Rozkvitnutý marec: Inšpirujte sa kvetmi jari

  • 15. mar 2018

Ešte je priskoro na vysádzanie kvetov, no mnohé záhrady sú v tomto čase vďaka záplave jarných farieb naozaj očarujúce. Pozrite sa, vďaka ktorým druhom to tak je a inšpirujte sa! Keď sa jar rozbehne naplno, mnohé tieto kvety už budú odkvitať, ale vy môžete začať vysádzať. A tešiť sa, že nasledujúcu jar bude jej farbami žiariť aj vaša záhrada.

Rozkvitnutý marec: Inšpirujte sa kvetmi jari

Zlatý dážď

Kto by nepoznal tento notoricky známy ker? Jeho meno je zlatovka a ľudový názov zlatý dážď botanici pôvodne prisúdili štedrecu. Zlatovka však tomto období nemá v záhrade konkurenciu a svojím obrovským množstvom kvetov skutočne vytvára dojem zlata padajúceho z neba.

Zlatý dážď

Praktické informácie

Zlatovka nie je prieberčivá a rastie aj v chudobnej, kamenistej pôde, s mierne kyslou, neutrálnou, či zásaditou chemickou reakciou. Znáša aj presychajúcu pôdu, či naopak – miestami zamokrenú a podmáčanú. Zlatovka je výborná na rozvoľnené živé ploty. Tu môžeme použiť základný druh, ktorý hravo dorastie do vyše troch metrov. Do záhonov však vysádzame odrody, ktoré sa nevyznačujú agresívnym rastom koreňových výmladkov, rastú pomalšie, dosiahnu výšku maximálne 1,5 m, kvitnú aj na jednoročnom dreve, dokonca už ako malé rastlinky a väčšími kvetmi nás tešia dlhšie: ‚Goldrausch‛, ‚Maluch‛, ‚Lynwood Gold‛.

Pyšná princezná

Neznesie vedľa seba suseda. Odmieta sa totiž s kýmkoľvek deliť o živiny, vodu a slnko. Pod jej dôstojnosť je aj spoločnosť tých najkrajších krov. Magnólia je najspokojnejšia, keď rastie samostatne, kdesi na dobre viditeľnom mieste v záhrade. Tak, aby sme ju mohli v tomto období naplno obdivovať.


Magnólia

Praktické informácie

Magnólie zo skupiny Soulangových hybridov zakvitnú nádhernými veľkými kvetmi skôr, ako sa začnú rozvíjať listy. Nožnice a magnólia k sebe veľmi nejdú, ak treba, jemne ju zrežeme tesne po odkvitnutí. Podľa odrody dorastajú magnólie od štyroch do ôsmich metrov a všetky vyžadujú mierne kyslú a na živiny bohatú humóznu pôdu a slnečné stanovište. Ako solitéry v záhrade nádherne vyniknú všetky odrody s dievčenskými menami: ‚Betty‛, ‚Susan‛, ‚Jane‛ alebo ‚Cleopatra‛.

Bájna nymfa

Podľa mytológie môžeme za vznik tohto krásneho kvetu vďačiť žiarlivej bohyni, manželke boha vetra. Veternica, po latinsky Anemone, má vietor aj v gréckom pôvode svojho mena – anemos totiž znamená vietor. Na ten sa veternica spolieha pri rozmnožovaní najviac. Jej semená najspoľahlivejšie roznesie doďaleka práve on.

Veternica

Praktické informácie

Veternice sú hľuznaté rastliny, ktoré obľubujú vlhkú, ale priepustnú pôdu a polotienisté stanovište. Nedarí sa im v kyslej pôde, prospievajú skôr v pôde s mierne zásaditou chemickou reakciou, preto ich nehnojíme hnojivami na kyslomilné druhy a nepridávame pri vysádzaní rašelinu. Hľuzy sadíme na jeseň a prikryjeme na zimu vrstvou slamy, alebo opadaného lístia. Pri pravidelnom hnojení nás hlavne moderné hybridy obdaria veľkými farebnými kvetmi.

Samoľúby fešák

Krása a mytológia sú ako nerozlučná dvojica. Aj tohto fešáka nám vraj zoslala ľudská slabosť starodávnych bohov. Krásnemu mladíkovi sa stalo osudným, že neopätoval lásku bohyne a tá ho premenila na kvet. Každopádne, dnes sa z tohto krásavca môže tešiť každá dáma. Narcis sýtou žltou farbou rozohreje záhradu, aj interiér.

Narcis

Praktické informácie

Pôvodne je narcis rozšírený v západnej Európe, výborne sa mu však darí aj v našich záhradách. Je to jarná cibuľovina, čiže teraz krásne kvitne a vysadiť si ho môžeme na jeseň, počas októbra a novembra. Pekne vynikne v skupinách minimálne 15 až 20 kusov. Veľmi praktické je používať pri vysádzaní plastové koše na cibuľoviny. Vďaka nim sa totiž po odkvitnutí vyberajú cibule z pôdy ľahšie. S vybratím však počkáme až do okamihu, keď zvädnú už aj listy. Očistené cibule skladujeme v suchej a chladnej pivnici až do jesennej výsadby.

Nežná pustovníčka

Vedecké meno tejto krásnej neznámej, a zároveň vzdialenej príbuznej hyacintu, je Scilla siberica, teda scila sibírska. Meno však zďaleka neprezrádza jej pôvod, dokonca je až zavádzajúci. Scila je rozšírená v strednom Rusku, nepochádza však zo Sibíri. Postupne sa rozrástla aj do Európy, kde dokonca v lesoch prirodzene splaňuje.

Scilla siberica

Praktické informácie

Vďaka jej schopnosti splaňovať máme pri pestovaní o starosť menej. Nemusíme po odkvitnutí vyberať cibuľky z pôdy, ako to bežne robíme pri ostatných jarných cibuľovinách. Tieto necháme v pôde, a hoci postupne strácajú svoju silu a schopnosť kvitnúť, vždy vytvoria dostatočný počet dcérskych cibuliek, ktoré každý rok vykvitnú s novou silou.

 

 

Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

  • <p>Samoľúb.. sa v jednotnom čísle nepíše s mäkkým i, ale s y.<br />
    Na poslednom obrázku je chionodoxa, nie scilla.<br />
    Inak pekný článok,</p>

Pridaj príspevok