Na jeseň sa príroda oblieka do tých najkrajších farieb. Listy strácajú svoju zelenú farbu a menia sa do odtieňov žltej, červenej či hrdzavej, až napokon opadnú. Akoby si stromy vytvárali zo svojej koruny krásnu farebnú kyticu. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo to tak je?

Na jeseň sa začínajú v listoch spomaľovať chemické procesy. Tieto zmeny súvisia so skracovaním dní, klesajúcimi teplotami, nedostatkom slnečných lúčov a príchodom chladného počasia. Vegetačná sezóna sa končí a v polovici októbra sa stromy pripravujú na zimný odpočinok.
Listy stromov obsahujú okrem zeleného farbiva aj oranžové, žlté a červené – xantofyl, antokyán, betakarotén a flavón.
Zelené farbivo mizne, iné farby sa dostávajú do popredia
Zelené farbivo chlorofyl stromy potrebujú k svojmu životu – pomocou neho získavajú potravu a je nevyhnutné pre fotosyntézu.
Zopakujme si, že fotosyntéza je chemický proces, pri ktorom stromy cez listy využívajú energiu slnečného žiarenia na premenu oxidu uhličitého a vody na cukry, pričom sa uvoľňuje kyslík. Na to potrebujú vyššie teploty a slnko.
Počas kratších a chladnejších dní, keď už neprebieha fotosyntéza, sa chlorofyl prestáva tvoriť. To, čo v listoch zostalo z leta, sa pomaly rozkladá. Funkcia chlorofylu aj listov sa tak končí.

Prečo listy opadávajú?
Listy sú nielen orgánom na príjem výživy, ale aj výparu vody cez prieduchy na spodnej strane listov. Ak by zostali na konároch aj cez zimu, naďalej by dochádzalo k odparovaniu vody, ktorú stromy nemôžu prijímať koreňmi z pôdy, keďže je zamrznutá. Stromy by postupne strácali vodu a mohli by vyschnúť.
Keď sa chlorofyl rozkladá, listy strácajú zelenú farbu a na povrch sa dostávajú ostatné farbivá. V listoch sa nachádzajú po celý rok, len ich počas vegetácie prekrýva práve zelené farbivo.
Strom si vytvára zimné zásoby
Látky, ktoré sa počas vegetácie vďaka fotosyntéze v listoch nahromadili, prechádzajú do konárov, kmeňa a koreňov. Tam vytvoria zásobné látky na prečkanie chladného obdobia až do jari, keď začnú znova pučať nové listy.
Odkiaľ sa berú jesenné farby
Odtiene červenej, fialovej až purpurovej spôsobuje pigment antokyán, ktorý sa začína tvoriť až na jeseň. Jeho farba je v rozmedzí od ružovej po modrú. Spôsobuje napríklad modrú farbu fialiek, červenú farbu vlčích makov, listov javora alebo plodov brusníc. Tento pigment chráni listy pred poškodením svetlom pri nízkych teplotách.
Oranžový odtieň je výsledkom betakaroténu. Ten vstrebáva zelenú a modrú zložku viditeľného svetla a odráža červené a žlté svetlo. Výsledkom sú oranžové listy.
Xantofyly spôsobujú žlté sfarbenie listov. Väčšina farebných odtieňov je však výsledkom zmiešania zvyškov chlorofylu a iných pigmentov. Niektoré listy napríklad iba zhnednú.

Ako listy opadávajú
Na jeseň, keď klesnú teploty, listy postupne opadajú. Zmenou chemického zloženia listov sa začína meniť aj ich stopka. Na spodnej strane listov sa uzavrú kanáliky, ktorými strom prijímal vlahu, stopka listu sa zužuje, čím sa ukončí vyživovanie listov.
V mieste, kde sa list dotýka konára a pripája k stromu, sa začne tvoriť špeciálna vrstva buniek, ktorá pomaly ničí spojenie a list zo stromu jednoducho opadne. Stačí, keď zafúka vietor alebo začne pršať, list sa odlomí a spadne na zem. Na strome zostanú len holé vetvy, pripravené na zimu.

Prečo neopadávajú ihličnaté stromy?
Ihlice sú obalené tenkou voskovou vrstvou, ktorá znižuje vyparovanie vody. Ihličie je tvrdé, tuhé a jeho plocha je oveľa menšia ako u listov. Okrem toho sú konáre ihličnanov pružnejšie ako konáre listnatých stromov a unesú aj väčšiu váhu snehu.
Výnimkou je smrekovec opadavý. Jeho ihlice sú krehké a nie tak odolné, preto opadávajú rovnako ako listy.
Galéria k článku
Text a foto: Andrea Párkányová
























Zdravím, jedna z jabloní (Idared 25 ročná) mi začala chradnúť. Listy na zopár vä…