Využite v boji proti škodcom prírodu. Títo prirodzení zabijaci si zaslúžia vašu pozornosť

  • 29.04.2020

Potravové reťazce, ktoré v prírode fungujú od nepamäti, môžeme v záhrade v boji proti chorobám a škodcom využiť aj v náš prospech.

Dieťa s lupou v ruke

V súčasnosti, keď čoraz viac dbáme na kvalitu potravín, mnohí z nás uprednostňujú ekologické spôsoby hospodárenia. Tie sú primárne založené na obmedzovaní používania chemických prípravkov a na využívaní pracovných postupov, ktoré nepôsobia na prírodu deštrukčne. Opierajú sa však aj o naše vzdelanie a o trpezlivosť. Hlavnou filozofiou je s prírodou v čo najvyššej miere spolupracovať a nie proti nej nezmyselne bojovať.

Okrem množstva užitočných živočíchov, ktoré nám zadarmo pomáhajú pri zlepšovaní kvality pôdy a rozkladaní bioodpadu, sú najviac viditeľné výsledky pôsobenia vzťahu predátora a koristi. Druhy, ktorých jedálny lístok spočíva v nami pestovaných plodinách, označujeme všeobecne ako škodce. Zväčša ide o rôzne druhy vošiek, strapiek, červcov, húseníc motýľov či lariev dvojkrídlovcov. Ich životná stratégia spočíva v objavení potravného zdroja, na ktorom sa dokážu rýchlo rozmnožiť.

Množiacu sa korisť horlivo vyhľadáva celý zoznam rôznych predátorov, ktorých reakcia však neprichádza ihneď, ale až s istým oneskorením. Platí teda, že čím rýchlejšie sa škodca množí, tým má vyššie šance prežiť a v záhrade napácha viac škody. V stabilných prírodných biotopoch nedochádza k takému výraznému množeniu škodcov, pretože ich prítomnosť je dlhodobo regulovaná širokou škálou predátorov. Problém nastáva na území, kde sú tieto vzťahy narušené. V záhrade, kde široká škála predátorov nenachádza vhodné životné podmienky, sa škodlivý hmyz môže nerušene rozmnožovať. Ekologické hospodárenie tak v konečnom dôsledku nespočíva iba v obmedzovaní chemických prostriedkov, ale najmä vo vytváraní rôznorodých útočísk v záhrade tak, aby ju mohlo obývať čo najviac pre nás užitočných druhov živočíchov.

Kvetinová lúka

Pestrá záhrada je základ

Ekologické zákonitosti platia v plnej miere aj v našej záhrade, ktorá je súčasťou prírody. Vhodným príkladom ich fungovania je prales, kde vďaka ohromujúcemu množstvu organizmov a ich vzájomným vzťahom vzniká stabilné spoločenstvo, v ktorom sa nedokáže presadiť žiaden škodca. Naopak, rozsiahla monokultúra rastlín je naplno odkázaná na pomoc človeka formou pesticídov, v opačnom prípade vplyvom škodcov zaniká. Je len na nás, na ktorú z týchto strán nasmerujeme ťažisko nášho hospodárenia.

Lákaním hmyzu a iných živočíchov na pestrú mozaiku rastlín a záhradných prvkov vytvárame zložitosť vzťahov potravového reťazca, ktorá síce nutne neznamená úplnú elimináciu škodcov, no výrazne zmierňuje ich rozmnožovacie schopnosti. Cielené znižovanie diverzity, naopak, vedie k poklesu predátorov a v takomto prostredí majú škodce nerušenú cestu za víťazstvom. A potom nám neraz neostáva iné, len ohroziť pôdu a ostatný život za pomoci chémie.

Larva lienky na kvete
Larva lienky

Spoznajte predátorov, ktorí udržia vašu záhradu v rovnováhe

Lienky

Už aj malé dieťa vie, že lienka je užitočný živočích. Túto nálepku nezískala náhodou, ale preto, že patrí k najlepším požieračom rýchlo sa množiacich vošiek. Živí sa nimi larva aj dospelá lienka. Naša najbežnejšia lienka sedembodková skonzumuje viac ako 50 vošiek denne.

Lienka

Lienky zvyčajne nie sú schopné eliminovať všetky vošky na rastlinách, no svojou činnosťou ich populácie udržiavajú na prijateľnej úrovni. S obľubou vyhľadávajú mrkvovité a astrovité rastliny, kde dopĺňajú energiu pitím nektára. Vyžadujú pestrú mozaiku lúčnych kvetov a kultúrnych rastlín. V sterilne zariadených záhradách zväčša nekladú na rastliny vajíčka a územie opúšťajú. Zimu dospelé lienky prečkávajú pod olupujúcou sa kôrou stromov a v štrbinách skál či ľudských stavieb.

Sieťokrídlovce

Tieto nenápadné živočíchy patria k najväčším pomocníkom každého záhradkára. V našej záhrade sa najčastejšie stretávame so zlatoočkom a dlhokrčkou. V oboch prípadoch ide o hmyz, ktorého larvy sú významnými predátormi, pred ktorými sa neschovajú žiadne vošky, strapky, červce, či malé húsenice. Dospelé zlatoočky sa živia peľom a nektárom, naopak, dospelé dlhokrčky sú tiež dravé.

Medzi sieťokrídlovce patria aj mravcolevy, ktorého larvy sa špecializujú na lov hmyzu lezúceho po zemi.

Zlatoočka

Bystrušky

Hoci bystrušky nedokážu lietať, kompenzujú si to rýchlym behom. Sú to mohutné nápadné chrobáky dosahujúce až 4 centimetre. Prítomnosťou v záhrade indikujú dobré životné podmienky pre hmyz. Požierajú larvy iného hmyzu, červy a slimáky, čím udržiavajú v prírode rovnováhu. Jedna bystruška skonzumuje ročne až 400 húseníc. Lovia prevažne v noci. Aj ich larvy lovia rôzny hmyz v opadanom lístí. V záhrade vyhľadávajú tienisté zákutia s rozkladajúcim sa drevom.

Bystruška

Osy

Hoci sú osy často považované za otravný hmyz, radia sa k najlepším predátorom lietavého hmyzu a húseníc. Vznikajú spoločenstvá tvorené desiatkami až stovkami jedincov, pričom ich larvy sú dravé. Osy prinesú denne do hniezda stovky múch, ktoré chytajú za letu. V záhrade často lietajú nízko nad rastlinami, na ktorých hľadajú larvy hmyzu. Keďže pri love nie sú príliš vyberavé, dokážu výrazne tlmiť nárast početnosti škodcov v záhrade. Najväčšie množstvá hmyzu spotrebuje náš najväčší druh osy – sršeň. Za jediný letný deň je schopný uloviť až jeden kilogram hmyzu.

Osa

Pestrice

Pestrice sa sfarbením podobajú osám, no sú úplne neškodné. Známe sú vďaka svojmu špecifickému letu, dokážu sa dlho vznášať na jednom mieste ako vrtuľník. Ich larvy sú dravé a živia sa prevažne voškami, strapkami a inými škodcami. Dospelá pestrica sa, naopak, živí iba peľom a nektárom. Výskumy ukázali, že pestrice sa radia medzi najlepšie opeľovače. Do záhrady ich možno prilákať výsadbou lúčnych druhov rastlín.

Pestrica

Drobčíky

V našej faune žije viac ako 2 000 rôznych druhov drobčíkov, ktoré sa špecializujú na lov rozmanitej koristi. Sú to významné predátory lariev hmyzu, hlavne múch a iných dvojkrídlovcov. Väčšie druhy si trúfnu aj na červy a slizniaky, iné sú špecialisti na lov mravcov. Vyhovujú im vlhšie zákutia záhrady s množstvom úkrytov v starom dreve.

Drobčík

Stonožky

Na rozdiel od bylinožravých mnohonôžok sú stonožky výlučne dravé. Na každom segmente ich podlhovastého tela majú jeden pár končatín, pričom ich zvyčajne majú viac ako 15 párov. V prednej časti tela majú hryzadlá s jedovými žľazami slúžiace na paralyzovanie koristi. Druhy našej fauny nie sú pre človeka nebezpečné. Sú to nočné živočíchy, ktoré žijú prevažne v pôde a na jej povrchu. Nie sú vyberavé a ulovia takmer Stonožkakaždú menšiu korisť, ktorá im skríži cestu. V čase rozmnožovania sa matka starostlivo stará o svoje vajíčka a mláďatá. Úkryt nachádzajú v hnijúcom dreve a pod kameňmi.

Križiaky

Vďaka typickým pavučinám sú križiaky najznámejšou skupinou pavúkov v okolí našich príbytkov. Chytia a zožerú všetko, čo dokážu premôcť. Vedia tlmiť veľké množstvá náhle dostupnej koristi, lebo ju obalia do pavučiny na horšie časy. Do ich sietí sa zachytávajú aj okrídlené štádiá vošiek.

Križiak

Lumky

Na Slovensku je známych takmer 1 000 druhov lumkov, z ktorých je väčšina zvláštnym typom predátora, takzvaný parazitoid. Dospelý lumok má dlhé kladielko, ktorým kladie vajíčko priamo do vnútra hostiteľa, napríklad do lariev rôzneho hmyzu, dokonca aj tých, ktoré žijú skryto pod kôrou stromov. Vyliahnutá larva zaživa požiera hostiteľovi tuk a jednotlivé vnútorné sústavy, pričom v konečnom štádiu svojho hostiteľa zabíja. Následne sa zakuklí a vyliahnutý dospelý lumok hľadá ďalšie obete.

Lumok

Chémia alebo bio?

Nevýhodou množstva používaných pesticídov je ich neselektívnosť. Hoci ich aj použijeme v správnej koncentrácii, v kombinácii s inými látkami usmrtia alebo výrazne zhoršia vitalitu aj užitočných organizmov. Môže dochádzať k chemickým reakciám v tele živočíchov, ktorých dôsledky dosiaľ nepoznáme. Rôznorodé jedy sa im často ukladajú v tukoch a nemusia nutne spôsobiť problémy. Ak však takéto živočíchy požiera predátor, kumulatívne získava aj zásoby chemického kokteilu uložené v tele koristi.

Podobný princíp panuje aj v potrave človeka, ktorá síce môže obsahovať nižší podiel škodlivých látok, no akosi sa už nepočíta s možnosťou, že takejto stravy zjeme denne viac, čím najvyššiu dennú dávku neraz prekonáme. Aj preto pri boji so škodcami v hospodárení jestvuje viacero zdravších alternatív. Okrem lákania prirodzených predátorov do záhrady si možno mnohé užitočné organizmy aj zakúpiť. Často sú to druhy živočíchov alebo húb, ktoré sa úzko špecializujú na konkrétnu korisť. Najdôležitejší je nákup zo spoľahlivého zdroja, rýchly spôsob prepravy a aplikácia podľa odporúčaní skôr, ako zakúpený „produkt“ uhynie.

Domček pre hmyz

Biologická ochrana rastlín

Neustále sprísňovanie legislatívy proti používaniu chemických látok a tlak trhu postupne nútia veľkopestovateľov vyvíjať moderné technológie na ochranu kultúrnych rastlín. Jednou z najprínosnejších je identifikovanie organizmov, ktoré sa v prirodzenom prostredí špecializujú na lov či parazitovanie škodcov, a ich následná kultivácia v laboratóriu. Takto v zajatí odchované organizmy si následne môže zákazník zakúpiť a aplikovať ich podľa potreby kdekoľvek. Najlepšie výsledky sa po aplikácii dosahujú v skleníkoch a interiéroch, no mnohé je možné úspešne využiť aj v záhrade.

Azda najlepším príkladom biologického pomocníka v interiéri sú parazitické hlístice Steinernema feltiae, ktoré sa živia larvami drobných mušiek – smútiviek. Zakúpenú zmes stačí rozriediť vodou a zaliať ňou rastliny. Tieto hlístice následne aktívne vyhľadávajú larvy mušiek v substráte a do poslednej ich vykynožia. Na podobnom princípe fungujú hlístice rodu Heterorhabditiss, ktoré sa špecializujú na larvy nosánikov. Osobitnú kapitolu tvoria drobné osičky rodu Aphidius, ktorých larvy parazitujú vo voškách. V skleníku, v ktorom sa chceme vyhnúť použitiu chemického postreku, sú ideálnou voľbou. Osička vyhľadáva vošky a kladie do nich vajíčka. Týmto spôsobom môže infikovať za život aj viac ako 300 vošiek. Vajíčko sa vyvinie v larvu, ktorá vošku zvnútra pomaly požiera. O dva týždne z vošky vylieza nová osička, ktorá je pripravená napádať ďalšie vošky.

Smútivka
Smútivka

Zaujímavé sú aj dravé roztoče Typhlodromus pyri, ktoré sa živia rôznymi druhmi roztočov na rastlinách. Tie vyciciavajú pletivá listov a spôsobujú ich kučeravosť. Ak sa na rastline minú roztoče, nepohrdnú strapkami a iným drobným hmyzom. Tam, kde ich vypustíme, pôsobia dlhodobo a udržujú škodce pod hladinou škodlivosti. Vo všetkých prípadoch si vopred dostatočne naštudujeme pokyny, aby sme prípravky aplikovali správne.

Vtáky, lietajúci pomocníci

Vtáky sú neoddeliteľnou súčasťou každej zdravej záhrady. V mnohých regiónoch Slovenska však ich populácie v porovnaní s minulosťou výrazne poklesli. Vplýva na to viacero faktorov, ktoré môžeme ako záhradkári zmierniť. V prvom rade sa snažíme umožniť im nerušené hniezdenie. Ak v okolí chýbajú bútľavé stromy, na vysoké stromy zavesíme vtáčie búdky s vhodnou konštrukciou, ktoré je možné vyrobiť na mieru pre konkrétne druhy vtákov.

Lastovička

Pre hmyzožravé belorítky a lastovičky sa dajú zakúpiť umelé hniezda, ktoré umiestňujeme na miesta, kde nám ich hniezdenie neprekáža. Záhradu si spestríme kŕmidlom, kde v čase nepriaznivého počasia a zimy nasýpame rôzne zmesi semien. Hniezda aj kŕmidlo umiestňujeme mimo dosahu voľne žijúcich mačiek, ktoré vtáky zabíjajú aj v prípade, že majú dostatok inej potravy. Nezabúdame ani na napájadlá s vodou, ktoré im poskytnú vodu v čoraz častejších a dlhších obdobiach sucha počas leta. Vytváraním pestrých kvetinových záhonov pomôžeme hmyzu, ktorého populácie klesajú závratným tempom a dostávajú tak hmyzožravé druhy do náročnej situácie. Ak je to potrebné, v čase dozrievania plodín, ktoré vtáky radi navštevujú (čerešne, hrozno), volíme preventívne opatrenia proti požieraniu napríklad formou ochranných sietí. Všetky pôvodné druhy vtákov sú na území Slovenska chránené zákonom.

Text: Mgr. Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku