Prečo v záhrade hnojiť? Základmi správneho hnojenia vás prevedie známy anglický záhradník

Správne vyživenie pôdy je krok, za ktorý sa rastliny odvďačia. Nesprávne či nadmerné hnojenie im však môže výrazne ublížiť.

Na obsah živín v pôde vplýva niekoľko faktorov a nie je to len podložie a okolie. Napríklad daždivé počasie, okrem zvýšenej náchylnosti rastlín na hubové choroby, spôsobuje vyplavovanie prístupných živín z vrchných vrstiev buď do hĺbky podložia, alebo spolu s najjemnejšími čiastočkami pôdy v malých potôčikoch von zo záhrady.

Podobne sa tak deje pri nadmernej zálievke. Aj pri prelievaní rastlín v kvetináčoch spolu s prebytočnou vodou odchádzajú i živiny.

Kedy začať hnojiť?

Keď záhradku už nejaký ten piatok obhospodarujeme a hnojeniu sme príliš pozornosť nevenovali, môže sa stať, že úroda z roka na rok klesá. Rastliny sa stávajú bledé, menej kvitnú a môžu byť častejšie choré. To sú základné symptómy nedostatku živín a odkaz pre nás, že sa máme začať venovať ich výžive.

Ako prvé sa príznaky objavujú pri rýchlo rastúcich rastlinách, ako sú zelenina (najmä jarné zeleniny) a trvalky, ktoré majú v tomto období rásť obzvlášť rýchlo. Drevité rastliny – stromy a kry – vydržia oveľa viac, pretože niektoré minerály „skladujú“ vo svojich telách v drevitých vláknach.

Aktuálny nedostatok živín nespozorujeme napríklad na kroch kvitnúcich na jar, pretože kvetné puky sa vyvíjali už v minulom roku. Podobne ho neuvidíme na jarných cibuľovinách, kde sa prejaví najskôr o rok. Avšak na rastlinách, ako sú ruže, georgíny, plamienky a ľalie sa „hlad“ ukáže pomerne rýchlo, keď v pôde nastane problém.

Aj trávnik, ktorý rastie rýchlo, absenciu živín prezradí pomerne zavčasu, a to nielen na farbe – sýtozelená sa zosvetľuje, steblá sú tenšie. Po zime je tiež častejší výskyt plesne snežnej. Keď rastliny pohnojíme v štádiu, keď sa len začínajú objavovať nedostatky živín, zlepšenia nastane skoro. Našťastie, pochopiť základy rastlinnej výživy nie je až také ťažké.

Prečo v záhrade hnojiť?

Často sa ľudia zamýšľajú, prečo je vlastne potrebné v záhrade hnojiť, keď vo voľnej prírode rastliny nikto nehnojí a ony dobre prosperujú. Dá sa to zdôvodniť logicky a jednoducho. V prírode prežívajú iba tie najsilnejšie druhy, kým v záhrade patria k najodolnejším buriny.

Kultivované rastliny sú v porovnaní s burinami „princezničky na hrášku“, ktoré sme ako ľudstvo postupne vyselektovali i vyšľachtili. Vonku tiež nikto z plochy neodstraňuje odumretý a rozkladajúci sa materiál, ktorý pôdu obohacuje, na rozdiel od našich záhonov, ktoré neraz aj pre škodce „čistíme“ od zvyškov.

„Ciele“ našich pestovaných rastlín sú inde ako povedzme v robustnosti a odolnosti. Skôr ide o krásu a o bohatú úrodu. Aby prežili a prosperovali, potrebujú našu starostlivosť.

Ďalším z argumentov proti hnojeniu býva, že rastliny si predsa dokážu samy vyrábať rôzne látky, tak prečo by mali dostávať niečo navyše? To je do určitej miery pravda.

Rastliny využívajú proces zvaný fotosyntéza na to, aby vyrobili uhľovodíky. Stačí im na to slnečné žiarenie, voda z pôdy a oxid uhličitý zo vzduchu. Uhľovodíky sú v podstate ich spôsob akumulovania energie. Avšak mať „len“ tie by bolo ako mať batériu, ale bez rádia či hodín, ktoré poháňa.

Na vytvorenie takých štruktúr, ako sú kmene, konáre, kvety, semená, ale i hormóny, ktoré riadia spôsob rastu i termín kvitnutia či zhadzovania listov, rastliny potrebujú veľké množstvo rôznych minerálov v nízkych koncentráciách. „Berú“ si ich z pôdy pri pestovaní v kvetináčoch zo substrátu.

Pôdne živiny pochádzajú okrem pôvodných hornín z rozložených organických tiel rastlín i živočíchov alebo aj z hnojív, ktoré ako záhradkári pôde doprajeme. Hnojivá môžu byť organické (obsahové látky majú pôvod v prírode) alebo syntetické (sú často získavané i z ropy).

Symptómy nedostatočnej výživy

Ak by sme sa zahĺbili do pokusov v laboratóriu, kde by sme pestovali rastliny tak, že v každej nádobe by chýbala jedna zo živín, zistili by sme rôzne výsledky, ako sa na nich nedostatok toho-ktorého minerálu „podpisuje“. Išlo by o veľmi presný výsledok.

Avšak v záhrade sa málokedy vyskytnú podmienky ako v umelom prostredí laboratória. Sú i prípady, keď niektoré druhy potrebujú konkrétneho minerálu o niečo viac ako všetky ostatné. Napríklad ruže a paradajky vyžadujú viac horčíka ako väčšina iných rastlín. Ak ho majú nedostatok, listové pletivo žltne, pričom žilnatina ostáva zelená.

Kyslomilné rastliny, ako sú rododendrony, sú zase „odporcovia“ vápnika. Vo vápenatej pôde im žltnú celé listy, čo je v tomto prípade typický nedostatok železa. Vápnik v pôde totiž „uzamyká“ železo, čiže aj keď je ho v nej dostatok, je pre rastliny neprístupné.

V praxi sa stáva, že rastliny trpia na deficit kombinácie prvkov, nie iba jedného, a prejavy podvýživy potom nie sú rovnaké ako na obrázkoch v knižkách. Rastliny pôsobia vyhladované, choré a môžu byť aj zakrpatené.

Stáva sa to často na dobre priepustných pôdach, napríklad piesočnatých, po dlhších obdobiach dažďa, keď voda živiny vyplaví. Naopak, ťažké ílovité pôdy obsahujú čiastočky, ktoré dokážu živiny udržať, takže sú vo všeobecnosti úrodnejšie.

Správne hnojivo pre správnu rastlinu v správnom čase

Namiesto toho, aby sme sa namáhavo pokúšali zistiť, čo ktorú sezónu v pôde chýba, nie je chybou ju každý rok pohnojiť univerzálnym hnojivom, ktoré obsahuje tri základné makroživiny: dusík, fosfor a draslík. Tie rastliny potrebujú najviac. Spolu s pridaním dobre zotleného organického materiálu, ako je kompost, je to dobrý štart pre väčšinu rastlín vrátane jedlých druhov.

Najlepšie výsledky dosiahneme použitím správneho hnojiva pre správnu rastlinu a v správnom čase. Tak napríklad trávniky potrebujú od konca jari až do leta hnojivo s vyšším podielom dusíka pre intenzívny rast, na jeseň, naopak, hnojivo s nižším podielom dusíka, aby spevneli korene a vyzreli pletivá, čo im pomôže dobre prežiť zimu.

Hladné druhy a kry kvitnúce na jar

Notoricky „hladné“ druhy, ako sú ruže, georgíny, plamienky a ľalie, potrebujú na začiatku sezóny hnojivo s relatívne vyšším podielom draslíka (ruže potrebujú zároveň extra dávku horčíka) a počas rastu ešte jeden- až dvakrát pohnojiť. V auguste pohnojíme dobre poliate kry kvitnúce na jar a najmä rododendrony s hnojivom s vyšším podielom draslíka, pretože vtedy iniciujú svoje kvetné puky.

Cibuľoviny a hľuznaté rastliny

Na cibuľoviny a hľuznaté rastliny použijeme ku koncu ich rastového cyklu hnojivo s vyššou dávkou fosforu. Pomôže im to vytvoriť silné podzemné zásobné orgány, čo ich pripraví na obdobie mimo vegetácie.

Zelenina a ovocie

Vyššiu úrody zeleniny aj ovocia získame z dobre vyživených rastlín. Hnojivo do pôdy pridávame už pri jarnej príprave zeleninového záhona, pri ovocných stromoch, kríkoch, malinách a jahodách pred ich namulčovaním. Hnojenie opakujeme niekoľkokrát za sezónu (neprekračujeme však dávky určené výrobcom), tak nebudú mať rastliny žiadne nedostatky.

Špeciálne paradajkové hnojivo má vyšší podiel draslíka a používame ho i na inú plodovú zeleninu, ako je paprika či baklažány. V praxi to znamená, že si počas roka vystačíme s niekoľkými typmi hnojiva, ktorými udržíme svoje rastliny v top forme.

Keďže rastliny živiny „pijú“, nedokážu ich prijať v pevnej forme, malo by hnojenie ísť ruka v ruke so závlahou.

Pevné alebo tekuté hnojivo?

V predaji sa stretneme s dvomi základnými typmi hnojiva: pevným a tekutým. Po ktorom z nich siahnuť?

Pevné hnojivá

Pevné hnojivá sa dajú kúpiť v podobe tabletiek, prášku, drobných granuliek. Na to, aby sa z nich uvoľnili živiny, potrebujú čas. Hodia sa na použitie na pôdu.

Základné hnojivá obsahujú dusík, fosfor a draslík, čo sa hodí pre väčšinu záhradných rastlín. Živiny z nich vystačia zvyčajne na tri až štyri mesiace. Zmes s iným pomerom živín alebo hnojivo obohatené o konkrétnu zložku vyžadujú skupiny rastlín, ako sú kaktusy, ruže, citrusy, orchidey a paradajky. Existujú i jednozložkové hnojivá, ktoré majú za úlohu podporiť špecifický typ rastu.

Takzvané pomaly sa uvoľňujúce hnojivá „robia“ to, čo majú v názve, čiže živiny uvoľňujú postupne a na používanie sú pohodlnejšie ako kvapalné, pretože nemusíme myslieť na pravidelnú opakovanú aplikáciu. Živiny v nich obsiahnuté vystačia často až 12 mesiacov.

Tekuté hnojivá

Tekuté hnojivá rastliny prijímajú prakticky okamžite, a preto ich aplikujeme v menších dávkach, zato častejšie. Aplikujeme ich najmä priamo na pôdu a používame ich aj pre rastliny pestované v kvetináčoch.

Existujú však aj listové tekuté hnojivá, ktoré postrekujeme priamo na listy. Účinkujú najrýchlejšie zo všetkých spomínaných. Najčastejšie obsahujú dusík a/alebo niekoľko stopových prvkov. Dajú sa použiť ako prvá pomoc pri konkrétnom probléme.

Text: Alan Titchmarsh
Foto: isifa/Shutterstock, Gardener´s World
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

6 dôležitých živín, ktoré potrebujú rastliny na tvorbu krásnych kvetov a chutných plodov Ako dosiahnuť lepšiu úrodu? Zapracujte do pôdy organický materiál Prílišné hnojenie dusíkom ohrozuje naše zdravie. Je to pravda? Čím teda hnojiť? Poďakujme pôde za úrodu. Zapamätá si to 5 krátkych tipov, ako hnojiť rastliny pestované v kvetináčoch Najdôležitejší je život v pôde

Urob si sámAko si zabezpečiť záhradu bez buriny? Je to jednoduchšie, ako si myslíte!Urob si sámAko používať organické a syntetické hnojivá, aby sme neublížili rastlinám? Existujú aj vhodné alternatívy?Urob si sámAko sa starať o pôdu, pasienok či lúku, ak ju chcete užívať na chov domácich zvierat alebo pestovanieUrob si sám5 najčastejších chýb, ktoré robia ľudia pri pestovaní vo vyvýšených záhonoch