Vŕbové extrakty v bioochrane

  • 13.09.2022

Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje účinok extraktov z vŕby v ochrane rastlín.

Vŕba
Foto: Shutterstock

Pri hľadaní možností ekologickej ochrany rastlín sa vedci neraz inšpirujú aj v stovky rokov starých knihách. Následne skúmajú účinky rôznych rastlinných aj živočíšnych látok v boji proti škodcom a chorobám.

Dobrým príkladom je vŕba (Salix sp.). Jej výluhy sa v ľudovej medicíne, ale aj v záhradách využívali už stáročia, konkrétne proti hubových chorobám, ako sú pleseň zemiaková, peronospóra, čierna hniloba alebo cerkospóra. Zistilo sa, že fungujú dokonca tak spoľahlivo ako chemické fungicídy. Moderná veda dokáže tieto účinky aj bližšie vysvetliť. Výluh z vŕby obsahuje kyselinu salicylovú, ktorá v rastlinnej ríši pôsobí ako rastlinný hormón. Zaujímavou skutočnosťou je, že derivát kyseliny salicylovej, konkrétne kyselina acetylsalicylová, je hlavnou zložkou acylpyrínu či aspirínu.

Ako to funguje

Spôsob fungovania je založený na prírode. Keďže kyselina salicylová pôsobí na rastliny ako hormón, vyvolá v nich zmeny na fyziologickej úrovni, laicky povedané, postrek vyrobený z vŕbového výluhu „prebudí“ rastlinu v zmysle, že sa začne brániť sama. Tento mechanizmus sa odborne nazýva indukovaná rezistencia, čiže vyvolaná odolnosť. Ide o obranný systém, ktorý rastlinám umožňuje brániť sa pred napadnutím hubovými alebo bakteriálnymi chorobami.

Postrek s obsahom vŕbového výluhu obsahuje bielkoviny, enzýmy a rastlinné hormóny. Priamo tieto látky vedú k aktivácii imunitného systému. Inak povedané, poplach v podobe postreku prebudí obranné mechanizmy, ktoré následne zahajujú útok proti škodlivým činiteľom. Podobne funguje imunita aj u nás ľudí, keď telo reaguje na prítomnosť votrelca pomocou niekoľkých mechanizmov, no s rovnakým výsledkom – obrana proti patogénom.

Aspirín
Viete, že už v roku 1838 bola z kôry vŕby bielej izolovaná kyselina salicylová? Jej derivát sa neskôr stal základom acylpyrínu a aspirínu. Foto: Shutterstock

Dva typy indukovanej rezistencie

Rozoznávame dva hlavné typy indukovanej rezistencie, a to systémovú získanú rezistenciu (SAR) a indukovanú systémovú rezistencia (ISR).

  1. Systémová získaná rezistencia je vlastne vyššie popisovaný mechanizmus účinkov látok. Na rastline sa napríklad objavia škvrny, patogén útočí. Pletivá v mieste poškodenia odumierajú, tzv. nekrotizujú. Aplikuje sa postrek PlanTonic s biolátkami z výluhu z vŕby s obsahom kyseliny salicylovej s cieľom vyvolania odolnosti. To podnieti systémovú odpoveď v rastline a spúšťa sa imunitná reakcia. Je zrejmé, že tento proces trvá nejaký čas a jeho úspešnosť závisí od druhu rastliny, podmienok prostredia a povahy patogénu. Liečbu môžeme posilniť prípravkom s aktívnymi mikroorganizmami, ako je Chitopron5%.
  2. Indukovaná systémová rezistencia nastáva, keď sú korene rastlín kolonizované symbiotickými hubami (napr. po aplikácii prípravku Trifender) alebo rhizobaktériami (skratka PGPR), ako aj pôdnymi baktériami, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú rast rastlín (Prípravky AmazoN, BiogeN). Všetky spomínané prípravky spúšťajú v rastline fyziologické reakcie, ktoré smerujú k obrane rastliny pred vonkajšími patogénmi, a to vlastne ešte skôr, ako patogén zaútočí.

Obe cesty rezistencie vedú k odolnosti rastlín proti napadnutiu chorobami. Hoci nie sú identické, môžu pracovať synergicky, čiže spoločne a so zvýšeným efektom. Preto sa vedecká obec v roku 2000 rozhodla, aby sa ISR a SAR používali ako synonymá.

História indukovanej rezistencie

Fenomén indukovanej rezistencie sa využíval mnoho rokov, ale až zhruba od začiatku 90. rokov minulého storočia bol liek dôkladnejšie skúmaný a overený ako platný spôsob manažmentu chorôb rastlín. Prvé biochemické dôkazy indukovanej rezistencie však objavil už v roku 1960 Joseph Kuć, profesor rastlinnej patológie na Univerzite Kentucky, ktorý je všeobecne považovaný za „otca“ výskumu indukovanej rezistencie.

Možnosti využitia prípravkov aj na Slovensku

Existuje niekoľko prípravkov, ktoré pomocou rastlinných aktivátorov „zapínajú“ obranný systém. Najzaujímavejší je olejový a čajový výluh z vŕby pod názvom PlanTonic, ktorý možno efektívne použiť proti peronospóre alebo čiernej hnilobe na viniči, chrastavitosti na jabloni, v zeleninárstve proti plesni uhorkovej, cerkospóre na cvikle. Vo veľkom sa používa aj proti plesni zemiakovej.

Viac informácií o bioochrane nájdete na www.biotomal.sk.

Zdroj: PR článok bioTomal, s.r.o.

Najnovšie diskusie

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Martin Čurda radí: Dajú sa pestovať vresy v nádobách tak, aby vydržali viac rokov? Lunárny kalendár pre záhradkárov - október 2022 Praktické rady pre záhradkárov: 10 tipov rezu na konci sezóny Súťaž pre materské a základné školy: Hlasujte za školu a vyhrajte ročné predplatné zaujímavého časopisu Prečo zamiokulkas nerastie? Problém môže byť v kvetináči Návšteva u čitateľky Betky: Na krásnu záhradu nepotrebujete tisíce eur, stačí čas, trpezlivosť a pracovitosť
Keď jedna sezóna končí, nová začína: Toto vysievame a vysádzame teraz Prílišné hnojenie dusíkom ohrozuje naše zdravie. Je to pravda? Čím teda hnojiť? Kvasená zelenina je chutná a podporí našu imunitu. Spoznajte 3 jednoduché spôsoby fermentácie Viete, ktoré rastliny sú typické pre japonskú záhradu? Tieto odporúča Martin Čurda Na ktoré práce v úžitkovej záhrade teraz nezabudnúť? Tieto sú najdôležitejšie Október v okrasnej záhrade: Sadíme hľuzy cyklámenov, cibuľoviny a staráme sa o trávnik