Samotárske zajace alebo spoločenské králiky: Zvládnete ich od seba rozoznať?

  • 01.04.2024

Sú jedny z najznámejších zvierat v našom prostredí, hoci sa najmä v poľnohospodárskej krajine stali na rozdiel od minulosti pomerne vzácne. Ako žijú zajace a králiky? A vôbec, zvládli by ste ich od seba rozoznať?

Zajac alebo králik
Foto: Shutterstock

Mnohí z nás mylne pomenúvame tieto živočíchy ako zajace alebo ako králiky. V skutočnosti však ide o dva rozdielne druhy zvierat.

Samotársky zajac poľný

Telo zajaca poľného (Lepus europaeus) môže byť dlhé až 70 cm a môže mať hmotnosť až 7 kg. Nápadne dlhé ušnice sú zakončené čiernymi škvrnami. Zadné nohy sú výrazne silnejšie ako predné.

Vyskytuje sa prakticky v celej Európe okrem severu Škandinávie, Islandu a Írska. Na Slovensku žije takmer všade, najčastejšie v nížinách a pahorkatinách, no vystupuje aj nad hornú hranicu lesa.

Samotársky zajac poľný
Zajac poľný má silné zadné nohy a nápadne dlhé uši zakončené čiernymi škvrnami. Foto: iStock

Život zajaca

Zajace sa s výnimkou zimy rozmnožujú takmer po celý rok. Zajačica vrhá po 6 týždňoch gravidity 1 až 7 plne osrstených a vidiacich mláďat. Nebuduje si pritom žiadne výraznejšie hniezdo a mláďatá vrhá priamo na neupravenú zem. Tie sú už do polhodiny po narodení schopné pohybu.

Takéto bezbranné sa zdržujú pri matke asi 3 dni, ktorá ich postupne na chvíľu opúšťa s cieľom hľadania potravy. Dojčí ich približne 3 týždne. Často ponecháva mláďatá jednotlivo ďalej od seba, aby zabránila zabitiu celého vrhu predátormi. Už po 10 dňoch sú schopné samostatne pojedať rastlinnú potravu.

Pohlavne dospievajú vo veku pol roka, no prvé vlastné mláďatá mávajú až na ďalší rok. Samica môže mať až 4 vrhy ročne. Mláďatá matku opúšťajú a žijú samotárskym životom. Stretávajú sa len v období párenia. V zajatí sa dožívajú aj 12 rokov, no vo voľnej prírode len malá časť prežíva dlhšie ako 3 roky. Najčastejšie sa stanú obeťou predátorov, ale aj poľovníkov.

Zajac poľný
Samotársky zajac poľný Foto: Shutterstock

Obratný bylinožravec

Počas dňa zvyknú odpočívať na svojich ležoviskách a aktívne sú najčastejšie za súmraku. Vtedy využívajú svoju farbu, ktorá splýva s vegetáciou. Pokiaľ ani to nepomôže, dokážu krátkodobo vyvinúť rýchlosť až 70 km/h. Počas behu obratne kľučkujú.

Predátormi sú najmä líšky, rysy, vlky a dravé vtáky. V lete sa zajace živia najmä zelenými časťami rastlín. V zime dokážu konzumovať aj suché časti rastlín vrátane kôry drevín a výhonkov.

Spoločenský králik divý

V súčasnosti oveľa vzácnejším živočíchom je králik divý (Oryctolagus cuniculus), ktorý je zhruba o polovicu menší ako zajac poľný. Aj jeho ušnice sú podstatne kratšie a nemajú čierne sfarbenie na koncoch.

Hlavu má guľatejšiu a telo zavalitejšie. Sfarbenie srsti je skôr sivé ako hnedé, pričom chvostík je zospodu čisto biely. Zadné nohy nie sú až tak silné, naopak, silnejšie sú predné končatiny.

Spoločenský králik divý
Králiky sú takmer o polovicu menšie ako zajace. Foto: iStock

Malý prisťahovalec

Králik nie je pôvodným druhom našej fauny. Pochádza z oblasti Pyrenejského polostrova, odkiaľ bol introdukovaný na rôzne miesta po celom svete. Dôvodom bol jeho jednoduchý chov, a to aj v polodivých podmienkach.

Do strednej Európy sa dostal približne v 13. storočí, no k intenzívnejšiemu chovu došlo až koncom 19. storočia. Vzhľadom na pôvod sa u nás vyskytoval hojne najmä v nížinných oblastiach, kde nehrozí silná zima.

Život králika

Na rozdiel od zajaca žijú králiky spoločensky – v kolóniách. Prednými nohami si budujú brlohy, kde samice rodia 4- až 5-krát za rok 3 až 8 mláďat. Tie sa rodia slepé a neosrstené. Aj z toho dôvodu je hniezdo králikov precíznejšie vystlané z rastlinného materiálu a zo srsti matky.

Podobne ako zajac, aj králik sa živí rozličnou rastlinnou potravou. Vzhľadom na rozsah budovaných nôr však v minulosti predstavoval hospodársky problém. V súčasnosti sú ich populácie, žiaľ, zdecimované najmä chorobami, a to myxomatózou a vírusovou hemoragickou chorobou.

V súčasnosti sa u nás vo voľnej prírode takmer nevyskytuje. Posledné populácie u nás prežívali s prispením človeka. Ich opätovný návrat do voľnej prírody je otázny. Je však naďalej obľúbeným chovancom v zajatí.

Králik divý
Spoločenský králik divý Foto: Shutterstock

Rady biológa: Ako im pomôcť a zároveň ochrániť záhradu

Adrián radí, ako môžeme pomôcť týmto živočíchom vôbec prežiť a ako zároveň ochránime svoju záhradu.

  • Hoci sú zajace pôvabné tvory, vedia spôsobiť nám záhradkárom patálie. Najmä v zime si rady pochutnávajú na kmienkoch drevín. Najčastejšie obhrýzajú kmene do výšky pol metra, no s výškou snehu sa zvyšuje aj výška poškodenia. S takými stromami sa možno často už len rozlúčiť. Aj preto nezabudnite pred zimou ploty dobre skontrolovať a prípadne svoju výsadbu zabezpečiť potrebnými chránidlami zo sieťoviny.
  • Vysoký stupeň mechanizácie, ale najmä chemizácie poľnohospodárstva enormne znižuje populácie týchto živočíchov vo viacerých oblastiach Slovenska. Jednou z ciest ochrany zajacov a králikov je podporovať iniciatívy zmenšovania výmery obrovských lánov polí a opätovná obnova remízok a stromoradí. Hoci ide o pálčivú spoločenskú tému, iba tak prenecháme kultúrnu krajinu v dobrom stave i pre ďalšie generácie.
  • Klimatická zmena prináša so sebou aj dlhé obdobia sucha. Na tieto javy nie sú naše živočíšne druhy zvyknuté, a preto im môže človek pomôcť. Aj preto zvyknú nadšenci prírody čoraz častejšie vytvárať vo voľnej prírode plytké napájadlá, z ktorých sa môžu napiť aj drobné zvieratá. Pokiaľ by ste chceli tiež niečo takéto v okolí domu či vo voľnej krajine vytvoriť, v maximálnej možnej miere dbajte na hygienu napájadiel v snahe zamedziť šíreniu ochorení. Vodu je nutné pravidelne obmieňať a napájadlo dobre vyčistiť ani nie tak z dôvodu nečistôt, ako možného prenosu chorôb medzi zvieratami.

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Môžeme úspešne bojovať so škodcami aj bez chémie? Odpovedá Martin Čurda
Môžeme úspešne bojovať so škodcami aj bez chémie? Odpovedá Martin Čurda
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete
Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky