Starostlivosť o krušpán nie je náročná, no trápia ho škodce. Ako ho dostať do formy a kedy uvažovať o náhrade?
Trápia vás škodce na krušpáne? Zistite, ako sa o tento vždyzelený ker starať, ako ho znovu dostať do kondície a kedy ho nahradiť, keď je zle.
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) je dlhodobo jeden z najobľúbenejších kríkov. Typický je napríklad v historických barokových záhradách, kde sú neraz práve z neho vytvorené strihané zelené línie. Tento vždyzelený ker pôvodom zo Stredomoria s drobnými lístkami je v mnohých smeroch ideálnym druhom na tvorbu nízkych živých plotov, ktoré vďaka pomalému rastu ľahko udržíme pod kontrolou.
Hodí sa i na zarámovanie trvalkových záhonov. Dá sa pomerne jednoducho tvarovať do akejkoľvek formy vrátane figúrok a obľúbených gulí. Tiež je veľmi žiadaný pre výsadbu do nádob na terasu. K jeho prednostiam patria schopnosť nanovo obrastať a naozaj hustá textúra vetiev s drobnými listami. Vďaka tomu výsledok po reze vyzerá perfektne, alebo sa perfektným stane za relatívne krátky čas.
V posledných rokoch krušpán trápia najmä rôzne škodce, ktoré nás nútia nielen k preventívnemu ošetreniu, ale aj k používaniu ochranných postrekov. Zatiaľ čo v niektorých záhradách sú pomerne dobre izolované a so škodcami ani s chorobami nie je takmer žiadny problém, v iných lokalitách predstavujú najohrozenejšiu skupinu okrasných kríkov. Najväčší problém býva v mestských záhradách, kde sa škodce šíria rýchlosťou blesku.
Čo najviac trápi krušpán?
Posledných približne 10 rokov sa naším územím šíri nepôvodný malý motýľ – vijačka krušpánová. Zatiaľ čo dospelec pre rastliny nepredstavuje priamu hrozbu, úplne inou kapitolou sú jeho húsenice. Tie sa liahnu po niekoľkých týždňoch od nakladenia početných vajíčok.
Úpornosť tohto škodcu má v zásade dva dôvody, a to veľké množstvo húseníc na jednej rastline a tiež to, že sa húsenice liahnu v niekoľkých vlnách od mája do októbra. Aj preventívne ošetrené rastliny, prípadne tie, na ktorých sme prvú vlnu dobre zvládli, sú vlastne stále ohrozené.
Húsenice poznáme podľa zelenej farby a čiernych znakov. Dosahujú dĺžku okolo troch centimetrov. Jeden dospelý motýľ môže na jedenkrát naklásť aj viac ako dve desiatky vajíčok. Húsenice sprvu nevidíme, hostia sa vnútri kra, kde skeletujú povrch listov. Odtiaľ postupne prechádzajú na vonkajšiu plochu rastliny.
Aj krušpány výrazne poškodené žravými húsenicami vijačky sa dajú opäť prebudiť k životu. Ale pozor, ich ‚rekonvalescencia‘ môže trvať aj dva roky.
Ak chceme predchádzať škodám, kríky od jari do jesene kontrolujeme, a to tak, že rozhrnieme vetvy a pozrieme sa dovnútra, či sa medzi listami neobjavujú mladé húsenice. Keď sa tento škodca „prehryzie“ až k obvodovým vetvám, väčšinou je poškodenie už rozsiahle. V tej chvíli už totiž krušpán prišiel o väčšinu svojich listov.
Ako tomu zabrániť? Okrem pravidelnej kontroly môžeme rastliny preventívne ošetrovať ekologicky šetrnými prípravkami na báze výluhu z bylín a cesnaku, ktorý aplikujeme zálievkou. Na už vyliahnuté húsenice aplikujeme insekticídy určené na ničenie žravého hmyzu, prípadne prípravky na báze baktérií. Ak je húseníc málo, vyzbierame ich ručne.
Oveľa dlhšie ako s vijačkou krušpány v niektorých lokalitách zápasia s roztočcami, ktoré pri premnožení poškodzujú povrch listov. Listy sú následne deformované, poskrúcané. Škodcu spoznáme tak, že po rozhrnutí vetvičiek začne tento jasne biely hmyz vylietavať z rastliny. Spoľahlivou ochranou sú postreky proti cicavému hmyzu.
Čím ďalej, tým častejšie krušpány trápi takzvaná volutelová spála. Táto hubová choroba spôsobuje odumieranie výhonov. Koncové výhonky spočiatku belejú, postupne žltnú a nakoniec sa sfarbenie mení do bronzova. Môže spôsobiť aj celkový úhyn rastliny. Pri spozorovaní prvých príznakov ostriháme a zlikvidujeme napadnuté vetvičky a rastliny ošetríme fungicídnym postrekom.
Nahradiť alebo sa usilovať o obnovu?
Keď nám každoročná kontrola krušpánu neprekáža, určite sa ho nemusíme vzdávať. V lokalitách, kde sa vijačka nevyskytuje, alebo len veľmi málo, zaobídeme sa aj bez synteticky vyrábaných prostriedkov. Nahradiť ich môžeme ekologicky šetrnými prípravkami. Dobrým príkladom je prípravok Lepinox Plus s obsahom baktérií, ktoré húsenice zabijú. V prípade, že máme krušpánu len pár kusov, húsenice zbierame ručne.
Záleží na tom, koľko času chceme či môžeme venovať kontrole a ochrane rastlín. Dobrou správou je, že pri správnej starostlivosti sa po napadnutí dokážu zotaviť aj veľmi napadnuté rastliny. Poškodenie vijačkou sa prejavuje odlistením výhonov, ktoré už na prvý pohľad rastline na kráse nepridávajú. Napadnuté výhony skrátime nožnicami alebo plotostrihom približne o tretinu dĺžky. Rastliny pohnojíme pomaly rozpustným hnojivom pre okrasné dreviny, ktoré zapracujeme motyčkou do hornej vrstvy pôdy. Potom ich dôkladne zalejeme.
Aj keď to bude trvať pomerne dlho, krušpány postupne obrastú novými výhonkami. Počas tohto obdobia ich stále dôkladne kontrolujeme, aby neprišlo k ďalšiemu napadnutiu. Niekedy je nutné zvážiť, či má takáto náročnejšia obnova poškodených kríkov zmysel.
Pokiaľ máme v záhrade jediný krušpán, ktorý pre húsenice prišiel o väčšinu listov, tak ho môžeme vymeniť za novú rastlinu alebo za iný odolný druh. Za úvahu stojí zachovanie dlhoročne tvarovaných figúr alebo živých plotov. Okrem toho, že budú chýbať v kompozícii záhrady, je výmena väčšieho množstva rastlín i finančne náročnejšia.
Pri väčšom napadnutí roztočcami nie je nutné ker hlbšie prerezávať, rastlinu postačí len pohnojiť a zaliať, čím sa podporí rast a tvorba nových mladých listov. Keď sa na rastlinách objaví spála, je nutné konať okamžite. Pri malom výskyte stačí vydezinfikovanými nožnicami odstrániť napadnuté vetvičky, ktoré sa nesmú kompostovať. Jedinou stopercentnou metódou, ako zabrániť šíreniu tejto hubovej choroby, je ich spálenie. Po reze opäť vydezinfikujeme všetko náradie, opatrnosť sa v tomto prípade vypláca. Ak už spála zasiahla celú rastlinu, je nutné ju nekompromisne zlikvidovať celú.
Kedy krušpán nahradiť?
O vhodnej alternatíve začíname uvažovať, ak je situácia so škodcami a chorobami vážna a je potrebné kríky zo záhrady odstrániť. V niektorých lokalitách bude do budúcnosti doslova nutné sa od krušpánu odpútať, najmä ak nebude reálna jeho častá kontrola a ošetrenie. Môže sa totiž stať, že niektoré škodce vrátane vijačky sa stanú ešte odolnejšie, a tak sa iné druhy časom nestanú len otázkou voľby, ale hlavne nutnosťou.
Fotogaléria
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Ako ochrániť krušpán pred škodcami
Ako udržať okrasné rastliny zdravé: 18 najčastejších chorôb a škodcov
Jún v okrasnej záhrade: Toto všetko treba urobiť do konca mesiaca
Čo s krušpánom, ktorý zničila vijačka a prečo týmto drevom nekúriť?
Bojujete s vijačkou na krušpáne? Tieto 3 vždyzelené náhrady odporúča Martin Čurda
Vždyzelené dreviny: Takto sa o ne postaráte najlepšie
Diskusie na tému článku
-
![]()
Dobry den, poprosim Vas o pomoc :) Potrebujem kupit: PICEA OMORIKA – smrek –…
-
![]()
Mala som krasne zelene kruspany a v priebehu 14 dni co sme boli na dovolenke mi…