Obávané májky: Sú naozaj také nebezpečné, alebo je to len mediálny šum?

  • 10.03.2021

Májky patria medzi mediálne najznámejšie chrobáky na Slovensku. Nie však preto, že by ich ľudia nejako obzvlášť obdivovali, ale pre svoju jedovatosť. Sú však skutočne nebezpečné?

Obávané májky: Sú naozaj také nebezpečné, alebo je to len mediálny šum?

Májka fialová a májka obyčajná (Meloe violaceus a Meloe proscarabeus)

Májkami všeobecne nazývame chrobáky zaradené do skupiny Meloidae, ktorých je v súčasnosti známych na Slovensku okolo 35 druhov. Drvivá väčšina z nich sú mimoriadne vzácne chrobáky a pri bežnej práci v záhrade sa s nimi asi nestretneme.

Existujú však druhy, ktoré sú v teplejších regiónoch pomerne bežné, najmä v miestach s piesočnatým substrátom. Z príspevkov našich čitateľov vieme, že záhradkári sa stretávajú prevažne s dvoma druhmi – májka fialová (Meloe violaceus) a májka obyčajná (Meloe proscarabeus). Majú výraznú hlavu a dlhé, často veľmi objemné telo v tvare kužeľa. Veľkosť sa môže líšiť, no zväčša sa stretávame s jedincami veľkými 2 až 4 cm. Sfarbenie môže naberať rôzne odtiene modrej až po fialovú.

Májka fialová

Včely ako vrtuľník

Tieto májky majú pomerne komplikovaný životný cyklus. V záhradách ich nachádzame skoro na jar, a to často už v marci, pričom ich aktivita vrcholí v apríli až v prvej polovici mája. Vyliezajú zo zeme a hľadajú partnerov, s ktorými sa pária.

Následne kladú do pôdy vajíčka, z ktorých sa po pár dňoch vyliahne zvláštny typ drobných oranžových lariev, takzvané triungulíny. Tie vyliezajú na kvety a steblá tráv, kde čakajú na prilietavajúce včely. Keď si včela sadne na kvet, vylezú na ňu a odvezú sa na nej ako na vrtuľníku ďalej. Preferujú samotársky žijúce druhy včiel, z ktorých veľká časť sa pokúša rozmnožiť v rovnakom období roka. Včela si takto zanesie larvy k sebe do hniezda a nechcene ho infikuje. Larvy májok sú totiž parazity, ktoré sa zväčša živia zásobami peľu a plodmi týchto včiel. Keď obsah hniezda vyžerú, zakuklia sa a vyčkajú do ďalšej jari, keď znova vyliezajú na povrch, aby sa cyklus zopakoval.

Hoci by sa mohlo zdať, že májky sú z istého pohľadu škodca, ktorý nám záhradkárom parazituje na opeľovačoch, je to kolobeh prírody, ktorý by sme nemali narúšať.

Larva májky na včele samotárke

Mnohé májky sú chránené zákonom

Prítomnosť májok v záhrade naznačuje, že v zemi pravdepodobne žijú kolónie samotárskych včiel, o ktorých sme možno dosiaľ nemali ani tušenia. To nás môže priviesť k zaujímavým pozorovaniam – ak takéto hniezda nájdeme, neničíme ich. Zväčša ide o nenápadné dierky v pôde, z ktorých kde-tu vyletí približne 1 cm veľká včielka. Nie sú nebezpečné a radia sa k najlepším opeľovačom. Májky ich populáciu určite neohrozia. Treba podotknúť, že májky sú zriedkavé živočíchy, a aj z toho dôvodu je viacero druhov z tejto skupiny chrobákov chránených zákonom.

Nebojme sa májok

Májky sa radia k najjedovatejším chrobákom v našej faune. Pri podráždení vylúčia zo žliaz na boku bruška žltkastú tekutinu, ktorej účelom je odradiť potenciálnych predátorov. Z toho dôvodu je lepšie ich iba pozorovať a nechytať. Pri kontakte s pokožkou môže nastať podráždenie, prípadne sa vytvoria až pľuzgiere podobné popálenine.

Tekutina obsahuje kantaridín, z ktorého sa v minulosti v malom množstve vyrábalo známe afrodiziakum „španielske mušky“. Používal sa na to iba jeden druh májok. Ale pozor, vyššia dávka kantaridínu spôsobuje perforáciu čriev, čoho výsledkom môže byť smrť. Mnoho ľudí sa preto bojí o svoje deti či domáce zvieratá, ktoré by májku mohli zjesť. Zvieratá ju pre nepríjemnú chuť zväčša ihneď vypľujú a to môžeme predpokladať aj u detí. Pri požití jedného jedinca však ohrozenie života nehrozí a na Slovensku nie sú známe prípady úmrtí spôsobených májkami. Preto sa démonizovanej májky nemusíme obávať.

Májka

Rady biológa

Biológ radí, ako májku odniesť preč zo záhrady a čo robiť, keď sa na pokožku dostane nebezpečná žltá tekutina.

  • Ak nájdete májku v záhrade, pokochajte sa ňou, no zbytočne ňou nemanipulujte. Pokiaľ je žiaduce ju premiestniť niekam mimo pozemku, pokúste sa ju opatrne nabrať lyžicou alebo lopatkou do nádoby a preniesť preč.
  • Pri dotýkaní sa májky holými rukami riskujete nepríjemné poranenie. Neodporúča sa to ani s použitím hygienických rukavíc. Pokiaľ príde pokožka do kontaktu so žltou tekutinou, miesto poriadne umývajte tečúcou vodou aspoň 5 minút. Pokiaľ je miesto začervenané a na dotyk bolestivé ako popálenina, vyhľadajte lekársku pomoc.
  • Hniezda samotárskych včiel, ktoré májky osídľujú, často nachádzame na ušliapanej pôde medzi trsmi trávy. Tvorí ich množstvo drobných dierok, nad ktorými tieto včielky intenzívne lietajú. Ľudí ignorujú, nemusíte sa báť o svoje deti ani zvieratá. Miesto zbytočne neničte, aby ste neprišli o dôležité opeľovače nielen jarných kvetov, ale aj skoro kvitnúcich plodín.
  • Niektoré bulvárne médiá často až príliš varujú pred mnohými druhmi živočíchov vrátane májky. Tak, ako v jej prípade, aj pri ostatných druhoch odporúčam podobné správy brať s rezervou a radšej si ich overiť z dôveryhodného zdroja.

 

 

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Tagy: hmyz | májky

Najnovšie diskusie