Trvalá udržateľnosť a environmentálne stavebníctvo idú ruka v ruke s obnoviteľnými zdrojmi energie. Tie sa z hľadiska požiadaviek na výstavbu nulových domov dostávajú do centra pozornosti. Ich prevádzka je však veľmi špecifická a pre poisťovne riziková.
Aký by mal byť rodinný dom? Túto otázku si kladie nejeden investor. Zatiaľ čo prioritne venujeme pozornosť výberu stavebných materiálov na zhotovenie hrubej stavby, uniká nám to podstatné. A tým je budúca závislosť prevádzky domu od energetických zdrojov. Tá by mala byť čo najmenšia. Len tak nás nebude musieť trápiť dosť podstatný detail, každoročné zvyšovanie cien energie. A nielen to, samozrejme, významnú rolu tu zohráva tlak na zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov v kontexte znižovania spotreby fosílnych palív a produkcie škodlivých emisií. Preto si treba na začiatku položiť skôr otázku, koľko energie spotrebuje náš dom na vykurovanie, ohrev vody, chladenie, osvetlenie či prevádzku ostatných elektrických zariadení…
Tvorcovia legislatívy majú v tomto ohľade jasno. Od 1. 1. 2021 by sa mali realizovať rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie. Aj takýmto spôsobom sa nás snažia vedome naviesť na cestu ekologicky a environmentálne uvažujúcich a konajúcich ľudí. Čo si však máme pod výrazom budovy s takmer nulovou potrebou energie predstaviť? Ide o budovy veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Pritom takmer nulová alebo nízka spotreba požadovanej energie by sa mala pokryť energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti. Tento termín tak nevyjadruje skutočnú spotrebu energie, ale v podstate to, že takéto budovy budú musieť mať v porovnaní s inými, ktoré patria do rovnakej kategórie (napr. rodinné domy), nižšiu spotrebu energie a tá sa bude musieť pokryť energiou získanou z obnoviteľných zdrojov.
(Ne)poriadok v pojmoch
Viac svetla do tejto problematiky vnáša STN 73 0540-2+Z1+Z2, ktorá klasifikuje rodinné domy do štyroch základných kategórií v závislosti od ročnej spotreby energie na vykurovanie na:
- energeticky úsporné so spotrebou energie na vykurovanie max. 150 kWh/m2 a rok,
- nízkoenergetické so spotrebou energie na vykurovanie max. 81,4 kWh/m² a rok (rodinné domy postavené po 1. 1. 2013),
- ultranízkoenergetické so spotrebu energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok (rodinné domy postavené po 1. 1. 2016),
- s takmer nulovou potrebou energie na vykurovanie, max. 20,4 kWh/m² a rok (rodinné domy postavené po 1. 1. 2021).
Z minulosti je však skôr známa kategorizácia pochádzajúca z Nemecka, podľa ktorej sa stavby delia na nízkoenergetické, pasívne a nulové. Okrem toho, že tieto pojmy nemajú v slovenskej legislatíve žiadnu oporu, treba upozorniť aj na to, že nízkoenergetická stavba má podľa nemeckej klasifikácie predpísanú spotrebu tepla na vykurovanie max. 50 kWh/m2, pasívna max. 15 kWh/m2 a nulová menej ako 5 kWh/m2. Čo predstavuje pomerne veľký rozdiel.
Čas na sofistikované riešenia
Aj keď môžu byť tieto rozdielne kategorizácie do istej miery mätúce, jedno je isté, a to že na splnenie týchto požiadaviek v praxi nebude postačovať „už len“ splnenie tepelnotechnických požiadaviek na obálku domu. Tepelná ochrana bude musieť byť omnoho efektívnejšia. Okrem tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií na požadovanej úrovni bude potrebné klásť ešte väčší dôraz na tesnosť budovy, zohľadnenie vnútorných a vonkajších tepelných ziskov, účinné tienenie, čo si vyžaduje uvedomelú prácu tak s orientáciou a hmotou budovy, ako aj s transparentnými konštrukciami. V neposlednom rade budú významnú úlohu v tomto celom koncepte zohrávať vysokoefektívne technické zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie, akými sú napr. tepelné čerpadlá, solárne kolektory, fotovoltické panely či kotly na biomasu.
Ako najúčinnejšia kombinácia na ohrev vody a vykurovanie sa javí tepelné čerpadlo + solárne panely + riadené vetranie s rekuperáciou tepla. Do úvahy pripadá aj kombinácia kondenzačného plynového kotla alebo elektrokotla so solárnymi panelmi a rekuperačnou jednotkou. K tomuto riešeniu sa prikláňa dokonca väčšina odbornej verejnosti.
Špecifická prevádzka si vyžaduje špecifické poistenie
Pri využití obnoviteľných zdrojov energie treba v každom prípade počítať s pomerne vysokou investíciou, a to aj napriek štátnym stimulom, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. V prípade solárnych panelov začíname na 3 000 € a pri fotovoltike na 6 000 €. Cena tepelných čerpadiel pre menší rodinný dom je približne na úrovni 7 000 €, ale pokojne sa môže táto investícia vyšplhať až na 12 000 €. To sú čiastky, ktoré určite stoja za povšimnutie. Predovšetkým ak pri ich inštalácii alebo prevádzke hrozí riziko poškodenia. Ak ste si mysleli, že sa na tieto škody vzťahuje bežné poistenie, boli by ste pri konečnom zúčtovaní nepríjemne prekvapení. Bežné poistky totiž škody na týchto zariadeniach nekryjú.
Keďže solárne aj fotovoltické panely patria do kategórie elektroniky, treba počítať s tým, že sú citlivejšie než bežná strecha alebo okno. Krupobitie alebo úder blesku môže spôsobiť značné škody, preto je dôležité pred ich inštaláciou overiť, či vykazujú potrebnú odolnosť. Predajca by mal mať k dispozícii certifikát o skúške odolnosti proti krupobitiu, kde sa uvádza, na aký maximálny priemer ľadovej gule sa panel odskúšal. Štandardne sa fotovoltické panely skúšajú vystreľovaním ľadových gúľ s priemerom 25 mm. Aj požiar domu s nainštalovanými fotovoltickými panelmi má svoje špecifiká. Keďže panely neustále vyrábajú elektrickú energiu, musia zasahujúci hasiči dbať, aby ich nezasiahol elektrický prúd. Táto elektronika sa musí zároveň umiestniť na nehorľavé konštrukcie, a čo je najdôležitejšie, v súlade s platnou legislatívou. Za správnu montáž zodpovedá firma, ktorá fotovoltický systém inštaluje. A samozrejme, na všetky tieto neštandardné riziká je potrebné pri výbere poistenia prihliadať.
Ako ochrániť hodnotu majetku?
Na obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne a fotovoltické panely, je zamerané poistenie Hodnota domova od Wüstenrot poisťovne, a. s. V rámci balíčka Exclusiv sú okrem týchto zariadení poistené aj vonkajšie klimatizačné jednotky, markízy, kamerový systém vrátane senzorov pohybu, dokonca zasklenie balkónov. Špeciálne stavebné súčasti nehnuteľnosti musia byť pevne spojené s budovou a musia sa nachádzať mimo verejného priestoru alebo minimálne 3 m nad úrovňou okolitého terénu. Zároveň musia disponovať príslušným certifikátom (napr. vyhlásenie o zhode a pod.) a ich montáž musí realizovať osoba s príslušným oprávnením na výkon takejto činnosti. Poistenie kryje riziká ako požiar, zadymenie, víchrica, povodeň, záplava, priamy úder blesku, nepriamy úder blesku vrátane prepätia, zemetrasenie, pád stromov, stožiarov a iných predmetov, pád lietadla, výbuch, náraz vozidla, krupobitie, tiaž snehu a námrazy, výbuch sopky, nadzvuková vlna, zosuv pôdy, zrútenie skál alebo zemín, zosuv lavín, atmosférické zrážky, spodná voda, búrlivý vietor, spätné prúdenie vody z kanalizácie, voda z vodovodných zariadení. Okrem rizík z kategórie živelných katastrof sú poistené aj riziká ako vandalizmus, krádež vlámaním, lom skla, lúpežné prepadnutie krádež stavebných súčastí z vonkajšej časti budovy, sprejerstvo, škody na fasáde spôsobené voľne žijúcimi živočíchmi alebo mráz na meračoch a ďalšie. Súčasťou poistenia nehnuteľnosti je poistenie náhrobného kameňa, špeciálnych stavebných súčastí nehnuteľnosti a pripoistenie straty zamestnania. Zároveň možno dojednať rozličné pripoistenia, napr. poistenie proti kybernetickému riziku.
Poistenie sa oplatí uzavrieť už počas samotnej výstavby, teda pred kolaudáciou stavby. Cena poistenia závisí od viacerých faktorov. Napríklad, poistenie celoročne neobývanej chaty môže byť dvojnásobne drahšie ako cena poistného celoročne obývaného rodinného domu z tehly.
Text: Wüstenrot poisťovňa, a. s.
Foto: isifa/Shutterstock
Ma niekto sortu hurmikaki ktora nie je trpka, ktora sa da jest rovno zo stromu b…