Úspešný život motýľov v záhrade ovplyvňujú maličkosti. Čo všetko pre ne môžeme urobiť?

  • 09.06.2022

Intenzívne využívanie krajiny človekom čoraz viac vytláča prírodu na okraj jej možností a motýle nie sú výnimkou. Určite má zmysel myslieť na možnosti, ako ich môže každý z nás podporiť.

Motýľ na bodliaku

Motýľom sa odjakživa venovala veľká pozornosť. Ich krásu a pôvab zvečňovali v kresbách už starovekí umelci a ani dnes to nie je inak. Ich diverzita (rozmanitosť) je ohromná – vo svete vedci rozoznávajú už viac ako 180 000 rôznych druhov motýľov, z ktorých je na Slovensku známych vyše 3 600. Líšia sa tvarom, veľkosťou, no najviditeľnejšie farbou krídel.

Motýle sú hmyz s dokonalou premenou, to znamená, že z vajíčka sa vyliahne larva – húsenica, ktorá sa zakuklí a z kukly vyletí dospelec. To, ako príroda rozdelila ich život na dve veľké etapy, „lietavú“ a „nelietavú“, má svoje výhody.

Húsenica sa pohodlne živí rastlinami a má rôzne obranné stratégie, ako sa bráni proti predátorom. Dokáže splynúť s prostredím, vylučuje páchnuce tekutiny, prípadne má nepríjemné ochlpenie. Je však ťarbavá na presun na väčšie vzdialenosti. To však imágo (dospelec) zvláda veľmi dobre vďaka mohutným krídlam, ktorými vie využívať vzdušné prúdy ako rogalo. Niektoré druhy dokážu preletieť ohromné vzdialenosti. K najväčším rekordmanom patria babôčky zo Severnej Ameriky, ktoré pred zimou opúšťajú Kanadu a letia takmer 5 000 kilometrov do teplejšieho Mexika. Peľ rastlín sa im zachytáva na telo, čo z nich robí významné opeľovače, ktoré pomáhajú presunúť genetickú informáciu rastlín medzi vzdialenejšími regiónmi.

Mnohé druhy žijúce u nás sú schopné prelietavať desiatky kilometrov. Na podobné presuny využívajú motýle aj našu záhradu, kde načerpajú tekutinu a energiu do ďalšej cesty, podobne ako my na dlhých cestách využívame reštaurácie, hotely a parkoviská. Je preto dôležité dbať o to, aby im záhradnícke praktiky neubližovali, najmä v súčasnosti, keď príroda zažíva vážnu krízu biodiverzity. Malo by byť preto v našom záujme snažiť sa aj svojím malým pričinením o to, aby sme ju prenechali našim ďalším generáciám v čo možno najlepšom stave. Ak sme ešte nezačali, teraz je ten správny čas!

Motýľ

Pomôžu i maličkosti

Úspešný život motýľov v záhrade ovplyvňujú maličkosti. Pokiaľ sa nám podarí uplatniť niektoré z nich, hmyz a iné živočíchy sa istotne potešia.

Prvé kroky môžeme realizovať už v zimných mesiacoch. Kopa konárov a driev odložená na ďalšie spracovanie patrí medzi ich časté nocľahárne počas zimy. Tam sa motýle prirodzene schovávajú do škár poza kôru a iné štrbiny. Sú tak ukryté pred dažďom, snehom, ale aj cicavcami a vtákmi. Ak podobné kopy driev skladujeme, je v zime vhodnejšie nespracovať všetok materiál naraz, ale časť z neho ponechať na pokoji aspoň do jari. Podobné je to aj s čerstvým rastlinným kompostom z lístia, kde môžu byť uchytené motýlie húsenice či kukly.

Opačné extrémne obdobie zažívajú motýle počas letných horúčav. Ich krehké telá majú čo robiť, aby v žiari pálčivého slnka neuschli. Je preto na mieste budovať nielen napájadlá pre vtáky, ale aj menšie nádoby s vodou tak, aby vďaka kameňom a štrku vznikol plytký breh. Tam sa môžu drahocennej tekutiny napiť nielen motýle, ale aj včely. Zbytočne veľké nádoby s vodou nie sú vhodné, inak si pripravíme liahnisko komárov.

Napájadlo pre včely a motýle

Mozaikové kosenie

Mnoho záhradkárov sa s príchodmi nových ekologických trendov snaží premeniť svoje trávniky a iné zelené plochy na miesta s prírodnejším vzhľadom. Cieľom nie je dosiahnuť sterilný monotónny trávny porast, ale dať aspoň sčasti prednosť pestrej vzorke nízkych lúčnych kvetov plných života. Tie možno získať výsevom semien, ale jednoduchšie je počkať, kým si ich tam príroda postupne „privedie“ sama.

Najefektívnejšou metódou pri starostlivosti o zelené plochy, ak chceme podporiť život motýľov a iných živočíchov, je takzvané mozaikovité kosenie. Princíp je jednoduchý. Plochu nepokosíme naraz, ale postupne, približne po tretinách. Po pokosení prvej tretiny počkáme aspoň dva týždne, potom pokosíme druhú tretinu a po ďalšom časovom rozstupe poslednú. Kvety vždy necháme dokvitnúť a časť z nich vysemeniť. Pri tomto spôsobe kosenia bude záhrada pestrejšia a húsenice či iný hmyz sa môžu presunúť na náhradné živné rastliny.

Mozaikové kosenie

Naopak, bežne aplikované plošné pokosenie spôsobuje, že húsenice motýľov, ktorým do štádia kukly chýba len niekoľko posledných dní, naraz zmizne celý zdroj potravy široko-ďaleko a napokon hynú hladom. Pokiaľ sa chceme s tvorbou nízkeho lúčneho porastu a biodiverzitou skutočne vyhrať, nepoužívame strunové kosačky. Tie totiž okrem stebiel trávy spoľahlivo usmrcujú aj väčší hmyz vrátane motýľov a ich húseníc. Naopak, najviac druhov motýľov na Slovensku prežíva v miestach, kde sa kosí ručnou kosou.

Ak to možnosti dovolia, väčšiu plochu výborne a rovnomerne „pokosia“ hospodárske zvieratá. Motýle dokonca často sadajú na ich výkaly, aby si z ich trusu doplnili do výživy minerálne látky. Tu však treba dávať pozor, pretože mnohé liečivá proti vnútorným parazitom zvierat (napríklad ivermektín) zostávajú aj vo výkaloch, čo môže byť pre hmyz škodlivé. Preliečenie sa preto odporúča mimo vegetačné obdobie.

Okrasný záhon s divozelom
Do okrasných záhonov môžeme na podporu motýľov začleniť aj naše pôvodné bylinné druhy, napríklad vysokú dvojročku a liečivku divozel.

Dajme šancu prirodzenej vegetácii

Väčšina ľudí si myslí, že tvoriť záhradu pre motýle je len o úmyselnom vysádzaní rôznych rastlín kvitnúcich v priebehu celého vegetačného obdobia. Áno, i to má svoj význam. Je správne sadiť rozmanité kvitnúce druhy, z ktorých môže hmyz načerpať drahocenný cukor v podobe nektáru. Motýle to ocenia počas presunu cez našu záhradu na iné stanovište. Ale to, čo skutočne hľadajú, je miesto na založenie budúcich generácií. Na to, aby sa im u nás naplno darilo, je potrebné ponechať časť plochy na rozvoj prirodzenej lúčnej vegetácie. Väčšina našich druhov motýľov totiž kladie vajíčka iba na pôvodnú flóru a na okrasných rastlinách z iných končín sveta sa rozmnožiť nedokáže.

Ak máme veľkú záhradu, možnosti sú pochopiteľne výrazne lepšie. Ak je záhrada menšia, pokúsime sa doplniť niektoré pôvodné druhy do už existujúcich okrasných záhonov. Potom však počítame s tým, že aj húsenice si čo-to z rastlín odhryznú. Týka sa to aj niektorých druhov zeleniny a byliniek. Napríklad záhon kôpru môže spoľahlivo zdecimovať húsenica nádherného vidlochvosta, a tak môžeme niekedy čeliť dileme, či sme pre časť úrody ochotní obetovať krásne motýle. Našťastie kôpor môžeme vysievať opakovane. Ak môžeme v niektorom zákutí nechať rásť žihľavu, ocenia ju babôčky.

Ak chceme docieliť, aby boli záhony skvelou destináciou pre lietajúce motýle po celú sezónu, siahnuť môžeme po rôznych okrasných druhoch, ako sú napríklad modrice (Muscari), rôzne druhy šalvií (Salvia), kocúrniky (Nepeta), okrasné cesnaky (Allium), tarice (Alyssum saxatile), pivónie (Paeonia), veroniky (Veronica), levandule (Lavandula), zemoleze (Lonicera), agastache (Agastache foeniculum), šuškardy (Liatris spicata), perovskie (Perovskia atriplicifolia) či kokardy (Gaillardia pulchella).

Okrasné záhony môžeme doplniť našimi pôvodnými druhmi rastlín, ako sú napríklad divozel (Verbascum), hadinec (Echium), rôzne pichliače (Cirsium), bodliaky (Carduus), kotúče (Eryngium), slez (Malva moschata), čakanka (Cichorium intybus) či komonica (Melilotus albus).

Aké motýle môžeme do záhrady prilákať?

Tajuplné modráčiky

Motýľ modráčik

Rozkvitnuté nízke lúčne kvety môžu prilákať menšie, zato však krásne modro sfarbené motýle, modráčiky. U nás je ich známych viac ako 15 druhov, mnohé sú veľmi vzácne.

Najčastejšie sa stretávame s modráčikom obyčajným (Polyommatus icarus) a o niečo väčším a sýtejšie sfarbeným modráčikom ďatelinovým (Polyommatus bellargus). Nemajú rady husté porasty tráv a bylín, darí sa im na pasienkoch, kde zvieratá nohami vegetáciu rozrušia na menšie trsy. Samičky kladú vajíčka na nižšie rastliny, kde sa húsenice živia mladými výhonkami listov či pukmi kvetov. Keď povyrastú, padajú na zem a začnú vylučovať látky atraktívne pre mravce. Tie si húsenicu odnesú do mraveniska a umiestnia ju medzi mravčie larvy. Húsenica sa nimi živí a je tak v mravenisku parazitom. Aby ju mravce neodhalili, vylučuje okrem „mravčieho parfumu“ aj sladké kvapôčky, ktoré im chutia. Keď dospeje, v mravenisku sa zakuklí a premení sa na imágo. Modráčiky majú dve generácie do roka.

Lišaj marunkový

Lišaj marunkový
Lišaj má na hlave sfarbenie pripomínajúce oči vtáka.

Nazýva sa aj „slovenský kolibrík“ (Macroglossum stellatarum), pretože je veľmi obratný letec. Vyskytuje sa od severu Afriky cez Európu až po Japonsko. Dokáže sa pohybovať vo všetkých smeroch a aj stáť na mieste, podobne ako vrtuľník. Keď letí ponad kvet, rozvinie svoj dlhý jazyk, ktorým zlizuje nektár. Takto prelietava z kvetu na kvet.

Je nápadný rozpätím krídel až 5 centimetrov. Samice kladú vajíčka na byliny druhu lipkavec (Galium), ktorými sa húsenica následne živí. Po približne 20 dňoch schádza do opadaného lístia, kde sa zakuklí. Do mesiaca sa z kukly vyliahne dospelý motýľ. Môže mať až tri generácie do roka. Motýle sú schopné lietať aj v horúčavách presahujúcich 40 °C. Zimu prečkávajú iba dospelce.

Mlynáriky

Mlynárik kapustový

V našich záhradách lietajú najčastejšie mlynárik kapustový (Pieris brassicae) a mlynárik repový (Pieris rapae). Majú biele sfarbenie krídel, doplnené vpredu tmavými škvrnami. Mlynárik repový je oproti mlynárikovi kapustovému menší a nemá také výrazne tmavé sfarbenie škvŕn. Mlynárik kapustový môže dosiahnuť rozpätie krídel viac ako 5 centimetrov, mlynárik repový približne 3. Oba druhy majú dve až tri generácie do roka. Ich húsenice sa vyvíjajú na listoch rôznych kapustovitých rastlín, a tak sú vnímané ako škodce. Záleží však aj od ich množstva.

Očkáň pohánkový

"<yoastmark

Očkáň pohánkový (Coenonympha pamphilus) je bežným druhom do mestských trávnikov a záhrad. Na kvalitu a stav biotopov je nenáročný. Motýle sú pomerne malé s rozpätím krídel len do 1,5 centimetra. Ich sfarbenie je menej výrazné, sivo-oranžové s tmavými fľakmi v rohoch predných krídel. Samice kladú vajíčka na steblá tráv. Húsenice sa živia najmä lipnicami (Poa) a kostravami (Festuca). Prezimujú v štádiu húsenice, ktorá sa kuklí až skoro na jar. Má tri generácie do roka.

Babôčka bodliaková

Babôčka bodliaková
Je neuveriteľné, že také krehké stvorenie k nám prilietava na jar stovky kilometrov z južnej Európy.

Babôčka bodliaková (Vanessa cardui) je sťahovavým druhom motýľa. Zimu prečkáva v južnej Európe a k nám prilieta na jar. Tu žije v otvorenej krajine, na lúkach, úhoroch, ale aj v okolí domov. Krídla s rozpätím do 6 cm sú bledooranžové s čiernymi, na predných krídlach aj s bielymi škvrnami. Imága sa živia šťavami popadaného ovocia a nektárom kvetov. Vajíčka kladú na rôzne druhy bodliakov a pichliačov, prípadne žihľavu. Tvoria až dve generácie do roka, pričom tá druhá koncom leta odlieta do teplejších krajín. Žije takmer všade s výnimkou Južnej Ameriky a je tak jedným z najrozšírenejších motýľov na svete vôbec.

Dúhovec väčší

Dúhovec väčší
Je nádherne sfarbený, mnohým preto pripomína exotiku.

Dúhovec väčší (Apatura iris) patrí s rozpätím krídel až 8 cm k našim najväčším druhom motýľov. Nepatrí medzi bežné druhy, no občas ho môžeme nájsť v záhrade piť vodu z vlhkej pôdy, z trusu hospodárskych zvierat alebo z napájadla. Jeho húsenice sa živia listami vŕby rakytovej. Dospelce sa neživia nektárom rastlín, ale výronmi miazgy stromov.

Vidlochvost feniklový

Vidlochvost feniklový
Rozpätie krídel dosahuje až 8 centimetrov.

Vidlochvost feniklový (Papilio machaon) je jeden z našich najikonickejších motýľov. Pestré krídla s dominanciou žltej sú typické vidlicovitými výbežkami v zadnej časti, z čoho pramení aj ich meno. Je rozšírený v miernom pásme prakticky celej severnej pologule. Nájdeme ho na okrajoch lesov, na lúkach, ale aj v záhradách a na sídliskách miest. Samice kladú vajíčka na mrkvovité rastliny, najmä mrkvu, fenikel, rascu a kôpor. Ich listami sa živí húsenica, ktorá sa dokáže brániť vystrkovaním zvláštneho páchnuceho orgánu v prednej časti tela. Má dve generácie do roka.

Babôčka pávooká

Babôčka pávooká
Babôčka k svojmu životu potrebuje žihľavu.

Jej latinský názov je Inachis io. Ide o jedného z najznámejších motýľov našej prírody. Krídla nesú typické sfarbenie pávích očí. Živnou rastlinou húseníc je predovšetkým žihľava dvojdomá (Urtica dioica). Má dve generácie do roka. Zimu imága prečkávajú v štrbinách kôry či v hromadách dreva.

Očkáň lúčny

Očkáň lúčny

Očkáň lúčny (Maniola jurtina) je hojný druh motýľa, ktorý do kvetnatej záhrady istotne zavíta. Hnedo-sivé krídla s čiernymi fľakmi v predných rohoch dosahujú rozpätie asi 5 centimetrov. Zväčša vysedáva na rôznych kvetoch, kde saje nektár. Samice kladú vajíčka na steblá tráv, najmä kostravy (Festuca) a stoklasu (Bromus). Majú len jednu generáciu do roka, no imága možno pozorovať počas celého leta.

Vidlochvost ovocný

Vidlochvost ovocný
Tento krásny motýľ je častým obyvateľom sadov s prírode blízkym hospodárením.

Vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) je podobný vidlochvostovi feniklovému. Líši sa najmä kresbou krídel, ktoré sú svetlejšie a tmavé škvrny sú usporiadané do čiar. Živnou rastlinou húseníc sú najmä trnka, hloh, jarabina, hruška, čerešňa a slivka.

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Lunárny kalendár pre záhradkárov - júl Nožnice neodkladáme ani teraz: 10 druhov rezu v júni Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete Lopúch ako liečivka: Vydajte sa s nami na cestu spoznávania jeho liečivých účinkov 8 rastlín, ktoré začiatkom leta premenia záhradu na kvetinový raj 4 osvedčené tipy na veľkú úrodu fazule
Lunárny kalendár pre záhradkárov - júl Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete Voľné miesto na hriadkach? Stále môžete vysievať týchto 10 plodín! Pýr – nezničiteľná burina, ktorá lieči Martin Čurda radí: Ako sa starať o anjelské trúby? Prečo treba odstraňovať korene z hlavy viniča, ktorá je tesne nad pôdou?