, ale aj látkové strašiaky a iné okrasné prvky. Lienky aj ich larvy požierajú vošky. Spomínané úkryty podporujú aj výskyt zlatoočiek a ich lariev, ktorým vošky náramne chutia.
- Cielené hubenie mravenísk v okolí zasiahnutých rastlín môže viac uškodiť, ako pomôcť. Obzvlášť, ak sú použité rôzne chemické „babské rady“. Účinnejšia je snaha prerušiť pachovú stopu medzi mraveniskom a kolóniou vošiek, napokon, vošky sú bez mravcov bezbranné. Pomôcť môžu jemné nátery aromatických prírodných olejov (napr. levanduľa a pod.) nanesené na kmeň. Pôsobí to krátkodobo, preto sa musí viackrát za sezónu opakovať.
- K ochrane drevín možno použiť aj lepivé pásky, ale len v čo možno najtenšej podobe. Hrubé lepivé pásky či nátery totiž lapajú aj iný, často veľmi užitočný hmyz, ba dokonca aj vtáky a iné väčšie živočíchy.
Galéria k článku
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD. MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
