Pri hnojení rozhoduje zdravý rozum! Odborník David Brom radí, ako rastlinám dopĺňať živiny a neškodiť im

Hnojenie patrí k základným činnostiam v záhrade, no práve tu často chýba zdravý rozum. Kedy siahnuť po organickom a kedy po anorganickom hnojive, ako rastliny prijímajú živiny a prečo sa neoplatí to s hnojením preháňať? O tom sme sa rozprávali s odborníkom Davidom Bromom zo spoločnosti Rosteto.

Hnojenie rozhoduje o tom, ako budú rastliny rásť, kvitnúť a plodiť. Mnohí záhradkári však stoja pred otázkou, či siahnuť po organických alebo anorganických hnojivách, ako ich správne dávkovať a čo robiť, aby pôde skôr pomáhali než škodili.

Na prvý pohľad jednoduchá téma v sebe skrýva množstvo súvislostí. Kedy má zmysel rýchly zásah chemickým hnojivom a kedy je lepšie budovať úrodnosť pôdy postupne? O tom, ako hnojiť s rozumom, sme sa rozprávali s odborníkom Davidom Bromom zo spoločnosti Rosteto.

Rozdiel medzi anorganickým a organickým hnojivom

Ako by ste definovali anorganické a organické hnojivá?

Už názov nám niečo napovie. Anorganické hnojivá môžeme rozdeliť na typy hnojív, ktoré sú vyrábané chemicky, alebo rozomleté minerály. Klasickým príkladom anorganického hnojiva z rozomletého minerálu je vápenec. Potom sú hnojivá organické, ktoré majú svoj pôvod v organickej hmote, či už sú to hnoje alebo napríklad organické zvyšky z potravinárstva, komposty, lístie spadnuté na jeseň. To je asi základný rozdiel medzi nimi.

V skratke, anorganické hnojivá sú buď rozomleté horniny, alebo chemicky vytvorené granule. Organické hnojivá si môžeme rozdeliť na hnojivá rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Sú to zvyšky z nejakej produkcie alebo klasické komposty a hnoje.

Aké výhody a nevýhody majú organické a anorganické hnojivá?

Tým, že anorganické hnojivá sú často vytvárané chemickou cestou, dokážeme úplne jednoznačne ovplyvniť množstvo a objem prvkov, ktoré v hnojive sú. Sme tak schopní pomerne jednoducho spočítať, koľko živín rastlinám dáme.

U organických hnojív si to úplne vypočítať nemôžeme, pretože v nich primárne dodávame organickú hmotu, čiže objem, ktorý sám o sebe obsahuje niektoré živiny. Pomocou mikroorganizmov, baktérií a napríklad húb však dochádza k rozkladu týchto organických hnojív a následnému uvoľňovaniu živín.

Keď to zhrniem, chemicky vytvorené anorganické hnojivá dokážu pomerne rýchlo a intenzívne ovplyvniť prostredie, v ktorom rastliny žijú, prípadne priamo tú rastlinu. U organických hnojív proces uvoľňovania prvkov prebieha dlhší čas.

V akých situáciách si záhradkári vyberajú jednu alebo druhú skupinu?

Pokiaľ chceme rýchlo ovplyvniť rast rastlín, siahneme po anorganickom hnojive, ktoré v relatívne krátkom čase ovplyvní reakciu pôdneho roztoku a dodá do pôdy, prípadne rastlinám cez listovú plochu, požadované množstvo živín, ktoré rastlina potrebuje.

Pokiaľ dlhodobo pracujeme na tom, aby bola pôda skutočne úrodná, to znamená dlhodobo dodávame organické hnojivá, rastliny všetky prvky nájdu v pôde. Čiže keď máme kvety, ktoré sú v strese a potrebujeme rýchly výkon, siahneme po chemických anorganických hnojivách. A pokiaľ pracujeme dlhodobo na úrodnosti pôdy pridávaním alebo dopĺňaním organických hnojív, anorganické hnojivá nepotrebujeme.

Formy hnojív

Aké formy hnojív poznáme a ktoré sú z hľadiska dodávania živín rastline najefektívnejšie?

Väčšina anorganických chemických hnojív sa vyrába vo forme granúl, kde sú prvky naviazané na nosič, väčšinou vo forme solí. Potom sú anorganické hnojivá, ktoré vznikli rozomletím nejakého nerastu. Typickým príkladom je dolomitický vápenec, ktorý obsahuje vápnik a horčík. Záleží na tom, v akom pomere a z akej oblasti je dovezený.

Veľmi zaujímavou komoditou je napríklad rozomletý čadič. Tieto hnojivá obsahujú veľké množstvo kremíka, ktorý je spolu s vápnikom základným stavebným prvkom bunkových štruktúr a stien. Pokiaľ majú rastliny dostatočné množstvo kremíka, dokážu sa čiastočne brániť aj prvotnému napadnutiu škodcami. Kremík, ktorý v rastlinách koluje, im jednoducho nechutí. Takže druhá varianta je rozomletá hornina.

Potom máme variant tekutý. Sú rôzne tekuté hnojivá s rôznym obsahom živín. Tekuté hnojivá slúžia na to, že veľmi rýchlo ovplyvnia množstvo živín relatívne malým množstvom. Pôdny roztok zásadným spôsobom vieme ovplyvniť podľa toho, ako hnojivo nariedime.

Čo sa týka organických tekutých hnojív, väčšinou sú vyrábané ako výluhy organických častí a obsahujú často veľké množstvo rôznych stimulátorov a enzýmov, ktoré následne podporujú reakcie v rastlinách a budia rastlinu k aktivite.

Ako prebieha proces hnojenia

Ako sa živiny dostávajú z pôdy alebo z hnojiva priamo do rastliny?

Rastliny dokážu prijímať živiny len do tej miery, v akej ich majú v minime. Je to takzvaný Liebigov zákon minima. To znamená, že môžeme mať v pôde obrovské množstvo draslíka a fosforu, ale pokiaľ im budú chýbať mikroelementy, napríklad bór, kremík alebo horčík, nedokážu spotrebovať zásobu, ktorá v pôde je.

Čo sa týka základných živín – dusík, fosfor, draslík –, na všetkých hnojivách je napísaný pomer NPK. Platí pravidlo, že rastliny dokážu dusík brať ad libitum, teda koľko chcú. Keď ho majú veľa, stále ho do seba absorbujú. Výsledkom sú potom chudé, vytiahnuté rastliny, ktoré ležia na zemi, pretože rýchlosť príjmu dusíka je tak intenzívna, že im chýbajú stavebné kamene ako vápnik. Rastliny sú síce zelené, ale dlhé a nemajú spevnené pletivá.

Extrémne nebezpečné je to napríklad u trávnikov. Väčšina trávnikových hnojív obsahuje veľké množstvo dusíka, ktorý trávnik ženie do rastu, aby bol zelený a mal hmotu. Potom príde leto, jún a júl, keď je zrazu extrémne teplo. Rastliny sú dusíkom nútené stále vytvárať zelenú hmotu, majú tenké steny a dochádza k extrémnemu odparu vody, pretože ich šťavy sú riedke. Trávniky potom výrazne trpia nedostatkom vlahy.

Keď v júni preskočíme z hnojív s veľkým množstvom dusíka na hnojivá organického typu alebo na hnojivá s väčším množstvom draslíka, zahustíme tak rastlinné šťavy a spevníme pletivá. Rastliny vylúčia výrazne menej vody. Trávnik takto udržíme paradoxne viac živý, než keď ho poháňame dusíkom. To je len na upresnenie toho, ako je aj v priebehu roka dôležité s hnojivami pracovať a meniť preferencie.

Pokiaľ pri chemických hnojivách nedodržíme dávku a preženieme to, koncentrácia pôdneho roztoku je tak extrémna, že rastliny spáli.

Spomenuli sme si, aký vplyv má dusík na rastlinu. Ako prebieha proces samotného hnojenia, aby si to začínajúci pestovatelia vedeli predstaviť?

Na pozemok nahádžete granule, chemické alebo organické. Voda rozpustí anorganické granule a zrazu máte v pôdnom roztoku, čo je základný nosič prvkov, množstvo živín, ktoré rastliny dokážu využiť.

Potom je tam variant živín, ktoré sa viažu na ílové minerály v pôde. Tieto prvky zostávajú naviazané na ílovom mineráli a podľa koncentrácie pôdneho roztoku sa doň následne uvoľňujú.

V prípade organického hnojenia vyhádžete na pôdu organickú hmotu, granulu alebo poprášite rozomletým hnojivom. Na hnojivo sa vrhnú mikroorganizmy a začnú ho rozkladať. Tým, ako ho rozkladajú, opäť uvoľňujú z materiálu prvky, ktoré sa viažu na ílové minerály a na pôdny roztok. Z pôdneho roztoku si potom rastliny berú živiny.

Takže máme tu dve formy. Organická je pomalšia, ale pre rastliny oveľa bezpečnejšia. Pokiaľ pri chemických hnojivách nedodržíme dávku a ľudovo povedané to preženieme, koncentrácia pôdneho roztoku je tak extrémna, že rastliny spáli. Vysaje to z nich vodu, aby sa vyrovnali koncentrácie na optimum. Rastliny fungujú na princípe, aby pôdny roztok a roztok v ich bunkách bol vo vyváženom stave. To vysatie vody nastane práve pri prehnojení pozemku chemickými hnojivami.

Pri všetkých hnojivých by ste mali dodržať dávkovanie. To je základný princíp, pokiaľ nemáte urobený rozbor svojej pôdy na záhrade. A používať zdravý rozum. Pokiaľ zo záhrady odvážam veľké množstvo produktov, je fajn na budúci rok zvýšiť dávky hnojív, pretože sme odviezli veľké množstvo živín.

Dokáže rastlina zistiť, či živina, ktorú prijíma, pochádza z organického alebo anorganického hnojiva?

Toto rastliny vlastne nezaujíma. To zaujíma nás ako záhradkárov s ohľadom na kvalitu pôdy. Nevýhodou chemických hnojív je, že sú tvorené chemickou cestou a naviazané na soli. Dochádza potom k zasolovaniu pôdy.

Často sú tieto hnojivá pomerne agresívne a obmedzujú aj pôdny život, teda množstvo mikroorganizmov a baktérií v nej. Pôda potom začne strácať svoju prirodzenú schopnosť živiny viazať a udržať si ich.

Je dokázané, že z anorganických hnojív rastliny využijú iba do 30 % objemu živín. Celých 70 % z granúl rastliny vôbec nevyužijú a záhradkári ich platia viac-menej zbytočne. Pri organike je cieľom stále podporovať a zvyšovať prirodzenú pôdnu úrodnosť a vďaka tomu dosahovať vyššie výkony rastlín.

Výhody a nevýhody anorganických hnojív

 Aké sú ďalšie výhody anorganického hnojenia?

Pri niektorých anorganických hnojivách, ktoré majú prvky v takzvanej chelátovej forme, dokážete dodať práve mikroprvky, ktoré by rastline chýbali.

Typickým príkladom je napríklad hnojivo Wuxal Calcium alebo Wuxal Super, ktoré obsahuje veľké množstvo bóru, zinku a kremíka. Tieto hnojivá fungujú tak, že keď ich aplikujete na listy, rastliny dokážu prvky vstrebať listovou plochou. Tým veľmi rýchlo a efektívne vyriešite nedostatok mikroelementov, ktorý bráni príjmu veľkých živín, ako je fosfor a draslík z pôdy.

Typické je to pri paradajkách alebo paprikách, kde vplyvom teplôt dochádza k tomu, že vápnik v pôde je pre rastliny intenzívne blokovaný. Tým, že ho dodáte cez listovú plochu chemickým hnojivom, dáte rastlinám v podstate výživu “rovno do žíl”. Dáte im to teraz, hneď a tu. To sú výhody niektorých chemických hnojív, ktoré je dobré v záhrade využívať.

Zároveň treba spomenúť riziká, ktoré ste už naznačili – zasolovanie pôdy, rôzne formy degradácie, znižovanie množstva pôdnych mikroorganizmov alebo odplavovanie živín do spodných vôd. Znamená to teda, že majú anorganické hnojivá svoje miesto v našich záhradách?

Určite. Povedali sme si, že napríklad mletý vápenec je typickým príkladom anorganického hnojiva, ktorý vznikol zomletím kameňa. Tým, že ho do záhrady dodáme, stabilizuje nám pH pôdy tak, aby sa v nej rastliny cítili dobre.

Pokiaľ chcem od rastlín aktuálne zvýšený výkon, mám možnosť živiny dodať rýchlo v krátkom časovom horizonte, najlepšie v zriedenej forme vodného roztoku, aby boli okamžite dostupné.

NPK hnojivá

Keď záhradkár kupuje NPK hnojivo v obchode, často sú na obale číslice ako 2-2-2 alebo 5-1-2. Čo to znamená?

To je percentuálny obsah základných živín v hnojive. Prvé číslo znamená obsah dusíka, druhé obsah fosforu a tretie obsah draslíka. Na týchto číslach vidíte presne objem balastu, ktorý do pôdy dávate. V celkovom objeme sú iba tieto relatívne malé množstvá základných živín, zvyšok tvorí balast. A ešte z tohto pomeru sú rastliny schopné využiť naozaj len do 30 %.

A čo iné formy?

Pokiaľ sú v chelátovej forme a prijímané cez listovú plochu, tam je využiteľnosť špičková. Potom ešte existujú moderné, inteligentné hnojivá, ktoré dokážu rozpoznať, ktoré živiny v pôde chýbajú. To je ale úplne špeciálna skupina, aj keď sa radí medzi chemické anorganické hnojivá.

Rastliny dokážu prijímať živiny len do tej miery, v akej im niektorý prvok nechýba – ide o Liebigov zákon minima.

Inteligentné hnojivá

A čo hnojivá s postupným uvoľňovaním živín, napríklad Osmocote?

To je varianta hnojív, kde granula je vlastne obalom. Fungujú na princípe osmotickej membrány, podobnej tej, ktorú majú rastliny v koreňoch. Membrána je polopriepustná a hnojivo sa snaží vyrovnávať koncentráciu pôdneho roztoku na optimum ideálne pre rastliny v danom okamihu. Tieto hnojivá sa aplikujú na začiatku sezóny a dokážu rastliny vyživovať v priebehu celého roka, niektoré 6, 12 alebo dokonca 24 mesiacov. Robia to cielene.

Laicky povedané, rastlina si odoberie z pôdneho roztoku živiny a granula presne vie, ktoré živiny doplniť do optima. Pokiaľ rastlina živiny neodoberá a koncentrácia roztoku neklesá, hnojivo cez membránu žiadne živiny neuvoľňuje. Funguje to na princípe: odoberáš – dodám, neodoberáš – nedodávam. Sú to veľmi inteligentné hnojivá.

Pre ktoré druhy rastlín alebo záhrad sú najpraktickejšie?

Je to veľmi efektívne pri dlhodobých kultúrach, ako sú okrasné rastliny, ruže, rôzne okrasné kríky alebo balkónové rastliny. Keď toto hnojivo aplikujete do hrantíka, len sledujete, aby vám hrantík nevyschol. Už nemusíte ničím ďalším prihnojovať, pretože hnojivo má všetky živiny určené pre balkónové rastliny v danom pomere. Aplikuje sa na začiatku vegetácie a hnojí vám po celý čas.

Výhody a nevýhody organických hnojív

Aké druhy organických hnojív poznáme?

Patrí sem klasický záhradkársky kompost – teda všetko, čo na záhrade vyrástlo, skompostujeme a materiál rozložený mikroorganizmami použijeme späť. Ďalšou oblasťou sú rôzne zvyšky zo poľnohospodárskej výroby, či už je to trus vtákov, sliepok, kráv, prasiat alebo koní. Často je zmiešaný so slamou či pilinami.

Potom sú to organické zvyšky z potravinárstva, napríklad pri výrobe cukru, v pivovarníctve alebo populárna kávová usadenina. To všetko sú určité typy hnojív.

No a potom sú tekuté organické hnojivá, ktoré vznikajú výluhom rastlinných častí alebo napríklad vermikompostu. To sú komposty vznikajúce za použitia kalifornských dážďoviek, ktoré obsahujú veľké množstvo humínových kyselín a enzýmov.

Zelené hnojenie má tiež množstvo zaujímavých atribútov. Okrem dodania zelenej hmoty, z ktorej sa uvoľňujú živiny, dokážu niektoré rastliny vďaka svojim koreňovým výlučkom úspešne limitovať niektorých škodcov v pôde.

Pokiaľ do pôdy nebudeme dodávať organickú zložku, ktorú každý rok odvezieme úrodou, pôda bude cielene degradovať.

Existuje jeden druh organického hnojiva, ktorý je vhodný pre úplne všetky druhy rastlín v interiéri aj exteriéri, bez ohľadu na to, čo potrebujú?

Asi nemôžeme povedať, ktoré organické hnojivo je to jediné najlepšie. Musíme si uvedomiť, že organické hnojivá ako celok zvyšujú primárnu úživnosť pôdy. Rastliny na ne reagujú s oneskorením. Pokiaľ ale do pôdy nebudeme dodávať organickú zložku, ktorú každý rok odvezieme vďaka úrode, pôda bude cielene degradovať.

Má organické hnojivo aj nejaké nevýhody?

Z laického pohľadu nie každý je schopný si zohnať fúrik hnoja z kravína. To je jedna primárna nevýhoda, pretože dostať sa k tomu materiálu je často komplikované a je to vždy o väčšom objeme.

Je možné organické hnojivo kúpiť aj v obchode?

Dnes úplne bežne. Veľa organických hnojív sa vytvára zo živočíšnych alebo potravinárskych odpadov a potom sa peletuje a granuluje. Keď si dnes v obchode kúpite tri kilá kravského hnoja a aplikujete ho, je to, ako keby ste tam vysypali celý fúrik čerstvého hnoja. Granule vďaka peletizácii stratia objem, ale sú skoncentrované. Keď na ne zaprší, zase naberú objem a organickú hmotu doplníte.

Domáce hnojivá a čo na ne hovorí odborník

Populárne medzi záhradkármi sú aj domáce hnojivá – kávová usadenina, výluhy zo žihľavy, banánov či vaječné škrupiny. Sú niektoré z týchto foriem efektívnejšie?

Človek by mal pri vytváraní domácich hnojív zapnúť zdravý rozum. Produkujeme veľké množstvo organického odpadu. Banánové šupky alebo kávová usadenina nie sú v našich podmienkach úplne prirodzené, nie sú to primárne veci, ktoré u nás rastú. Dajú sa využívať v rámci kompostov alebo výluhov, ale musím dávať pozor na to, kde a ako sa to pestovalo a čo bolo použité.

Dám jednoduchý príklad. Záhradkári mi píšu, že im v kompostoch prestávajú rásť paradajky. Keď sa spýtam, či ošetrujú trávnik proti dvojlôžkovým burinám, povedia, že áno. Ale s trávou potom do kompostu dodajú aj reziduálne zvyšky chemických prípravkov. To platí aj o šupke od banánu.

Za mňa je najlepšie vracať záhrade to, čo som na nej vypestoval. Ale áno, dajú sa robiť výluhy zo žihľavy alebo slepačincov. Sú to veľmi kvalitné a koncentrované hnojivá, ale musíme ich správne riediť.

Vieme sa takto zbaviť aj zvyškov z bylinkových čajov? Viem vysypať obsah vrecka alebo tam dať rovno celú usadeninu?

Nemusíte vrecúška vôbec vysypávať, v komposte sa bez problémov rozložia. Základným princípom je dať to do kompostu. Aj na kávovú usadeninu bude trávnik reagovať veľmi dobre. Pokiaľ ste intenzívnym konzumentom kávy, kompost ju privíta.

Hnojivá s mikroorganizmami a mykoríznymi hubami

Čoraz častejšie sa hovorí o hnojivách, ktoré obsahujú mikroorganizmy alebo mykorízne huby. Tieto hnojivá vyrába napríklad spoločnosť Neudorff. Prečo sa tieto zložky pridávajú do hnojív? Aký to má význam?

Keď som prvýkrát videl mykorízne organické hnojivá od Neudorffu, prišlo mi to zaujímavé z jednoduchého dôvodu. Organické hnojivá v pôde musia mikroorganizmy najskôr rozložiť, aby sa uvoľnili živiny. Pokiaľ mám v jednej krabici hnojivo aj s mikroorganizmami a mykoríznymi hubami, výrazne urýchľujeme proces uvoľňovania živín z organickej zložky. Podporíme mikrobiálny život v záhone a efektívne zrýchlime využiteľnosť živín pre rastliny.

Môžu tieto hnojivá zlepšiť aj celkové zdravie pôdy?

Prirodzene. Dodáme organickú zložku aj mikroorganizmy a mykorízne huby, ktoré sa naviažu na koreňový systém a dokážu rastlinám priniesť živiny z pôdy a hnojiva. Celý proces príjmu živín sa výrazne zrýchli. Hnojivá s obsahom mykoríznych húb a mikroorganizmov vyvažujú stránky organických a anorganických hnojív.

Pri organických je nástup výživového efektu dlhší, čo by inak vykryli anorganické hnojivá. Tým, že mykorízne huby začnú v pôde fungovať, je pôsobenie organického hnojiva intenzívnejšie. Vďaka mikroorganizmom, ktoré hnojivo následne rozkladajú, je uvoľnenie živín výrazne rýchlejšie než pri klasickom granulovanom hnoji. Objem mikroorganizmov v pôde ešte výrazne zvyšujeme práve pridaním hnojiva.

Tento druh hnojiva sa pridáva raz na začiatku sezóny?

Môžete ním hnojiť aj niekoľkokrát v priebehu roka. Je dobré aplikovať ho na začiatku sezóny, keď rastliny potrebujú aktívne živiny a vytvárajú mykorízne vzťahy pri presadení. Potom je vhodné to zopakovať v druhej etape, keď rastliny vytvárajú plody, aby sme tento efekt podporili. Každou aplikáciou týchto prírodných hnojív zvyšujete pôdnu úrodnosť. Nedochádza k degradácii a zasolovaniu ako pri chemických hnojivách.

Pravidlá a chyby pri hnojení

Aká je podľa vás najčastejšia chyba, ktorú robia záhradkári počas hnojenia?

Najčastejšie a najvýraznejšie chyby sú dve. Prvá je pocit, že čím viac hnojiva dodáme, tým väčšia bude úroda. Často sa tak nadužívajú anorganické hnojivá. Druhá vec je pocit, že sa o rastliny musíme starať extrémne intenzívne. Verte tomu, že rastliny to tak úplne nepotrebujú, tie sa bez nás viac-menej zaobídu.

Keď si hnojivo kúpime v akejkoľvek forme, ako ho uschovávať? Kupuje sa väčšinou na jednu sezónu alebo na viac? Ak na viac, ako ho uskladniť, aby mu vydržali pozitívne vlastnosti?

Na každom hnojive je návod, ako ho skladovať. Pokiaľ to dodržíte, vydrží vám naozaj dlho. Základom je sucho, aby hnojivá nepremrzli. Pri organických hnojivách je dôležité sucho a rozumná teplota, inak nepotrebujú nejaké špeciálne zaobchádzanie. Najhoršia je vlhkosť, tá skladovanie výrazne limituje.

Záhradkár by mal pri hnojení zapojiť zdravý rozum – čím viac hnojiva dodáme, tým väčšia úroda to určite nebude.

Existuje jednoduché pravidlo, podľa ktorého sa dá hnojenie nastaviť tak, aby bolo efektívne a šetrné k pôde?

Ako prvé – dodržať pravidlá a pozerať na informácie na obale. A z iného pohľadu – koľko hnojív na záhrade potrebujeme, závisí od toho, ako dobre sa staráme o pôdu. Pokiaľ dodávame organickú hmotu a udržiavame pôdu živú s bohatým mikrobiálnym životom, ktorý pomáha uvoľňovať živiny z organickej hmoty, tak nemáme problém vypestovať akúkoľvek rastlinu.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis rozhovoru spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: Shutterstock
Zdroj: podcast Záhrada