Modlivka, maskovaný predátor hmyzu so záľubou v jedení partnera
Koncom leta sa môžeme v teplejších oblastiach Slovenska stretnúť s fascinujúcim živočíchom. Má dlhé zelené telo s krídlami, výraznú trojuholníkovú hlavu a zvláštne ozubené predné končatiny.
Ide o modlivku zelenú (Mantis religiosa), jediný druh modlivky vyskytujúci sa na našom území. Meria úctyhodných cca 6 až 8 centimetrov.
Priamo z vajíčka
Modlivky sú hmyz s nedokonalou premenou – to znamená, že nemajú žiadne štádium larvy ani kukly. Malé modlivky sa liahnu priamo z vajíčka. Zjavujú sa na jar, pričom sú akousi bezkrídlou miniatúrou vlastných rodičov. Žijú skryte na steblách rastlín, kde sa účinne maskujú vďaka svojmu žltému až zelenému sfarbeniu. Takmer vôbec sa nehýbu. Číhajú na každý pohyb drobného hmyzu, ktorý lovia prednými nohami.
Majú vynikajúci zrak, vďaka ktorému dokážu zaznamenať pohyb až na vzdialenosť niekoľko desiatok centimetrov. Nemajú žiadne jedové žľazy a svoju korisť usmrcujú silným stiskom nôh. Ihneď ju požierajú za pomoci silných hryzadiel. Na rozklad potravy im pomáhajú sliny, ktoré dokážu rozložiť aj pevné telo chrobákov na požívateľnú kašu.
S krídlami až na konci leta
Koncom leta dospievajú, čo sa prejaví vznikom krídel. Tie im pomáhajú v pohybe na nové stanovištia, kde sa snažia vyhľadať partnera na párenie. Aj z toho dôvodu máme možnosť pozorovať modlivky najmä v auguste a septembri – zo skryto žijúceho „juvenila“ sa odrazu stane pohyblivý a dobre viditeľný hmyz. V tomto čase môžu mať obe pohlavia zelenú, ale aj hnedú farbu. Vždy ide o jeden a ten istý druh.
Počas párenia modliviek sa najprv samec opatrne priblíži k samici, aby si ho nepomýlila s potravou. Následne vylieza na jej zadnú časť tela a začne samotná kopulácia. Počas nej sa môže stať, že hladná samička samcovi zožerie hlavu. Mozog modlivky však nie je úplne centralizovaný a pohlavné ústrojenstvo ovládajú nervové bunky na konci bruška. Aj z toho dôvodu môže zvyšok samca kopulovať so samicou, hoci mu už chýba hlava. Oplodnená samica môže po párení samca úplne zožrať.
To je pre samca paradoxne výhodné – jeho genetický materiál bol úspešne použitý a taktiež pomohol samici s výživou svojho vlastného potomstva. Samica neskôr hľadá vhodné miesto, kde kladie tzv. ootéku. Je to penový útvar, v ktorom sú ukryté vajíčka. Tú kladie zväčša na pevný predmet – na kameň, na múr, prípadne na kôru stromov. Môže ich naklásť niekoľko. S príchodom zimy dospelé modlivky hynú, no ootéka s vajíčkami prezimuje. Na jar sa liahnu malé modlivky a cyklus sa opakuje.
Už aj na severe Slovenska
Modlivka zelená je chráneným druhom živočícha. Je jedinečným príkladom toho, ako sa vplyvom globálneho otepľovania posúvajú teplotné pásma na našom území. Kým pred 50 rokmi bola vzácna a vyskytovala sa len na krajnom juhu Slovenska, postupne sa rozšírila až na sever. Dnes je ju možné nájsť aj na Liptove či Orave, kde sa pre chladné zimy nebola schopná v minulosti rozmnožiť. Je užitočným živočíchom, pretože svojou žravosťou dokáže tlmiť populačný nárast iných druhov hmyzu.
Nepriateľom je kobylka
Hoci je modlivka pomerne veľký a silný hmyz, napodiv nachádza v našej faune svojho hmyzieho predátora. V najteplejších častiach Slovenska sa vyskytuje vzácna sága stepná (Saga pedo). Je to najväčší druh kobylky v Európe. Môže byť veľká aj vyše 10 centimetrov a podobne ako modlivka žije skryto v poraste tráv. Tam loví prevažne lúčne koníky a iné menšie kobylky.
Na konci leta, kedy potrebujú ságy veľa výživy na tvorbu vajíčok, neváhajú samice loviť aj dospelé modlivky. Tie nemajú v zovretí mohutných nôh šancu. Sága stepná je tiež chráneným druhom živočícha. Žije prevažne v teplých stepiach s vápencovým podkladom. Samice kladú vajíčka hlboko do pôdy a na konci roka hynú. Naše územie patrí k najsevernejším bodom ich rozšírenia.
Rady biológa
Odborník radí, ako premiestniť dospelca či nájdenú ootéku, ak je to nutné.
- Ak nájdete modlivku, pokochajte sa ňou alebo si ju odfoťte a zbytočne s ňou nemanipulujte. Pokiaľ ju však nájdete na chodníku či ceste, kde jej hrozí nebezpečenstvo, je možné ju opatrne uchopiť a položiť do trávy. Nezľaknite sa však, tŕne na jej nohách môžu pichať, no žiadne nebezpečenstvo vám nehrozí.
- Ak nájdete ootéku, ponechajte ju na pôvodnom mieste. Ak je možné, neprekladajte ju inde. Pokiaľ ju predsa len musíte preložiť, umiestnite ju hladkou stranou smerom nadol. Je možné ju opätovne upevniť napríklad univerzálnym silikónom, prípadne opatrne špendlíkom. Malé modlivky vyliezajú z ootéky dolu hlavou, preto nemôže byť voľne položená na zemi. V tom prípade hrozí, že mláďatá zahynú. Nikdy si ju neberte domov do tepla, plod môže uhynúť.
Text: Mgr. Adrian Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Zachráňme hmyz! Riešenie jeho úbytku sa skrýva aj vo vašej záhrade
Prilákajte do záhrady motýle. Týmto rastlinám neodolajú
Netopiere: Noční strážcovia oblohy, ktorí vám pomôžu zbaviť sa komárov
Poznáte dreváre? Sú to naše najväčšie samotárske včely
Kutavky, priateľky arachnofóbov a staviteľky hlinených džbánov
Úspešný život motýľov v záhrade ovplyvňujú maličkosti. Čo všetko pre ne môžeme urobiť?
Pekný deň, Ako náhradu za tuje sme vysadili červienky (photinie - red robin). Sú…