Vieme o nich málo, ale mravce sa ich boja. Počuli ste už o mravcolevoch?

Mnohí záhradkári sú z mravcov zúfalí a vymýšľajú rôzne stratégie, ako ich obmedziť. Zdá sa, že tie si z toho veľkú hlavu nerobia. No paniku istotne majú z predátorov, ktoré sa špecializujú na ich lov.

Dospelý mravcolev
Dospelý mravcolev sa podobá vážke, na rozdiel od nej však lieta ťarbavo. Foto: Shutterstock

Ide o mravcolevy (Myrmeleontidae). Je to zaujímavá skupina sieťokrídleho hmyzu rozšírená prevažne v tropických oblastiach. Ich biodiverzita presahuje 2-tisíc rôznych druhov, z ktorých na Slovensku žije iba 12. Aj z nich je niekoľko takých vzácnych, že ich entomológovia nájdu len možno raz za 20 rokov.

Vo všetkých prípadoch však ide o teplomilné živočíchy. Počet druhov smerom k chladnejším regiónom klesá. Aj vďaka zmenám klímy sa s nimi čoraz častejšie môžeme stretnúť v okolí našich príbytkov.

Charakteristický lievik

Ako ich nájdeme? Sú na to dva rôzne spôsoby. Prvým je šanca objaviť samotnú larvu. Tá žije prevažne v sypkej pôde – najčastejšie v piesčitom substráte –, ale aj v nazhromaždenom prachu niekde pod oblokom budovy. Má zavalité telo a mohutné otŕnené hryzadlá.

Larva sa zahrabáva do substrátu, pričom ho hryzadlami vykopáva do strán. Vzniká tak charakteristický lievik s priemerom 4 až 7 centimetrov. Na jeho dne sa nachádza samotná zahrabaná larva, ktorá striehne na korisť.

Keď sa po pôde pohybuje mravec či iný drobný živočích, dokáže vibrácie jeho chôdze veľmi citlivo vnímať. Vystrčí hryzadlá a čaká. Živočích padajúci do lievika vytvoreného v sypkom substráte má malé šance na únik. Pokiaľ sa mu darí šplhať po jeho okrajoch, larva mravcoleva ho začne obhadzovať zrnkami piesku tak, aby ho zhodila.

Unavená korisť padá na dno lievika, kde ho mravcolev hryzadlami nabodne, pričom doň vstrekne jed a následne tráviace šťavy. Podobne ako pavúky, aj mravcolevy požierajú svoju korisť mimotelovým trávením – doslova ju vycicajú. Zbytky potravy neskôr odhodia von z lievika ako odpad.

Larva postupne rastie, vývin trvá aj dva roky. Na mravcolevoch je zaujímavé, že nemajú vyvinutý análny otvor. Všetok telesný odpad sa im v tele hromadí. Na konci vývinu ho dokážu využiť na stavbu kokónu, čo je akoby ochranná schránka, v ktorej prebieha premena na dospelého jedinca.

Lievikovité pasce mravcoleva
Prítomnosť mravcoleva prezradia preň typické lievikovité pasce. Foto: Shutterstock

Dospelce podobné vážke

Dospelé mravcolevy sa liahnu v polovici leta. Vzhľadovo sú absolútne odlišné od lariev. Na prvý pohľad pripomínajú vážky. Majú podobné rozmery tela a krídel. Rozdielov je však viacero, no najmarkantnejší je v spôsobe letu. Kým vážka lieta obratne a dokáže uloviť letiaci hmyz, mravcolev lieta pomaly a pomerne ťarbavo. Jeho let býva krátky, často len niekoľko metrov.

Taktiež mravcolevy nezvyknú lietať počas dňa, ale začnú byť aktívne za súmraku, pričom aktivita siaha až do hlbokej noci. Je to stratégia, ktorou sa snažia ukryť pred vtákmi a inými dennými predátormi. Dospelý mravcolev čerpá energiu z nazhromaždených zásob získaných v larválnom štádiu a žije zhruba 20 dní. Za tento čas sa snaží spáriť a naklásť vajíčka, z ktorých môžu vzísť ďalšie generácie.

Larva mravcoleva
Kým larva môže žiť až dva roky, dospelý hmyz sa dožije len niekoľko desiatok dní. Foto: Shutterstock

Bežné aj raritné druhy

Asi najbežnejším druhom na Slovensku je mravcolev čiernobruchý (Myrmeleon formicarius), ktorý sa vyskytuje nielen na juhu, ale aj v teplejších dolinách a kotlinách na severe krajiny. Lietajúce imágo dosahuje veľkosť štyri centimetre.

Zaujímavú raritu sa podarilo nájsť vedcom na pieskových dunách Záhoria – pôsobivého mravcoleva druhu Acanthaclisis occitanica, ktorý patrí k tým najväčším v Európe. Rozpätie jeho krídel dosahuje až 11 centimetrov. Vyskytuje sa najmä pri Stredozemnom mori a na našom území je veľmi vzácny. Dosiaľ bol nájdený iba štyrikrát.

Rady biológa: Ako presunúť mravcoleva a kde ho nájsť

Biológ Adrián poradí aj to, ako presunúť mravcoleva.

  • Ak nájdete na záhrade lieviky mravcolevov na nevhodnom mieste, je možné ich presunúť. Stačí lopatkou odobrať substrát z lievika a jeho tesného okolia. Navyše, nie všetky lieviky sú obsadené larvami – tie dokonca často migrujú. Takto odobraný substrát aj s larvou môžete preniesť na iné miesto so sypkou hlinou.
  • Hoci larvy mravcolevov majú hryzadlá obsahujúce jed, pre človeka nepredstavujú nebezpečenstvo. Pokiaľ natrafíte na lieviky, možno život ich obyvateľov bez problémov pozorovať aj s malými deťmi.
  • Ako nájsť okrídleného mravcoleva? Najjednoduchšie je ísť po zotmení s baterkou na suchú lúku. Pokiaľ sa na nej vyskytujú, budú lesknúcimi sa krídlami pomalým letom odlietať zo stebiel tráv. Často im v svetle aj svietia oči.
  • O mravcolevoch na Slovensku vieme veľmi málo. Obľúbenou činnosťou záhradkárov môže byť aj občianska veda, teda mapovanie živočíchov fotografiami, ktoré pomáha vedcom. Najväčším portálom, kde ľudia svoje nálezy evidujú, je www.inaturalist.org. Nič to, ak názov fotografovaného druhu nepoznáte, rôzni odborníci ho tam pomerne spoľahlivo určia za vás.

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku