Prečo si do záhrady umiestniť domček pre hmyz
Hotel pre hmyz (domček) je konštrukcia vyrobená ideálne z dreva a vyplnená rôznymi druhmi prírodných materiálov slúžiacich ako úkryt pre hmyz.
Prečo vlastne do záhrady umiestniť hotel pre hmyz? Aby sme prilákali viac druhov i väčší počet opeľovačov a dravce z ríše hmyzu, ktoré nám pomôžu v biologickej ochrane rastlín. Naše záhrady sú totiž voči mnohým druhom hmyzu nepriateľské, pretože sú príliš uhladené a upratané. Stačí sa pozrieť von na lúku či do lesa a rozdiel je jasný.
Suché rastlinné zvyšky vrátane listov, konárov i drobných vetvičiek, rôzne nahromadené kamienky ani opadané plody na našich okrasných plochách zvyčajne nenájdeme. A práve to je materiál, ktorý využíva hmyz ako svoj príbytok alebo na nakladenie vajíčok.
Hotel pre hmyz je spôsob, ako do našej uhladenej záhrady vkusným spôsobom vniesť takýto „mišmaš“ rastlinných zvyškov. Ako jeho výplň môžeme použiť rôznorodý prírodný materiál, čo priláka rôzne druhy hmyzu, pretože ich požiadavky na bývanie a množenie sú odlišné. Osvedčené sú napríklad drevo, mach, slama, šišky alebo rozličné duté stonky rastlín. Využiť sa dá i odpadový materiál, ako napríklad komôrková tehla.
Včely samotárky opeľujú aj za horšieho počasia
Existuje niekoľko desiatok druhov voľne žijúcich divých včiel, ktoré sa podieľajú na cennom a často podceňovanom opeľovaní pestovaných rastlín. I vďaka nim záhrady prinášajú úrodu. Sú ešte usilovnejšie ako včely medonosné z úľov včelárov a dokonca im neprekáža nepriazeň počasia ako dážď, chlad či príliš veľké teplo.
Mnohé z nich sú na červenom zozname ohrozených živočíchov. Na rozdiel od medonosných včiel si nestavajú príbytky, ale vyhľadávajú otvory v dreve, v malte starých stien, v tehlách, skalách alebo v pieskovci. Milujú duté stonky rastlín, ktoré sa priemerom približujú veľkosti ich tela. Nepotrebujú ich na prespávanie, ale na reprodukciu a prezimovanie. Práve ony sú častými užívateľmi hotela pre hmyz, kde nájdu hneď niekoľko preferovaných materiálov v malom priestore.
Na založenie novej generácie využijú malé otvory s priemerom cca od 3 – 10 mm, ktoré uzatvoria najčastejšie hlinou. Otvory do dreva navŕtavame v smere vlákien. Pri navŕtaní v kolmom smere vznikajú na vláknach ostré hrany smerujúce do otvoru, na ktorých si včely môžu poškodiť krídla.
Larvy lienok požierajú vošky
Len v Európe žije okolo sto druhov týchto krásnych a užitočných dravcov. Prebúdzajú sa a vyliezajú z úkrytov v prvých teplých jarných dňoch. U nás je najznámejšia lienka sedembodková, ktorá v dospelosti skonzumuje denne asi 50 až 90 vošiek. V biologickej ochrane patrí medzi najúčinnejších ochrancov rastlín a záhrad.
Pažravé sú i jej larvy, počas troch týždňov od vyliahnutia až do zakuklenia zlikviduje každá jedna až 400 vošiek. Za rok sa vyvinú dve generácie, pričom vývin trvá 30 až 60 dní.
Kukla lienky sa podobá larvám pásavky zemiakovej. Odlišuje sa tým, že nemá nohy a nepohybuje sa, ale je prichytená na liste. Preto dajme pozor, aby sme si ju nepomýlili a nezničili. Hmyzí hotel im môže poslúžiť ako zimovisko. Majú rady najmä úzke dutinky, kde sa môžu schovať.
Motýle
Kvety opeľujú nielen včely, ale aj motýle. Patria k najatraktívnejšiemu hmyzu a živočíchom vôbec, a preto ich radi vidíme v záhrade, samozrejme, s výnimkou tých škodlivých, ako napríklad mlynárik kapustový. Aby sme ich prilákali, pestujeme veľa druhov kvitnúcich rastlín.
Obľubujú výslnné teplé miesta plné farebných kvetín. Motýle potrebujú úkryt či dutinku. V hoteli pre hmyz im vyhradíme „izbičku“, ktorej dvierka opatríme úzkym vertikálnym otvorom dlhým cca 10 a širokým 1 cm. Dobre ho vyhladíme, aby si na ňom nezničili krásne krídla.
Zlatoočká
Naším najrozšírenejším druhom je zlatoočka obyčajná. Samičky kladú vajíčka priamo do kolónie vošiek.
Vyliahnuté larvy sú veľmi pažravé. Počas larválneho štádia, ktoré sa pohybuje medzi 8 – 22 dňami, larva zahubí až 150 – 600 vošiek. Okrem vošiek ničí i strapky, roztoče a taktiež sa živí vajíčkami a larvami pásavky zemiakovej.
Dospelé zlatoočky rady využívajú domček pre hmyz ako úkryt v daždivých dňoch a ako zimovisko. Univerzitný výskumný ústav v Severnej Karolíne zaradil larvy zlatoočky medzi 5 najprospešnejších predátorov z ríše hmyzu.
Ucholaky
Ucholaky sú v záhrade vítanými pomocníkmi. To, že nám môžu vliezť do ucha, je len povera. Obľubujú tienisté a vlhkejšie miesta, často pod kameňmi, nahrabaným lístím alebo pod položeným dreveným klátikom.
Viete, že ucholak vie aj lietať? „Kliešte“ na jeho zadnej časti tela mu pomáhajú rozprestierať a opäť skryť krídla. Túto svoju schopnosť však využíva iba zriedka. Živí sa najmä odumretými časťami rastlín a požerie aj veľa menšieho hmyzu.
Text: Marian Drobnica
Foto: Marian Drobnica, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
ahojte, existuje nejaky prirodny, resp iny overeny sposob ako sa zbavit mnozstva…