Pre začiatočníkov i skúsených záhradkárov: Ako sa postarať o prvé výsevy a mladé rastlinky

Aby z vysiatych semienok vyrástli zdravé a silné sadenice, venujeme im v najbližších týždňoch našu pozornosť.

Dievčatko polieva veľkou ružovou krhlou úrodu v záhrade

Kým rastliny vo svojom prirodzenom prostredí dostanú všetko, čo potrebujú z pôdy, v ktorej rastú, pri intenzívnom pestovaní doma na okne, ale aj v záhrade im prospeje trocha výživy navyše. Rastliny vyžadujú rovnováhu troch typov živín, a to základných, vedľajších a stopových prvkov. Základné prvky sú, zjednodušene povedané, potrebné v relatívne veľkých množstvách. Dusík na produkciu silných listov a výhonkov, fosfor pre dobrý rozvoj koreňovej sústavy a draslík na podporu hojnosti kvetov a úrody. Dajú sa kúpiť ako hnojivo NPK.

Vedľajšie živiny, zastúpené prvkami horčík, vápnik a síra, sú potrebné v menších množstvách a stopových prvkov je potrebné vyslovene veľmi malé množstvo. Sú to meď, bór, železo, mangán a zinok.

Základné aj vedľajšie prvky zvyčajne nájdeme v univerzálnych hnojivách. Ak obsahujú aj stopové prvky, býva to zdôraznené na obale. V špeciálnych hnojivách určených pre určitú skupinu rastlín sa jednotlivý pomer živín môže odlišovať. Pozor však, aj predávkovanie hnojivými látkami je škodlivé, preto hnojíme s rozvahou.

Priesada uhorky

Ochrana pred zimou

Veľmi skoré výsevy robíme do skleníka, fóliovníka alebo pareniska (teplomilné druhy v teple interiéru). Tieto kryté pestovateľské priestory na noc vždy zatvárame, cez deň, keď je teplejšie, otvárame. Pri silnejších mrazoch parenisko navyše zakryjeme slamenými či inými rohožami, starým kobercom. Pokiaľ rastliny nie sú plne otužené, vyžadujú ochranu pred mrazom, teplomilné druhy aj pred chladom. Ak sú už rastliny vonku v záhone, prikrývame ich netkanou textíliou, ktorú zaťažíme väčšími hlinenými kvetináčmi či zrezanou PET fľašou. Trochu ich pritom ponoríme do pôdy, aby odolali vetru. Ak je fľaša priesvitná a odložíme z nej vrchnák, čím umožníme vetranie, môžeme kryt ponechať aj cez deň.

Prečo mulčovať?

Pri zelenine nepoužívame mulčovaciu kôru, ale dobre vyzretý preosiaty kompost, ktorý medzi rastliny navrstvíme vo výške cca 8 cm. Tento organický materiál bráni klíčiť burine a pomáha udržiavať pôdnu vlhkosť. Časom sa stane súčasťou pôdy a obohatí ju o živiny. Zeleninu môžeme mulčovať aj slamou, ktorú na konci sezóny, po zbere, zapravíme do pôdy.

Priesady rajčín

Zálievka

Keď má rastlina málo vody, začne vädnúť. To pre ňu znamená stres a pre nás menej úrody. Preto sa vädnutiu snažíme predchádzať. Okrem toho sa v tej chvíli stáva náchylnejšou na napadnutie chorobami a škodcami. Množstvo a častosť zálievky závisia najmä od tepla, výskytu prirodzených zrážok a typu pôdy. Ílovité pôdy zadržiavajú vodu dlhšie, naopak, pôdy s vyšším podielom piesku ľahko vyschnú. Keď zistíme, že je pôda presušená do hĺbky cca 15 cm, zálievka je potrebná. Rozhodne je lepšie zalievať menej často a výdatnejšie ako naopak.

Množstvo potrebnej zálievky sa líši aj od fázy rastu. Najviac vody potrebujú rastliny v čase, keď kvitnú a prinášajú plody. Najlepší čas na zálievku je skoro ráno, keď je vzduch chladnejší. Voda vtedy stihne vsiaknuť skôr, ako začne vyparovanie. Dobrým termínom je aj večer. Dávame však pozor, aby sme prehriate rastliny nezalievali vyslovene studenou vodou, napríklad priamo zo studne, pretože spôsobuje rastlinám teplotný šok. Radšej ju predčerpáme do nádob a polievame z nich. Najvhodnejšia zálievková voda je dažďová, potom studničná a napokon z vodovodu. Na zálievku vzchádzajúcich a malých rastlín používame sprchovú koncovku na hadici alebo ružicu na kanvici.

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok