Pestrice, postrach všetkých škodcov

  • 10.08.2020

Spozorovali ste už žltočierne pásikavé telo podobné ose, ktoré v záhrade lieta z kvetu na kvet? Patrí pestrici, jednému z najužitočnejších tvorov v záhrade.

Pestrice

Pestrice (Syrphidae)

Zaujmú aj spôsobom letu – neraz sa vznášajú na jednom mieste ako také vznášadlá. Vďaka tomu nesú v angličtine názov hoverflies (hover znamená v angličtine vznášať sa, fly, mn. č. flies značí mucha, muchy). Pestrice sú druhovo početne zastúpená skupina a na území Slovenska rozoznávame viac ako 400 rôznych druhov. Približne jeden centimeter veľké imága (dospelce) sú často pestro sfarbené, čo ich má chrániť pred predátormi. Nemajú žihadlo, a tak sa ich nemusíte obávať. Okrem výstražného sfarbenia ich vo vzduchu pred predátormi chránia ohromujúce manévrovacie schopnosti.

Výkonné opeľovače

Dospelé pestrice sa živia peľom a nektárom. Súčasné výskumy hovoria, že sa po samotárskych včelách radia k najlepším opeľovačom vo svete hmyzu. Počas migrácie do nových území sa vždy kde tu zastavia na kvete, aby sa nakŕmili. Vďaka tomu dokážu efektívne opeliť kvety nepríbuzných jedincov rastlín. Zväčša preferujú biele a žlté kvety s nenáročným prístupom k peľovým tyčinkám.

Pestrice na kvete

Larvy ako predátory

Kým dospelce sa živia peľom, larvy veľkej časti druhov sú predátormi. Pestrice aktívne vyhľadávajú kolónie vošiek na rastlinách a v ich blízkosti kladú vajíčka. Približne o dva dni sa z nich liahnu malé červovité larvy, živiace sa strapkami, voškami, ale aj iným drobným hmyzom, ktorý pre hospodáriaceho záhradkára zväčša predstavuje škodcu.

Po rastline sa pohybujú pomaly a nemotorne, ale nemajú sa kam ponáhľať – vošky im rozhodne neutečú. Hoci v prednej časti tela nemajú výrazne vyvinutú hlavu, dokážu mäkkú vošku uchopiť zvláštnym bodavo-cicavým ústnym ústrojenstvom. Zodvihnú ju do vzduchu a pomaly ju vycicajú. Takto dokážu počas desiatich dní zjesť viac ako 400 väčších, alebo až 800 menších vošiek. Niekedy tvoria larvy pestríc až 70 % všetkých predátorov vošiek na rastlinách. Vykŕmené následne zliezajú z rastliny do pôdy, kde sa kuklia. Niektoré druhy pestríc vytvárajú viac generácií počas roka, iné sa vyskytujú iba na jar a zvyšok roka prečkávajú v štádiu kukly.

Larva pestrice a vošky

Najčastejšie druhy

Najbežnejším druhom, s ktorým sa môžeme stretnúť v záhradách, je pestrica pruhovaná (Episyrphus balteatus). Je rozšírená naprieč celou Európou a na potravu zďaleka nie je náročná. Zistilo sa, že jej larvy požierajú viac ako 200 rôznych druhov vošiek. V moderných agrokultúrach sa v súčasnosti testujú ako biologická ochrana rastlín.

Bežná je aj pestrica ríbezľová (Syrphus ribesii), ale aj pestrica písaná (Sphaerophoria scripta). V okolí pestro zariadeného pozemku môže nájsť skvelé podmienky na život aj vyše 50 rôznych druhov pestríc. Takúto ohromnú rozmanitosť predátorov vošiek však nemožno nalákať iba na prítomnosť škodcov. Na to, aby samice pestríc boli schopné produkovať vajíčka, vyžadujú od nás, záhradkárov, rôznorodú mozaiku pôvodných kvetov rastlín, kde sa môžu nasýtiť nektárom a peľom a šetrné ochranné opatrenia v záhradke.

Pestrica na kvete na lúke

Rady biológa

Biológ radí, ako podporiť výskyt pestríc v záhrade.

  • Pestrice milujú kvety, na ktoré si stačí sadnúť, aby sa nasýtili. V jarných mesiacoch, keď sa vošky začínajú prebúdzať, určite ponechajte púpavy a sedmokrásky. Pestrice tak nájdu dostatok potravy, aby proti voškám a strapkám vo vašich záhonoch zakročili včas.
  • Vysádzajte najmä drobnokveté astrovité rastliny (napríklad rebríček), prípadne rôzne mrkvovité druhy rastlín. Pestrice taktiež milujú kvety okrasných cesnakov, ktorých trh ponúka veľké množstvo odrôd.
  • V letných mesiacoch sa na málo využívaných miestach záhrady snažte kosiť menej často tak, aby ste ponechávali plôšky s kvitnúcimi bylinami. Pestrice a iný užitočný hmyz tu vo vlhšom podraste prečkávajú noc a ráno zlizujú rannú rosu.
  • Nepodliehajte panike, ak sa na stromoch či kroch objavuje malé množstvo vošiek. Zdravá rastlina bez problémov zvládne toľko škodlivého hmyzu. Pokiaľ ich množstvo v krátkom čase rapídne nerastie, vzťah predátor – korisť je vo vašej záhrade nastavený správne. Pokiaľ by ste zakročili chemicky, mohli by ste nechtiac vyhubiť predátorov, a tým narušiť krehkú ekologickú stabilitu, čo môže v konečnom dôsledku priniesť premnoženie škodcov.

Text: Mgr. Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie