Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Každý organizmus (teda aj pôda) sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho „orgány“ či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Dá sa povedať, že aj pôda sa môže unaviť a zostarnúť, čím sa stane menej plodnou, či dokonca pre rastliny až toxickou.

Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín. Ďalším dôvodom môže byť vyčerpanie pôdnych zásob živín, najmä stopových prvkov (makroprvky ako dusík, fosfor, draslík dodávané vo forme hnojív sú však pre potreby rastlín nekompletné, ba svojou vyššou koncentráciou v pôde často blokujú príjem potrebných stopových prvkov).

Okrem toho, dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb. Chybou môže byť aj bezhlavé sústavné hnojenie, keďže vedie k zasoľovaniu pôdy balastom – to sú látky z hnojív, ktoré rastlina nevyužije, no svojou prítomnosťou brzdia príjem stopových prvkov.

Ako predchádzať únave pôdy?

Na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy. Pri striedaní rastlín berieme do úvahy aj to, či tolerujú hnojenie maštaľným hnojom alebo povápnenú pôdu.

Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami. Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením. K regenerácii pôdy významne prispeje i organické hnojenie zrelým kompostom, prídavok stopových prvkov a ak treba, aj úprava kyslosti pôdy.

Do ozdravného procesu pôdy je veľmi výhodné zapojiť aj mykorízne symbiotické huby, ktoré pôsobia ozdravne na zdevastovanú pôdu a pestovaným rastlinám uľahčujú prijímanie živín, navyše zvyšujú ich odolnosť aj plodnosť.

Pri pestovaní zeleniny je dôležité nielen dlhodobo udržiavať zdravú a úrodnú pôdu, ale aj v maximálnej miere zohľadniť požiadavky zelenín, ako je obsah humusu, hrudkovitosť pôdy, intenzita slnečného žiarenia a pôdna vlhkosť. Zeleniny klasicky hnojíme na jeseň tým, že do pôdy zapravíme kompostovaný maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m2. V biozáhradke je vhodnejšie nepoužívať čerstvý hnoj, ale vždy kompostovaný hnoj obohatený o fosfor, draslík a stopové prvky.

Osevné zeleninové postupy

Podľa podobnosti pestovateľských nárokov môžeme jednotlivé zeleniny zadeliť do niekoľkých skupín, čo nám uľahčí zostavenie osevných postupov. Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na vysoký obsah živín v pôde, alebo, naopak, aj podľa ich citlivosti na vysoký obsah živín. Zeleniny náročné na živiny vysádzame hneď prvý rok po jesennom organickom vyhnojení pôdy, do tzv. 1. osevnej trate, a citlivé rastliny až v nasledujúcich rokoch.

striedanie plodín

 

Klasický, tzv. trojhonový osevný postup je takýto:

1. osevná trať – v prvom roku po jesennom vyhnojení pôdy kompostovaným maštaľným hnojom tu pestujeme najnáročnejšie zeleniny: hlúboviny, plodovú zeleninu, zeler, skoré zemiaky, lahôdkovú kukuricu

2. osevná trať – v nasledujúcom roku tu pestujeme stredne náročné zeleniny: koreňovú zeleninu, niektoré cibuľoviny, cviklu, listovú zeleninu

3. osevná trať – v ďalšom roku tu pestujeme zeleniny, ktoré neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom: strukoviny, väčšinu cibuľovín, rýchlené zeleniny ako reďkovka, šalát, špenát.

V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok. Keď budeme pôdu prihnojovať takýmto kompostom v množstve 8 až 10 kg/m2 každú druhú jeseň, bude rovnomernejšie zásobovaná živinami, čo je pre zeleniny výhodnejšie. Štvorhonový osevný postup je takýto:

  • pestovateľskú plochu si rozdelíme na štyri záhony:

v 1. roku po jesennom vyhnojení pestujeme hlúboviny,
v 2. roku na tom istom záhone pestujeme koreňovú zeleninu,
v 3. roku na tomto záhone po jesennom prihnojení pestujeme plodovú zeleninu,
v 4. roku stále na tom istom záhone pestujeme strukoviny a cibuľoviny,

  • tento postup opakujeme i na ostatných záhonoch, pričom pestované zeleniny sú vždy o jeden krok posunuté, takže každý rok máme v záhrade vysadené všetky potrebné zeleniny.

Dôležitá je ešte jedna pripomienka. Zeleniny pestované v 1. trati (teda hlúboviny, zemiaky, kukurica i plodová zelenina a zeler), by sme mali počas vegetácie viackrát okopať, podporí to prevzdušnenie pôdy a uvoľnenie ďalších pôdnych živín. Pri ostatných zeleninách môžeme využiť nastielanie pôdy.

Zjednodušený osevný postup využívajúci pôdu celovegetačne

V praxi nikdy nenechávame pôdu po zbere prvej plodiny nevyužitú, práve naopak – snažíme sa z nej získať čo najviac úrody aj následným pestovaním zelenín s kratším vegetačným obdobím. Uvedený jednoduchý osevný postup nám ukazuje rôzne varianty výsevu nasledujúcej plodiny (A = pohnojená pôda, B = rok po vyhnojení pôdy):

Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Ako zefektívniť osevné postupy

Dnes už vieme, že pestovať na danom záhone len jednu zeleninu v roku, teda ako monokultúru, je z viacerých pohľadov málo efektívne. Efektívnejšie je vysadiť do každého riadka na záhone inú zeleninu (ale i koreniny či liečivé rastliny), teda vytvoriť akúsi zmiešanú kultúru – tým jednak oddialime jednostrannú vyčerpanosť a únavu pôdy a jednak podporíme jej dynamickú detoxikáciu. Navyše, pri vhodnej kombinácii rastlín môžeme využiť aj ich vzájomnú schopnosť chrániť sa pred chorobami a škodcami.

Vyššiu efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nikdy nenecháme holé, keď na nich budeme celoročne, aj bez zimnej prestávky, pestovať rastliny. Naše dané vegetačné obdobie môžeme predĺžiť predpestovaním priesad, výsadbou priesad medzi dozrievajúcu predkultúru a ochranou rastlín pred skorými jesennými mrazmi.

Vzhľadom na efektívnosť je vhodné si roztriediť zeleninu zhruba podľa jej vegetačného obdobia, teda podľa času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody. Pri niektorých zeleninách môžeme tento vegetačný pestovateľský čas výrazne skrátiť, ak si do záhrady vysadíme už predpestované priesady.

Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Podľa dĺžky vegetačného obdobia a podľa účelu použitia delíme zeleniny na:

  • predplodiny – vysievame/vysádzame ich zvyčajne skoro na jar pred hlavnou plodinou, lebo majú len relatívne krátku vegetáciu; zaraďujeme sem: skorý hrášok, karotku, skorý kaleráb, reďkovku, šalát, špenát,
  • hlavné plodiny – môžeme ich ešte rozdeliť na:
    = skoršie: zelená fazuľka, hrášok, cesnak, šalátové uhorky, zemiaky, skoré hlúboviny, koreňová zelenina,
    = letné: zeler, rajčiny, uhorky nakladačky, cukety, cukrová kukurica, cibuľa, letné hlúboviny,
    = jesenné a zimné: kapusta, pór, ružičkový kel, špenát, cesnak, zimná cibuľa,
  • nasledujúce plodiny – vysievame/vysádzame ich po skorších alebo letných hlavných plodinách, lebo majú zvyčajne menšie nároky na teplotu a dĺžku dňa: šaláty, čierna reďkev, okrúhlica, zimná endívia, pekinská kapusta, fenikel, zimná cibuľa, zimný špenát.
Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy
Efektívnosť striedania plodín dokázali aj mnohé pokusy v malom.

Kombinácie pestovania zeleniny

Vhodnou kombináciou zelenín (či už ide o postupné, alebo paralelné/súbežné pestovanie) s rôznou dĺžkou vegetácie môžeme niekoľkonásobne zvýšiť úrodu z toho istého záhona za daný rok. Uvedieme niekoľko jednoduchých príkladov takýchto po sebe nasledujúcich, ale aj súbežných dvojkombinácií pestovania zelenín:

  • karfiol – zeler (priesady karfiolu vysadíme začiatkom apríla, zeler po 15. máji),
  • skoré zemiaky – kapusta (naklíčené zemiaky vysadíme zač. apríla, priesady kapusty v júni),
  • cibuľa – karotka (v marci súčasne sejeme do jedného riadka karotku a do druhého vysadíme cibuľku sadzačku),
  • hlávkový šalát – ružičkový kel (súčasne vysádzame riadok priesad šalátu a vedľa riadok ružičkového kelu),
  • mangold – reďkovka (na jar vysejeme riadok mangoldu a medzi ním dva riadky reďkovky),
  • petržlen – rajčiny (skoro na jar vysejeme petržlen, pričom vynecháme miesto na rajčinové priesady, ktoré vysadíme po 15. máji),
  • paprika – zeler (striedavo vysadíme riadok papriky a riadok zeleru po 15. máji),
  • mrkva – pór (na jar striedavo vysejeme riadok mrkvy a vysadíme riadok póru),
  • rajčiny – kríčková fazuľa (v máji kombinujeme riadok rajčín s riadkom fazule).

Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Trojkombinácie s využitím zimy:

  • pór – fazuľa – čínska kapusta: Priesady zimného póru vysadíme v auguste do sponu 30 × 15 cm a vyberieme ich koncom apríla. Záhon znovu upravíme a do 30-centimetrových riadkov vysejeme kríčkovú fazuľu. Po jej augustovom zbere vysadíme čínsku kapustu, a to do sponu 30 × 25 cm.
  • šalát – karfiol – čínska kapusta: Koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm. Priesady karfiolu vysadíme v polovici mája za každú druhú hlávku šalátu, teda v spone 40 × 50 cm. Koncom mája pozberáme šalát a v polovici augusta karfiol. Po upravení záhona vysadíme čínsku kapustu do sponu 30 × 25 cm.
  • reďkovka – hrach – mrkva: Zmes semien, teda 10 dielov mrkvy a 1 diel reďkovky, vysejeme začiatkom marca do 25 cm vzdialených riadkov. V máji reďkovku pozberáme a mrkvu zjednotíme. Do medziriadkov spolu s mrkvou vysejeme ešte aj skorý hrach, ktorý pozberáme do polovice mája. Mrkvu okopeme – do konca vegetácie dorastie do skladovej veľkosti. Ak namiesto mrkvy vysejeme karotku, ktorú pozberáme v lete, môžeme po nej vysiať ešte aj špenát alebo reďkovku, prípadne okrúhlicu či šalát.

Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Najvýhodnejšie štvorkombinácie:

  • reďkovka – šalát – rajčiny – zeler: V polovici marca vysejeme do 20 cm vzdialených riadkov reďkovku. Začiatkom apríla, keď už má vyvinuté lístky, ju zjednotíme, okopeme a do medziradia na vzdialenosť 25 cm od seba vysadíme šalátové priesady. V polovici mája po zbere reďkovky vysadíme priesady nízkych rajčín do sponu 40 × 75 cm alebo vysokých rajčín do sponu 60 × 75 cm – to je v riadkoch za každým tretím šalátom a za každým druhým, respektíve tretím radom. Keď koncom mája pozberáme šalát, za každou rajčinou vysadíme priesadu zeleru.
  • špenát – uhorky (prípadne cukiny) – ružičkový kel – zimný šalát: Začiatkom marca vysejeme špenát do 15 cm vzdialených riadkov. Záhon po jeho zbere upravíme a v máji vysejeme uhorky nakladačky alebo vysadíme ich predpestované priesady. Namiesto uhoriek môžeme vysadiť priesady cukín, ktoré sa dajú tiež zavárať ako uhorky, ale menej trpia chorobami. Uhorky vysievame do 90 cm vzdialených riadkov, cukiny do hniezd 100 × 100 cm. Medzi riadky uhoriek vysadíme začiatkom júna (na vzdialenosť 50 cm) priesady ružičkového kelu. Po zbere uhoriek záhon upravíme a začiatkom septembra vysejeme zimný šalát. Kel zberáme celú zimu a šalát začiatkom mája. Namiesto ružičkového kelu môžeme vysadiť aj hlávkový kel a namiesto šalátu zasa vysiať špenát na jarný zber.
  • špenát – kaleráb – ťahavá fazuľa – cukrový melón: Špenát vysejeme v druhej polovici septembra do riadkov vzdialených 15 cm. Zberáme ho podľa počasia, niekedy už začiatkom apríla. Záhon upravíme do sponu 20 × 25 cm a vysadíme priesady kalerábu. V polovici mája vysejeme po okraji hriadky ťahavú fazuľu – do hniezd vzdialených 120 × 50 cm. Fazule necháme ovíjať okolo kolíkov. V polovici mája vysadíme na vzdialenosť 30 cm od seba predpestované sadenice melónov, a to do stredu záhona v jednom rade. Koncom leta po zbere melónov možno vysadiť ešte cesnak alebo vysiať zimný šalát, valeriánku, prípadne špenát.
  • šalát – kukurica – ťahavá fazuľa – paprika: V polovici marca vysadíme šalát do sponu 20 × 25 cm. Do krajných riadkov za každý šalát vysejeme začiatkom mája dve až tri zrnká cukrovej kukurice spolu s tromi až štyrmi semenami ťahavej fazule. Po vzídení necháme v hniezde len jednu kukuricu a dve fazule. Kukurica slúži aj ako opora fazule (indiánsky spôsob pestovania). V polovici mája vysadíme za každý druhý šalát spolu dve sadenice papriky, paradajky alebo baklažánu.

Striedanie plodín: Efektívny spôsob, ako predísť únave pôdy

Viete, že…

Zelenina pestovaná čisto biologickým spôsobom obsahuje podstatne menej zdraviu škodlivých látok než klasicky pestovaná zelenina (teda menej chemických reziduí z ochranných postrekov, dusičnanov a solanínu), ale viacej vitamínov, ochranných a nutrične pre nás dôležitých látok, ako napríklad:

  • v priemere o 23 % viac sušiny, teda nutrične hodnotných asimilátov a chlorofylu,
  • o 18 % viac bielkovín,
  • o 23 % viac esenciálnych bielkovín,
  • o 28 % viac sacharidov,
  • výrazne viac chuťových a vonných látok,
  •  je bohatšia i na stimulačné a ochranné látky,
  • ak sa takáto biozelenina konzumuje čerstvá a surová, tak všetky život podporujúce látky v nej a životodarné enzýmy sú schopné nás dlho udržať pri sile a zdraví.

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Ing. Jaroslav Pížl, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok

    avatar