Veľký rozhovor s odborníkom: Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní rajčín

  • 16.03.2023

Ako pestovať paradajky bez postrekov? Ako ich vysievať, pikírovať a otužovať? Viete, kedy je ideálny termín na výsev paradajok a kedy ich vysádzať? Je potrebné ich opeľovať? Ako dosiahnuť čo najväčšiu úrodu? Aké prednosti majú kolíkové a kríčkové odrody?

Paradajky
Foto: Shutterstock

Prečítajte si prepis aktuálnej epizódy podcastu Záhrada. V rozhovore sme mysleli aj na mestských pestovateľov. Pán Radek Aust vám zároveň prezradí, ktorá odroda je podľa neho tá najchutnejšia a najkrajšia.

Paradajky sú zvyčajne zelenina, po ktorej pestovaní siahajú nielen záhradkári začiatočníci, ale obľúbené sú aj medzi pokročilými pestovateľmi. Dnes je tu so mnou v štúdiu Radek Aust z českej šľachtiteľskej spoločnosti MoravoSeed a spolu si prejdeme pestovanie paradajok od výsevu až po ich zber. Pán Aust, vitajte.

Fóra, všeobecný záujem aj náš rozhovor pred nahrávaním epizódy naznačujú, že práve pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Prečo to podľa vás tak je?

Áno, je to pravda a domnievam sa, že je to najmä z toho dôvodu, že spektrum paradajok je tak široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, že záhradkári radi volia túto plodinu. Ich pestovanie je nenáročné, takže v tomto ohľade je pestovanie rajčín spolu s paprikou a uhorkami veľmi populárne.

Je marec a my riešime práve túto tému. Predpokladám, že ide o obdobie výsevu paradajok. Podľa čoho vieme, že teraz je ten správny čas na výsev?

Áno, ale u rajčín si musíme dať pozor, pretože pomerne dobre klíčia a najčastejšou chybou je práve unáhlený výsev. To znamená, že optimálne obdobie je marec. U nás sa traduje, že najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polky mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny, ktoré potom zvládnu presádzanie na hriadky, prípadne do skleníka. (Paradajky môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla. – pozn. redakcie)

Výsev rajčín
Foto: Shutterstock

Ako vysiať paradajky tak, aby vyklíčili?

To je jednoduché. Potrebujeme si najskôr vybrať našu obľúbenú odrodu. Semienka, ak je to možné, použijeme čerstvé (z čerstvého nákupu) alebo aspoň v záruke, napríklad z minuloročného nákupu. Samotný výsev potom robíme do výsevného substrátu. Nepoužívame domáce namiešané zeminy, pretože by sme si mohli do výsevov zaniesť rôzne pôdne patogény, ktoré by nám potom mohli spôsobovať problémy pri klíčení semienok. V prípade výsevného substrátu, ktorý je sterilný a je uspôsobený práve na výsev malých semienok, máme istotu, že klíčenie prebehne v poriadku.

Ďalšia, veľmi častá chyba, ktorú pestovatelia môžu urobiť, je použitie klasického záhradného substrátu, ktorý ostal z pestovania minuloročných plodín. Výsevný substrát neobsahuje toľko výživných prvkov a mikroprvkov, pretože tieto mladé rastlinky ich pri klíčení nepotrebujú. Semienka primárne potrebujú dobrú jemnú štruktúru, aby sa mladý korienok dobre ujal a bol dobre ukotvený. A až potom rastliny presádzame do klasického substrátu.

Čo sa týka klíčenia, tak rajčiny nám vyklíčia za 7 až 10 dní. To znamená, že po tejto dobe by sme mali vidieť prvé rastlinky, ktoré potom pomerne rýchlo vytvoria pevné klíčne lístky – to sú tie dva lístočky, ktoré vyrastú z klíčka. A v tomto období, prípadne najneskôr v období prvého pravého lístka, ktorý už je členitý, nastáva vhodná doba na pikírovanie.

Pikírovanie je dôležité, pretože týmto úkonom si rastlinky rozsadíme – do sadbovačov alebo priamo do nejakých malých téglikov a kvetináčov. Tým, že rastlinku vytiahneme, dôjde k porušeniu vlásočnicových korienkov, a tým sa podporí ich rozvetvenie a lepšie zakorenenie. Na pikírovanie potrebujeme pikírovací kolík, ktorý sa dá buď zakúpiť, alebo si ho jednoducho vyrobíme.

Špičkou kolíka opatrne podoberieme rastlinku s pravými lístkami a uchopíme ju za klíčne lístky. Ak ich aj omylom stlačíme, tak to nevadí, tie poškodiť môžeme. Problémom by bolo nadmerné stláčanie tenkej stonky. Stonky sú veľmi náchylné na poškodenie a mohlo by to ovplyvniť ďalší rast.

Vybratú rastlinku následne vkladáme už do klasického záhradného substrátu, ktorým sme naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobíme pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíme korienky. Nezabudneme na dodatočnú závlahu a rosenie substrátu, aby sa rastlinky ujali.

Pikírovanie rajčín
Foto: Shutterstock

Keď máme dom klasický téglik, napríklad od jogurtu, tak koľko rastliniek do neho môžeme dať?

Určite len jednu, nevypláca sa vysádzať po viac, pretože si potom konkurujú. Zbytočne by tam mali veľa koreňov a nakoniec by sme ich vysádzali na hriadky alebo do skleníka opäť po jednom, pretože tak sa vo finále vysádzajú a pestujú.

Ešte sa vrátim k výsevu. Čo všetko potrebujeme, keď ideme vysielať paradajky?

Samozrejme nejakú výsevnú misku. Dnes sa bežne dajú v hobby marketoch kúpiť výsevné misky, ktoré sú hlboké maximálne 5 cm, čo nám na výsev stačí. Často bývajú vybavené už aj priesvitným plastovým krytom, ktorý nám zaistí to, že v substráte zostane vlaha a nebude dochádzať k jeho vysychaniu. Kryt pomôže aj pri udržiavaní stálej teploty. Ďalej budeme potrebovať, ako sme už spomenuli, výsevný substrát a potrebujeme aj nejaký ten pikírovací kolík a niečo na utlačenie substrátu, aby vysiate semienka boli v kontakte so substrátom a mohli prijímať vlahu, čo je pre správne klíčenie veľmi dôležité.

Pre samotné klíčenie je ďalej dôležité uloženie misiek na miesto so správnou teplotou. Paradajky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 stupňov. Často sa stáva, že si pestovatelia umiestnia výsevy priamo na okno, ale práve chlad od okien na parapete môže spôsobiť, že teplota je nedostatočná. Vtedy môže byť klíčenie problematickejšie, takže vhodnejšie je spraviť si poličku, ktorú umiestnime nad radiátor. Akonáhle rastlinky vyklíčia, tak po pikírovaní a zakorenení môžeme teplotu znížiť na 20 stupňov. Postupne s ďalším rastom a prichádzajúcim termínom výsadby potom rastliny otužujeme.

Koľko týždňov alebo dní ubehne od výsevu až po otužovanie, ku ktorému sa o chvíľku dostaneme?

Ak berieme do úvahy, že vysievame niekedy v polovici marca a otužujeme približne 14 dní pred výsadbou, ktorá je v polovici mája, tak toto obdobie je približne jeden mesiac, kedy máme rastlinky v teple. Potom ich už musíme pripravovať na to, že budú vo vonkajšom prostredí. Tam je dôležité, obzvlášť na Slovensku, keďže máte pomerne členitú krajinu, vybrať si termín výsadby tak, aby nedošlo k poškodeniu rastlín chladom. Paradajky sú teplomilná plodina a na rast potrebujú teplotu minimálne 15 stupňov. Pri poklese teploty pod 15 stupňov rastlina neprosperuje a hrozí aj poškodenie kvetu, alebo nedostatočné vyzretie peľu, čo vedie k problémom s úrodou.

Mladí priesady rajčín
Foto: Shutterstock

K tejto téme sa ešte postupne dostaneme. Rozprávali sme sa o výseve paradajok, následne prichádza čas ich presadiť. Presádzame ich teda do téglika – to je takzvané pikírovanie. Predtým, ako ich presadíme buď do veľkého kvetináča, napríklad v byte alebo do skleníka, alebo do záhrady, ich potrebujeme tužiť. To ste už spomenuli. Skúste nám popísať pár slovami, o čom to otužovanie je.

Otužovanie je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Doma alebo v domácom parenisku majú rastlinky dosť teplo, v jarnom období majú ešte nedostatok svetla. Preto sa snažíme dávať rastliny na čo najsvetlejšie miesta. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá. To znamená, že sú krehké, preto je nutné ich pred výsadbou otužovať.

Robíme to z dvoch dôvodov. Prvým je prispôsobenie vonkajším teplotám – to znamená, že ich postupne privykáme na nižšie teploty. Buď im vetráme v parenisku, alebo ich počas aprílových dní, keď teplota vystúpi nad 10 stupňov, vyložíme von. Na noc ich však opäť schováme do interiéru, aby ich chlad nepoškodil.

Druhým dôležitým faktorom otužovania je prispôsobenie rastlín slnečnému svitu, pretože doma za sklo alebo do pareniska neprechádza UV žiarenie, tým pádom tieto rastlinky nie sú zvyknuté na UV žiarenie. Keby sme ich bez otužovania v polovici mája dali na priame slnko, mohlo by dôjsť k ich popáleniu až zničeniu, čím by sme prišli o celú úrodu.

Čo sa stane, ak rastlinku v apríli otužujem, ale zabudnem ju v noci premiestniť dovnútra, pričom sa v noci ochladí? Vieme to ešte nejako zachrániť?

Ak úplne nezamrzne, tak sa nič závažné zrejme nestane. Rastlinka ešte nemá vytvorené kvety, takže nedôjde k poškodeniu kvetu a plodnosti. Dôležité je, aby teplota neklesla pod bod mrazu. Ak máme rastliny vyložené niekde na terase, tam väčšinou tie nočné teploty neklesajú až tak nízko ako na voľnej ploche, takže by sa nemalo nič stať.

Horší je prípad, keď nám tie rastlinky zmrznú. Paradajka je však pomerne vitálna rastlina a pokiaľ sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka, dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky. Už sme sa s tým stretli aj pri vonkajších výsadbách, keď v máji prišli neskoré mrazy a rastlinky pomrzli. Pokiaľ ich pestovatelia nechali na hriadke, onedlho sa začali objavovať nové rastové vrcholy a rastlina pokračovala ďalej v raste.

Takže neodporúčame zabúdať, ale zároveň nemusí to byť koniec…

Presne tak, nemusíme byť úplní pesimisti.

Otužovanie rajčín
Foto: Shutterstock

Zaujíma ma ešte pestovanie paradajok v byte, to je aktuálne celkom obľúbený trend u ľudí, ktorí nemajú k dispozícii žiadnu záhradu, ale predsa si chcú niečo vypestovať sami. Na čo by si mali dať pozor, alebo na čo by nemali zabúdať mestskí pestovatelia?

Pestovanie v byte je pomerne rozširujúci sa trend, pretože nám pribúdajú nielen technické, ale i odrodové možnosti takéhoto pestovania. U rajčín je to trošku zložitejšie, pretože väčšina dostupných odrôd sú kolíkové rajčiny, ktoré nie sú na interiérové pestovanie príliš vhodné.

Pokiaľ by si niekto chcel vypestovať v byte domáce rajčiny, tak odporúčam siahnuť po balkónových odrodách, ktoré vytvárajú nízke rastliny. Sú to kríčkové odrody vhodné do kvetináčov. Ak ich však necháme v uzavretej miestnosti, cez leto potrebujú podstatne viac svetla, takže si budú vyžadovať umelé prisvetlenie špeciálnymi LED svietidlami, alebo ich vysadíme do dnes už dostupných dizajnových nádob, ktoré majú tieto svietidlá už integrované.

Takže existujú aj špeciálne vyšľachtené odrody paradajok na pestovanie v byte?

Takto sa to povedať nedá. Je to skôr o tom, že tie rastlinky sú koncipované tak, že to zvládnu. Nie sú šľachtené priamo na pestovanie v byte.

Druhá a väčšia téma je pestovanie v nádobách. Tento spôsob je vhodný pre pestovateľov, ktorí majú síce len byt, ale majú možnosť si rastlinu umiestniť na balkón a tam už majú paradajky dostatok svetla a vzduchu. Na balkóne prežijú už i klasické odrody a môžem povedať, že dnes všetky odrody v sortimente MoravoSeed môžeme pestovať v adekvátne veľkých nádobách. Odporúčam nádoby s objemom 30 až 50 litrov s klasickým záhradným substrátom a oporou. Starostlivosť o tieto rastliny je podobná ako starostlivosť o rastliny na záhone. Takto si i na balkóne môžeme dopestovať plnohodnotnú rastlinu.

Paradajky na balkóne
Foto: Shutterstock

Rozprávali sme sa o výseve, potom nasleduje ich otužovanie a presádzanie do záhrady. Je potrebné rastlinu opeľovať? Kedy áno a kedy nie?

To je ďalšia veľmi dobrá a dôležitá otázka, pretože mnoho záhradkárov nevie, že paradajky treba v uzavretých priestoroch opeľovať. Rajčina je samoopelivá plodina, čo znamená, že primárne nepotrebuje hmyzie opeľovače a opelenie v prírode prebieha prirodzeným spôsobom – len pohybom vzduchu.

Keď však máme rajčiny v uzavretom skleníku alebo vo fóliovníku, kde nie je dostatočný prievan, tak k opeleniu nedôjde. Vtedy je potrebné tomu nejakým spôsobom pomôcť a máme dve možnosti, ako to urobiť. Ak nemáme veľa rastlín, stačí ich pravidelne potriasť a to plnohodnotne stačí na opelenie. Samozrejme, veľkopestovatelia v skleníkoch používajú na opelenie hmyzie opeľovače, najmä čmeliaky, ktoré majú dlhšie sacie ústrojenstvo a sú schopné do kvetu preniknúť tak, aby došlo k opeleniu.

Opýtam sa takú základnú otázku, ešte z biológie zo základnej školy. Prečo by sme mali opeľovať kvety na paradajkách? Pýtam sa to cielene preto, lebo je to téma, ako ste aj vy hovorili, na ktorú pestovatelia zvyknú zabúdať. Prečo je to dôležité?

Opelenie je vôbec základným predpokladom ich prežitia a reprodukcie. Aj keď plody pestujeme na konzum a nie získavanie semien, nemôžeme im opelenie odoprieť. Konkrétne u rajčín, ak nedôjde k správnemu plnohodnotnému opeleniu, tak nedôjde k tvorbe semien a rastlina spozná, že takýto plod nie je perspektívny a nedodá mu dostatok energie. V konečnom dôsledku sú také plody malé, chuťovo neatraktívne a je ich málo. Preto je opeľovanie rajčín veľmi dôležité.

A platí teda, že pokiaľ je kvet opelený, vždy z neho vyrastie plnohodnotný plod?

Áno, pokiaľ je opelený, mal by vyrásť plnohodnotný plod.

Čmeliak opeľujúci kvet paradajky
Foto: Shutterstock

Kedy môžeme zbierať plody?

Záleží to od toho, ako sa nám podarí zvládnuť celý proces pestovania od výsevu a vplyv na termín zberu má aj výber odrody. Dnes máme už aj veľmi skoré odrody, ale existujú aj poloskoré a neskoré. Tiež záleží na podmienkach, v ktorých rastliny pestujeme, pretože skorší prvý zber docielime spravidla v skleníku. Tam to už môže nastať na začiatku júla. Vo vonkajšom prostredí, v záhradách, je tento zber oneskorený približne o štrnásť dní alebo o mesiac.

Načrtli ste, že niektoré odrody dávajú úrodu skôr, niektoré zase neskôr. Je dobré, keď mám napríklad záhradu alebo skleník, kombinovať tieto odrody tak, aby som mala úrodu počas celého leta?

Kombinovanie odrôd rajčín je vhodné skôr z dôvodu odrodovej variability. To znamená, že si pestovatelia často volia rôzne odrody, od drobnoplodých až po veľkoplodé, v závislosti od účelu ich pestovania – napríklad si vyberajú zvlášť odrody na následné spracovanie a konzerváciu a zvlášť na priamy konzum.

Čo sa týka skorých odrôd, tak tam je podstatnejšie vyberať podľa toho, aké máme podmienky na pestovanie. Ak máme skleník, tak na to, či sú odrody skoré až tak pozerať nemusím, pretože tam celý proces urýchli už samotný skleník, ktorý rovnako predĺži dobu pestovania takmer do zimy. Samozrejme, pestovatelia vo vyšších oblastiach môžu voliť skoršie odrody, pretože tu majú teplomilné rastliny kratšie vegetačné obdobie. Tu sa naozaj oplatí siahnuť po veľmi skorých odrodách.

Už ste načrtli tému úrody paradajok. Ako docieliť čo najväčšiu úrodu? Sú tipy a triky, ktoré možno pestovatelia nevedia, zabúdajú na ne, ale môžu im pomôcť?

Určite áno. Pre plnohodnotnú úrodu rajčín je alfou omegou správne načasovanie výsevu tak, aby rastlinky neboli vytiahnuté a neduživé, pretože takéto rastliny majú aj následný rast ovplyvnený tým, že sme na začiatku niečo podcenili.

Ak dodržíme všetky dôležité podmienky na predpestovanie, tak následne prichádza starostlivosť v podobe pravidelnej závlahy. Pri paradajkách sa vyhýbame zalievaniu na list, zalievame ich preto ku koreňom. Najlepším spôsobom závlahy sa v posledných rokoch ukazuje kvapková závlaha alebo zavlažovanie pomocou priesakových hadíc. Takto dôjde k hlbšiemu zavlaženiu a nie je to len povrchové zavlaženie pôdy, ako keď zalievame klasicky.

Dôležitou súčasťou starostlivosti o rastliny je, samozrejme, udržovanie dobrého zdravotného stavu a výživy. Čo sa týka výživy, paradajka je nenáročná plodina a potrebuje len svoju dávku bežných mikroprvkov – dusík, fosfor, draslík, ktoré môžeme dopĺňať napríklad prírodným granulátom. Použiť môžeme granulovaný kravský a slepačí hnoj alebo klasické priemyselné hnojivá. Tie môžu byť tiež granulované alebo tekuté a pridávajú sa do zálievky alebo ich aplikujeme na list.

V každom prípade takým „vodítkom“ pre nás je rast a farba listov. Ak sú vitálne a zelené, tak je výživa v poriadku a rastlina nasadzuje plnohodnotné plody. Ak začínajú byť listy svetlejšie, môže to byť znak, že rastline treba nejak pomôcť.

Čo sa týka zdravotného stavu, tam je táto téma už zložitejšia. Tým, že sa neustále otepľuje a zimy sú miernejšie, tak nám do pestovania zeleniny zasahuje čoraz viac rôznych faktorov – či už sú to škodce alebo choroby.

U rajčín si musíme dať často pozor na pásavku zemiakovú, ktorej chutia paradajky rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať. U starších rastlín už tak vysoké nebezpečenstvo nepredstavuje.

Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy. Niektoré z týchto viróz sa prejavujú zmenou chuti plodov, ktoré potom nie sú tak chutné, ako sme očakávali.

Často skloňovanou chorobou je aj pleseň zemiaková. V dnešnej dobe sa už môžeme stretnúť s ponukou rezistentných odrôd alebo odrôd tolerantných voči plesni. Reálna skúsenosť ukazuje, že táto tolerancia nie je vždy stopercentná, pretože pleseň každý rok mení svoj kmeň. Rezistencia nie teda je úplne spoľahlivá. Napriek tomu máme aj v našom sortimente odrody, najmä tie modernejšie, ktoré majú vyššiu toleranciu proti plesni.

Dnes sa dá povedať, že rajčiny sa dajú dopestovať aj bez chemickej ochrany. Vieme to dosiahnuť dodržaním niekoľkých zásadných faktorov, a to je správna hustota výsadby – neprehusťujeme výsadby, rastliny vysadíme na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy dažďa dobre osušili. Keď nie sú listy mokré, spóry plesní, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu, sa tak ľahko na list neprichytia.

K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany. Dostupné sú rôzne prípravky na báze prírodných olejov a podobne, ktoré zabránia tomu, aby sa pleseň na rajčinách rozvinula.

Úroda rajčín
Foto: Shutterstock

Aby som to zhrnula, teraz ste povedali viacero odporúčaní, ktoré sú dôležité pre dobrú úrodu  – dávať si pozor na škodcov a ako proti nim bojovať. Takisto ste zmienili, že si máme dávať pozor na plesne. Spomenuli sme aj dôležitosť pravidelnej a dostatočnej zálievky. Ešte ma zaujíma, či sa vieme postarať o väčšiu úrodu paradajok aj prostredníctvom vylamovania zálistkov? S vylamovaním som sa už viackrát stretla a zaujíma ma, či to naozaj ovplyvňuje väčšiu úrodu.

Čo a týka výnosnosti, tak u kolíkových odrôd je vylamovanie zálistkov podmienkou dostatočnej úrody. V prípade, že by sme zálistky nevylamovali, rastlina by bujnela a dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, rastlina by mala menší počet kvetov a ani dozrievanie by nebolo tak rýchle, ako by sme očakávali. Negatívne by to ovplyvnilo aj veľkosť plodov. Takto prehustené rastliny by následne mohli trpieť už spomínanými chorobami a plesňou.

U kolíkových rajčín je teda vylamovanie zálistkov štandardom, rastlinu vedieme na jeden výhon a bočné zálistky vylamujeme čo najskôr. Kým sú zálistky mladé, nepotrebujeme na to žiadne nožnice, stačí vylomiť. Rastlina po takomto ošetrení vloží všetku energiu do hlavného výhonu, strapcov s plodmi, kvetov a do ďalšieho rastu. Spravidla nám na paradajkách počas sezóny dozreje tak sedem-osem strapcov s plodmi, v skleníku možno deväť-desať. Výnosy závisia aj od odrody. Každá odroda má na obale uvedené, koľko a ako veľkých plodov dozrie na jednom strapci.

Čo sa týka sezóny ako takej, v prípade, že sa nám darí rastliny udržovať zdravé, tak ich môžeme pestovať prakticky až do decembra, pretože v skleníku nám vydržia. Ak ich pestujeme v nádobách, môžeme ich na zimu ešte presťahovať na dozretie do interiéru. Takéto paradajky sú stále chutnejšie ako tie, ktoré kúpime v supermarketoch a vozia sa k nám nedozreté, čo ovplyvňuje ich chuť.

Aký druh paradajok odporúčate zasadiť začiatočníkom? Je rozdiel medzi kolíkovými paradajkami a kríčkovými? Alebo je to jedno?

Ono to môže zvádzať uľahčiť si prácu tým, že si vysadíme kríčkové odrody, čím odpadne povinnosť vylamovania zálistkov a vyväzovania rastlín, pretože kríčkové rastliny rastú takpovediac samé voľne na záhone. Dôležitou informáciou však je, že kríčkové odrody sú primárne určené na priemyselné spracovanie. To znamená, že aj ich šľachtenie prebieha za týmto účelom tak, aby ich bolo možné oberať strojovo a jednorazovo. Znamená to, že sa nechávajú dozrieť do plnej zrelosti, majú vyšší obsah sušiny a tá má potom vplyv na vlastnosti plodov. A to nemusí každému vyhovovať.

Dnes už bežný pestovateľ bez problémov zvládne pestovať klasické kolíkové rajčiny, ktoré majú podstatne väčšiu variabilitu odrôd. U tých kríčkových odrôd je to skôr len o tom, či chceme guľaté alebo oválne, či nejaké strednej veľkosti s hmotnosťou okolo 110 gramov. Na rozdiel od kríčkových ponúkajú kolíkové odrody možnosť pestovať malé cherry plody od hmotnosti 15 gramov až po naozaj veľkoplodé s hmotnosťou cez 200 g. A čo sa týka farebnej variability a chuti, tak sa to nedá s kríčkovými ani porovnať.

Paradajky v záhrade
Foto: Shutterstock

Do akej výšky vedia paradajky vyrásť?

Zaujímavá otázka a možno aj zaujímavá odpoveď. V domácich podmienkach máme kolíky bežne dvojmetrové, takže do tejto výšky bežne vo vonkajších podmienkach paradajky do jesene dorastú. V minulosti, keď sezóna trvala kratšie, sa odporúčalo na jeseň zaštipnúť vegetačný vrchol tak, aby nám dozreli plody na posledných strapcoch. Dnes tým, že máme teplejšie, tak nám tieto plody dozrejú aj bez zaštipnutia. Napriek tomu sa odporúča ukončiť rast niekde pri 6 – 7 poschodí plodov.

Ak máme paradajky v skleníku a vyviazané na špagáte, tak tam ich môžeme nechať rásť prakticky až po strop, takže môže bežne dozrieť až osem poschodí plodov. Pri profesionálnom pestovaní rajčín vo veľkých skleníkoch mávajú rastliny výšku aj niekoľko metrov, pretože rastú prakticky donekonečna – majú tam špagáty, ktoré sa postupne odmotávajú. Na konci sezóny sa môže stať, že takto pestovaná rastlina má dĺžku aj 10 m a stonka je navinutá na zemi ako laso. To je len taká zaujímavosť, aby ste vedeli, že ten potenciál rastu rajčín je prakticky neobmedzený. Kým má vhodnú teplotu a a dobrý zdravotný stav, tak neustále rastie.

Bežnému pestovateľovi sa môže podariť takáto dĺžka?

Skôr nie, pretože takéto pestovanie si vyžaduje aj prisvetľovanie a na týchto paradajkových farmách začínajú s pestovaním veľmi skoro, už v zime, a svietia tam LED svetlami. Tým pádom majú sezónu aj o niekoľko mesiacov dlhšiu, a preto majú tieto rastliny väčší potenciál rastu. Bežný záhradkár nemá takéto podmienky, ani teplotné, ani svetelné, takže tam sa naozaj bavíme o výške rastliny vo veľkosti oporného kolíka.

Aby sme si zhrnuli celé to trvanie paradajkovej sezóny. Keď ich vysejeme v polovici marca, tak je šanca, že rastlina vydrží až do decembra, čiže naozaj z jednej rastliny môžeme mať úžitok v podstate takmer celý rok?

Áno, tak.

Poďme teraz k téme, na ktorú som sa aj ja veľmi tešila, a to sú také paradajkové „naj“. Vy ste k nám prišli z českej šľachtiteľskej firmy. Poďme sa teda trochu porozprávať o šľachtení paradajok a o odrodách. Mňa napríklad zaujíma, ktorá odroda je známa najsladšími a najchutnejšími paradajkami?

Čo sa týka šľachtenia a ponuky odrôd, tak v posledných rokoch šľachtenie rajčín prešlo významným obdobím, pretože sa mení klíma a na Slovensku aj v Čechách sa pestovateľské oblasti rozšírili aj do vyšších oblastí. My dnes úspešne pestujeme paradajky aj v oblasti Podkrkonošia vo voľnej pôde a priamo na záhonoch.

A čo sa týka tých vlastností odrôd, veľa pestovateľov sa drží overených odrôd, ako sú Start a Sláva Porýní, Stupické a podobne, ktoré boli považované v našej oblasti za najlepšie. Tieto staré odrody, ktoré boli na trh uvedené už dávnejšie, nezvládajú dobre aktuálnu klímu a trpia napríklad na tzv. zelený golier a ani ich chuť potom nie je taká, akú sme očakávali. Je to spôsobené tým, že boli zvyknuté na miernejšiu klímu, mali dlhší čas na dozrievanie. Dnes nám teploty vyskakujú vysoko už v priebehu mája a júna (až k tridsiatim stupňom), tak to dozrievanie potom nie je úplne ideálne. No a práve preto sme sa pri šľachtení zamerali práve na odrody, ktoré zvládajú dnešné podmienky, a to sú hlavne novšie hybridy.

Ak sa máme baviť o nejakých „top“ chuťovkách, tak v súčasnosti je najväčší záujem o datľové odrody. Je to spôsobené tým, že sú to malé plody, takzvané „jednohubky“ a majú chutnú dužinu. Nie sú príliš vodnaté, majú vysoký obsah cukru a chutia nielen dospelým, ale aj deťom. A o to nám ide, aby sme naučili deti jesť zeleninu. Takže tieto odrody môžu byť vstupnou bránou, vďaka ktorej deťom zelenina zachutí.

Najväčšie „topky“ sú datľové odrody. Z nášho sortimentu môžeme spomenúť odrodu MANDAT, ktorá je červená a poskytuje z jednej rastliny až 300 plodov (s hmotnosťou 15 – 20 g). Pestovanie tejto odrody nie je náročné, pestuje sa rovnako ako klasické odrody. Z ďalších, veľmi obľúbených odrôd, stojí za spomenutie novinka z uplynulého roku. Zo spätných reakcií zákazníkov vidíme, že veľmi zaujímavá a chutná odroda je DELIKANO, ktorá má oproti tým datľovým rajčinám väčšie plody, ale podobne dužinaté, s malým počtom semien. Keď sme sa bavili o tom, či nám vydržia tie rastliny až do decembra, tak konkrétne táto odroda naozaj zvládla plodiť chutné plody aj v neskorej jeseni, už takmer v zime. Takže DELIKANO je určite top odroda súčasnosti.

Priesady paradajok
Foto: Shutterstock

Často aj v obchodoch vidíme, že sortiment paradajok sa naozaj zväčšuje. Vidíme rôzne veľkosti a farby. Ktorá odroda je podľa vás vizuálne najatraktívnejšia?

To súvisí s tými farbami, pretože vieme, že dnes už paradajky nemajú len červenú farbu, ale máme oranžové, žlté… Čo sa týka atraktivity, tak tam je to potom na preferenciách každého jednotlivca. Za nás veľmi atraktívne pôsobí datľová oranžová paradajka ODAT, ktoré máme v ponuke. Táto odroda je chuťovo podobne zaujímavá, ako už spomenutá odroda MANDAT. No a úplnou novinkou na trhu je oranžová cherry paradajka APRIKOLA, ktorá má veľmi zaujímavé sladké plody a na rastline tvorí dlhé strapce, ktoré vytvárajú akoby vodopád po celej dĺžke rastliny. A toto vyzerá naozaj veľmi atraktívne.

Keby ste si mali vybrať jednu odrodu, ktorú máte najradšej, ktorá by to bola?

Ak sa chceme baviť o tej najobľúbenejšej, tak v minulosti to bol práve MANDAT, dnes je to už DELIKANO. Takou klasikou vhodnou do záhrady so stredne veľkými plodmi je odroda GALLANT. Táto odroda vlastne korešponduje vlastnosťami so starými odrodami, na ktoré sme boli zvyknutí, ale je už uspôsobená na súčasné podmienky a plnohodnotne dozrieva do výbornej chuti. Je to skorá odroda, takže sa hodí aj do okrajových oblastí.

Veľmi obľúbenou a výnosnou odrodou je aj SONET. Tvorí oválne plody, ktoré vyzerajú podobne ako vajce a majú aj takú veľkosť. Je to rezistentná a odolná odroda a jej výnosnosť je vďaka tomu počas sezóny veľmi slušná.

Toto ma zaujíma. Je možné vyšľachtiť nejakú super odrodu rajčín, ktorá bude odolávať škodcom a plesniam? Jednoducho ako ju vysejete, tak vyrastie a nebude sa o ňu treba veľmi starať?

To je akoby taká alfa a omega šľachtiteľská otázka a dostávame sa k šľachteniu, pretože cieľom šľachtiteľa je vytvoriť čo najodolnejšiu a najzdravšiu odrodu, ktorá bude mať najlepšie chuťové vlastnosti a najlepší výnos.

Bohužiaľ, v prírode to tak jednoducho nefunguje. Najčastejšie je to tak, že plodiny, ktoré sú odolné, nemajú tak dobré chuťové vlastnosti, aké by sme si priali. V takomto prípade prichádzajú na rad kompromisy. To znamená, že keď chceme odolnú a súčasne chutnú odrodu, tak si musíme vybrať nejakú zlatú strednú cestu. Pri šľachtení to docielime tak, že kombinujeme dve rôzne odrody do hybridov. Preto je v ponuke rajčín pomerne veľká škála hybridných odrôd, pretože vieme, že máme v šľachtení rozpracované materiály, ktoré sú odolné proti chorobám a škodcom, ale ich ich plodnosť a ich plody nie sú tak chutné, ako by sme od rajčín očakávali. Keď s takýmto materiálom naopak skrížime odrodu, ktorá je veľmi chutná, ale má mäkké plody, ktoré sú náchylné napríklad na praskanie, alebo je náchylnejšia na plesne, tak vo výslednom hybride dôjde ku kombinácii týchto vlastností. Výsledkom je odroda, ktorá je odolná a zároveň chutná. A takto vznikla napríklad už spomínaná odroda DELIKANO.

Otázka na záver: Stane sa, že počas roka nevyšľachtíte novú odrodu zeleniny?

Nestane.

Každý rok teda prichádzate s nejakou novinkou?

Môžem zodpovedne povedať, že náš šľachtiteľský program je naozaj široký. Dnes sa rozprávame primárne o paradajkách, ale možno je dobré zmieniť, že my šľachtíme rôznu zeleninu, od brokolice až po kapustu, takže naozaj celé spektrum plodín.

S ohľadom na túto skutočnosť je ten záber naozaj široký a máme rozpracovaných niekoľko rôznych materiálov z každého druhu. To znamená, že dnes nie je šľachtenie o tom, že sa sa zobudíme s tým, že tak toto leto si vyšľachtím jednu odrodu rajčín. Je to rozsiahla práca, pri ktorej tie materiály (niekoľko stoviek až tisícov) priebežne testujeme, porovnávame a krížime dohromady. Každoročne na našej stanici máme skrížených 600 – 800 odrôd rajčín, 600 – 800 odrôd paprík a z toho vzniknú nové hybridy, ktoré potom testujeme a porovnávame, či majú v súčasných podmienkach potenciál ďalšieho využitia.

Nemôžeme teda povedať, že by sme niektorý rok nevyšľachtili žiadnu odrodu, vyšľachtíme ich niekoľko stoviek. Ale len niektoré, v počte jednotiek, sa dostanú do finálneho predaja, pretože kritériá výberu sú pomerne prísne. Musia spĺňať pestovateľské, nutričné, ale aj vizuálne nároky – práve kvôli tej atraktivite, aby v obrovskej konkurencii uspeli.

Prešli sme si dnes tému paradajok. Dovolím si tvrdiť, že veľmi obšírne – venovali sme sa celému procesu od výsevu prvého semienka až po zber plodov. Je niečo, čo by ste chceli ešte odkázať našim záhradkárom, na čo som sa zabudla opýtať?

Z tých praktických vecí sme asi spomenuli všetko. Ja by som ešte rád apeloval na pestovateľov, aby sa nebáli pestovať, pretože je to krásna práca, je to relax. Aj keď sa, samozrejme, môžeme stretnúť s rôznymi problémami, berme ich ako výzvy. Keď sa nám ich podarí prekonať, tak nám pestovanie poskytne určité uspokojenie. Súčasne máme takto pod kontrolou to, čo si vypestujeme, vieme, čo sme do toho vložili. A to sa nám potom vráti v plodnosti a úrode. Stále väčšou témou je aj to, či je to ekonomické. Ak sa nám podarí dopestovať úrodu, vo finále si môžeme pomôcť aj po ekonomickej stránke. Najdôležitejšie je však to, že hoci si môžeme zeleninu kúpiť v marketoch, doma si môžeme vypestovať presne také odrody, ktoré nám chutia, a tá odrodová skladba semienok je výrazne väčšia ako ponuka odrôd v obchode.

Pán Aust, ďakujem veľmi pekne za to, že ste si na nás dnes našli čas. Verím, že táto epizóda bola prínosná aj pre našich záhradkárov. Ja som sa dnes rozprávala s Radkom Austom z českej šľachtiteľskej spoločnosti MoravoSeed. Ešte raz ďakujem, že ste prišli medzi nás.

Dopočutia a prajem úspešnú pestovateľskú sezónu!

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Môžeme úspešne bojovať so škodcami aj bez chémie? Odpovedá Martin Čurda
Môžeme úspešne bojovať so škodcami aj bez chémie? Odpovedá Martin Čurda
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky
Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete
Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete