Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

Začalo sa to celkom romanticky. V roku 1840 si ju on (Holanďan Siebold) priviedol z Ázie do Európy. Všetkým sa páčila a tak ju pozývali do svojich záhrad a parkov. Netušili, že v každej jednej sa bude cítiť ako doma a onedlho začne konkurenciu nenápadne likvidovať. Z romantického príbehu sa behom takmer dvoch storočí stal horor.

Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

Krídlatka japonská (alebo starším názvom pohánkovec japonský, vo východných krajinách tiež nazývaná ako “japonská pomsta”) je dnes označovaná za vysoko inváznu rastlinu a jej pestovanie je zakázané. Je to trvácna dvojdomá rastlina s priamou dutou krehkou stonkou, celistvookrajovými listami a bielymi drobnými kvetmi. V minulosti sa pestovala ako dekoratívna rastlina, čo jej umožnilo rozšíriť sa po mestách a obciach.

Momentálne sa vyskytuje v krajinách Európy, Kanade, USA, ale aj Austrálii a na Novom Zélande. V týchto krajinách nemá prirodzených nepriateľov, preto je jej šírenie ťažko kontrolovateľné. Najčastejšie ju môžeme nájsť  pozdĺž vodných tokov a ciest, nezriedka si ju však mnoho ľudí stále vysádza ako dekoratívnu rastlinu.

Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

Obdivuhodne životaschopná

Krídlatka je v mnohom obdivuhodná. Za mesiac dokáže vyrásť o vyše 100 cm a celkovo môže dosahovať výšku až 4 m. Jej korene môžu preniknúť do hĺbky až 3m a horizontálne sa ťahať do šírky 7 m. Dokážu vďaka tomu prežiť aj teploty do -35 stupňov Celzia. Už behom troch rokov je schopná tak zmohutnieť, že celkom vytlačí ostatné rastlinné druhy a jej semená sú schopné vyklíčiť aj po 130 rokoch. Rozmnožuje sa semenami, podzemkami, alebo kúskami mladých výhonkov – už časť menšia ako 0,5 cm a ťažšia ako 5 g je schopná zakoreniť.

Vytláča pôvodné druhy z teritória, znižuje biodiverzitu, rozbíja asfalt, betón, narúša základy budov, znehodnocuje stavebné parcely. Porastené pôdy majú vyšší obsah chemických prvkov (najmä draslíka a mangánu), ale aj zvýšený obsah organickej zložky, vody a živín. Korene a listy produkujú látku s alelolpatickým účinkom a tým znemožňujú rast iným rastlinným druhom.

Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

Vie aj pomáhať

Všetky tieto jej pozoruhodné vlastnosti by sa mohli dať využiť na výrobu biopaliva a bioplynu. Vysušené stonky sú výborným tepelnoizolačným materiálom. Krídlatku obľubujú aj včelári, nakoľko je to výborná medonosná rastlina.

V Ázii sa mladé výhonky konzumujú, sú bohatým zdrojom polyfenolu resveratrol, ktorý má údajne protirakovinové účinky a preto sa s obľubou využíva aj v tradičnej čínskej medicíne. Koreň a jeho extrakt zase pôsobia ako prírodné preháňadlo. Mladé výhonky chutia ako rebarbora a používajú sa ako klasická jarná zelenina. Konzumácie by sa však mali vyvarovať osoby s reumatizmom, artritídou a obličkovými kameňmi. Okrem toho samotná rastlina vďaka rozsiahlemu koreňovému systému dokáže z pôdy “odsať” ťažké kovy.

Rozhodne si ju však aj napriek týmto pozitívnym vlastnostiam nesaďte do záhrady. Priniesla by vám okrem starostí s jej odstraňovaním aj pokutu.

Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

Dlhý boj bez jasného výsledku

Zbaviť sa tak invazívnej rastliny nie je vôbec jednoduché. Donedávna semená v našich zemepisných šírkach nestihli vďaka krátkemu obdobiu vegetácie dozrievať. Situácia sa však zmenila a tak sú rastliny momentálne schopné aj pohlavného rozmnožovania, čo im prináša výhodu vo forme genetickej premenlivosti. Po novom sú teda schopné reagovať na svoje okolie, meniť svoje vlastnosti a lepšie tak odolávať všetkým snahám o ich zničenie. Preto sa v poslednej dobe začali objavovať aj na miestach, ako sú polia, lúky, či uprostred lesov.

Hoci by sa krídlatky vďaka svojmu rýchlemu rastu mohli využívať na výrobu biopaliva, ich zámerné pestovanie vďaka genetickej premenlivosti nie je vôbec jednoduché. Rovnako ako jej ničenie.

Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

V Japonsku sú populácie krídlatky regulované listožravým druhom chrobákov Gallerucida nigromaculata. U nás sa na jej ničenie využívajú najmä chemické prípravky. V iných krajinách sa údajne osvedčil aj postrek morskou vodou.

Vďaka schopnosti zakoreniť sa už z malého úlomku sa vôbec neodporúča jej kosenie. Účinným, ale dlhodobým spôsobom boja je tiež trvalá pastva – sústavné ničenie mladých výhonkov po dobu niekoľko rokov, až napokon dôjde k vyčerpaniu zásobných látok a regeneračných schopností podzemkov. Mladé výhonky treba odstrániť pri zemi a zlikvidovať uvarením, alebo spálením. V žiadnom prípade ich nekompostujeme, nehádžeme do odpadu, alebo do wc.

Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

Ak ste odvážni a rozhodli ste sa s krídlatkou bojovať trvalou pastvou, našli sme pre vás na internete pár receptov:

Základná kuchynská príprava krídlatky

Mladé výhonky (20-30cm) zbavíme listov, dobre ošúpeme, vhodíme do vriacej vody a varíme, kým nezmenia farbu zo svetlozelenej, na “čajovozelenú”. Trvá to približne 2 minúty. Potom ich treba z vody vybrať aby sa nerozpadli a zaliať ľadovou vodou. Necháme macerovať počas noci. Ráno precedíme a prepláchneme vodou a môžeme podávať so sójovou omáčkou, chilli, kečupom alebo akýmkoľvek obľúbeným dipom.

Očarujúca, medonosná, ale invázna krídlatka. Nezvaný hosť, ktorého sa tak ľahko nezbavíte

Polievka z krídlatky

Do litra zeleninového vývaru pridáme 600g mladých výhonkov ošúpanej a listov zbavenej krídlatky a 5 minút povaríme. Pridáme lučinu, alebo iný smotanový syr, rozmixujeme a podávame.

Krídlatková vodka

Nazbierame približne 450g mladých výhonkov krídlatky, zbavíme ich listov a ošúpeme. Pokrájame na 3cm kúsky, pridáme 225g cukru a zalejeme 750ml vodky. Dobre premiešame, tesne uzavrieme a necháme odstáť aspoň 3-4 týždne. Následne precedíme a skladujeme na tmavom chladnom mieste po dobu približne troch mesiacov.

Viac krídlatkových receptov vám ochotne pomôže nájsť google. Hor sa teda s chuťou do boja!

Bojujete s krídlatkou aj vy? Napíšte nám do komentárov pod článkom, ako sa vám darí a čo ste na jej “umravnenie” použili.

 

Text: Michaela Horbanová
Foto: isifa/ Shutterstock
Zdroj: wikipedia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

Zdielať na Google+

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama